Den 9 - Koh Tao - druhe ponory

Po vcerajsku sme plny zazitkov a snad ani necakame nic zaujimavejsie, ako sme uz videli vcera. Nas treti ponor nas presvedci o opaku. Najprv sa sice trosku vystresujeme, ked nam na lodi pride zle (Chumphon pinnacle, kde sa ideme potapat, je o nieco dalej od Koh Taa), potom sa mi pokazi plutva este na lodi, takze ma zachrani thajsky kapitan a pozicia mi jeho plutviska, a vo vode je silny prud, takze sa snazime drzat lodneho lana, ale odvahe pred ponorom to nepomaha. Instruktor zaveli ponor a pomalicky pomaly sa tahame lanom do hlbky. Usi bolia neskutocne, nepomaha ani pretlacanie tlaku. Ked sa dostaneme pod 10 metrov, objavi sa vrchol podmorskeho stitu (toto nie je odborny nazov, len moj popis, ok?) obrasteny koralmi a okolo neho sa drzi neskutocne vela ryb, povacsine sa drzia v obrovskych hejnach. Plavame okolo stitu spiralovito do hlbky. Je to paradaaaa.... Ale aj tak sme v napati, pretoze na tomto mieste sa vyskytuju zraloky a my ich chceme vidiet (instruktor nas na lodi nabriefuje, ze rocne zraloci zabiju 5 ludi na celom svete, zatial co ludia zabiju miliony zalokov. Zraloci na ludi nemaju dovod utocit, pretoze su menej masity ako rybky, potapaci vydavaju bublinky a maju rozne hadicky...). Instruktor (Jean-Nick) jedneho zahliadne, okamzite ukazuje signal, plavame o dusu za nim, ale uz nestihneme ani jeho chvost.... smola. Ale hned na to vidime meter a pol velku barakudu a dve mazliace sa biele skvrnite rybiska (symbol bol hladkanie si brucha ale uz si nepamatam ako sa volaju).

Pocas bezpecnostnej zastavky na hladinu je v 5 metroch celkom silny prud, drzime sa radsej lodneho lana. Aby nam cas utiekol rychlejsie, nasa instruktorka vytahuje bielu tabulku a fixsku a zahrame s Durom podvodne piskvorky 8-) Celkom sranda, len skoda ze som prehrala.

Wao, tento ponor naozaj stal za to, aj bez zralokov. Aj ked ma to mrzi este viac, ked na lodi zistujem, ze druha skupina, ktora isla do 24 metrov, zralokov videla a pekne velkych....8-/

Pri poslednom, stvrtom ponore, ktory nam zaruci cetifikat Open Water na potapanie do 18 metrov, este musime splnit posledny cvik, a to regulovany vystup na hladinu zo 6 metrov bez kyslika - "Cezar". Opat bojujeme s prudom a Zuzka aj s rychlostou (hehe, tentokrat jej rychlost nepomaha, prave naopak), takze ona si cvik musi zopakovat. No my zatial cakame a mrzneme (nie je sranda byt hodinu vo alebo pod vodou, aj ked je na prvy vlez tepla). Ked vsetci dokoncime cezara, ponarame se opat do farebneho sveta. Pri tomto ponore sa stanu dve zaujimave veci. Ta pozitivna je, ze sa vyhneme velkej burke, ktora radi na hladine (my to zaregistrujeme len ako vacsiu tmu pod vodou) a ta menej pozitivna je Zuzkin problem s vztlakom, takze niekolkokrat vyleti nad nas a nasledne spadne niekomu z nas na hlavu, pripadne sa pomedzi nas a koralovy utes prediera ako na preteku alebo sa od nas odraza plutvami 8-) Dostala za to odo mna zopar podvodnych faciek, skoda len ze pod vodou su to facky velmi slabe 8-)

Kapitan nas este ponukne melonikom a ananasom, na brehu vyplnime posledne formality a su z nas potapaci! Nechame si poradit dalsiu potapacsku skolu na ostrove Koh Lanta, kam dnes v noci smerujeme, a lucime sa s nasimi zabavnymi a tolko napomocnymi instruktormi.

Batohy na chrbty a ideme k pristavu. Posledna vecera na Koh Tao, nakupujeme zasoby v 7/11 a ideme do pristavu. Pred lodou uz caka skupina turistov aj thajcov. Par minut pred planovanym odchodom nastava ruch, zacinaju pustat ludi na lod z brehu. Po tak trochu labilnej doske s ruksakmi na chrbte a taskami v rukach sa cez vystatu frontu dostavame k dveram lode, kde nas anglicky nehovoriaci thajec odgestikuluje naspat na breh, kde si mame potvrdit kupeny listok. V medzicase, kym Duri vybavuje tuto zalezitost, nam zopar thajcov poberie batohy a tie miznu v utrobach lode. Rudi sa za nimi rozbehne ale podari sa mu dostat naspat len 3 z nich, Duriho zostava uz niekde v uloznom priestore. Na to nam oznamuju, ze nas dovnnutra aj tak zatial nepustia, lebo nemame pridelene cislo koberca, na ktorom mame preckat noc na lodi (pri predaji listkov sa hovorilo o lezadlovej lodi). "No hev namba vejt!", "hev namba insajt". Vyzera to tak, ze len miestni vedeli ako to funguje, takze veselo nastupuju, zatial co turisti bez "miestenky" (miestenka t.j. perom napisane cislo na cestovnom listku.... my blbi a cestni, ze sme si ziadne nenapisali samy!) sa tlacia na prove lodi. Po 30 minutach beznadeje oznamuju, ze sa na lod nezmestime, a ze teda pocestujeme lodou inou, ktora kotvi hned vedla. Zacina sa show, turisti a turistky s batohmi, kufrikmi a igelitkami sa pretlacaju po labilnych drevach z lode na molo a z mola opat na dalsiu lod, laktovky, predieracky....take prijemne zprestrenie vecera pre tych, co uz spokojne sedia na nasej povodnej lodi. Zhrabli sme 4 smiesne matrace a podusky a vysmiaty si ani nevsimneme, ze nase batohy opat niekde zmizli. Uz sa ani nestresujeme, najskor ich niekto bez opytania odlozil do podpalubia, kedze na doku je matrac vedla matraca tak, ze na dlzku sa matrace aj prekryvaju (ale ved thajci su mali, takze naco to planovat na vysokych ludi). Coculin vyriesi nase obavy z nevolnosti, ukladame sa do postielok, caka nas nicim nerusena noc na lodi...