V noci sa trochu zchladilo, ale tri prikryvky to fenomenalne vyriesili. Fak nam navari kavicku a cajicku v smaltovanych cajnikoch a prazenicku!!! Stolujeme stale s vyhladom do doliny.... no, nadhera.
Lucime sa so skupinou, ktora pokracuje v treku a zostava v dzungli este jednu noc. My sa poberame dolu svahom, okolo ryzovych policiek a porast bananovnikov. Slapeme po pieskovom vyschnutom koryte rieky (za dazda je tu kooopec vody). Niektore lopuchove listy su vacsie ako ja sama, aj opadane listy stromov su fakt velikanske. Po tejto hrbolovitej ceste sa z casu na cas prezenie aj miestny chlapik na motorke, co nesie z dedinky Karen nejake ovocie, zeleninu alebo kuracie do mesta na trh. Na motorke je to hotovy motokros, ale typci to zvladaju ako po asfalte.
Pri dalsom s pocetnych vodopadov sa na chvilku zastavime, a pochutname si na este nevyskusanom druhu ovocia - Rose apple (vodnate jablcko srdieckoviteho tvaru, s jemnou vonou, ked sa posnazim, tak mozno aj za ruzami). Kracame pol dna kym sa konecne dostaneme k civilizacii, kde cakaju rodicia nasho sprievodcu, Faka. Usmievame sa na sympaticky parik (co ine, ked thajsky nevieme) kym mi Fak vykopava korienok bambusu a pripravuje ho do sacku aj s hlinou na dlhu cestu do Prahy. Pocas cesty som sa mu priznala, ze mam uchylku na rastliny (a thajske bambusy sa mi zapacili) a Fak sa priznal, ze ma vystudovane polnohospodarstvo, a bolo vybavene 8-) Jedna z Bielych Karen na tomto mieste opat predava textilne vyrobky, ktore vyrabaju v horskych dedinkach, tak si nieco male kupujem (skor preto, aby som ich podporila, nez ze by som to potrebovala).
Pick -up uz nas caka. Dalsi stop je pri riecke, ktoru ideme splavit na bambuse. Fak nam radi, ze si mame obliect nieco kratke, lebo mozno budeme trosku mokry. Ked vidim tie lankom spojene bambusove tycky ako sa pod styroma ludmi, ktorych to ma vraj uniest, ponaraju tak do desiatich centimetrov, zostavam len v plavkach. Bambusovy "gondolier" a Duri sa chytaju bambusovych tyci a odtlacaju nas do prudu. Pomalicky sa plavime rieckou, asi necelu hodinku, az mi zacina prdleka odmrzat (ja a este jedna holka musime sediet kym chlapi po stojacky "vesluju"). A vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, maly vodopadik. Pre nasu bambusovu plt je to challenge (vyzva). Gondolier to sice krasne zvladol, a presne sa trafil medzi kamene, ale holka sediaca predomnou skoncila cez palubu a naspat na plt som ju tahala za vsetky koncatiny co jej trcali z vody.
Tot cela sranda na pltiach, ususime sa a vraciame sa na vecer do Chiang Maiu. Dnes je nedela, a o nedelnom trhu v Chiang Mai spievaju aj vtaciky v Bangkoku. Vraj je to jeden z najvacsich, najlepsich, najlacnejsich, najvyhlasenejsich a najznamejsich trhov v thajsku. Ideme sa presvedcit.
Trh zacina okolo siestej vecer. Docitali sme sa, ze velmi zaujimave je pozerat sa ako sa rozbaluju stanky. To sme velmi nestihli. Ale ties sme sa v LP docitali, ze pri prvom zakaznikovi sa thajsky predavac pomodli formou malej ceremonie za to, aby mu v ten vecer isli dobre obchody. To chceme vidiet, tak nabehneme k prvemu predajcovi obliecok na podusky (ktoru aj tak chceme kupit), pytame sa ci sme prvy (a sme!) a kupujeme obliecku za dvojnasobok jej (ako sa az neskor dozvieme, samozrejme) beznej ceny. Pan a pani predavacka vezmu nasu dvojsto-bahtovku, a dotknu sa nou vsetkych produktov, ktore maju vystavene i tych, ktore su este v krabiciach, popritom si nieco somru popod nos. Hmmm, ak im vsetky predaje isli tak dobre a s takou marzou, ako ten nas, tak museli za vecer zbohatnut 8-)
Trh je dnes o nieco mensi, ako obykle, a to kvoli ceremoniam (kvoli pohrebu monka), ktore sa chystaju v meste na zajtra. Aj tak je obrovsky a neviem ani, ci sme ho do polnoci (kedy sa oficialne zatvara, stanky sa rozlozia, a bez stopy zmiznu) presli uplne. V okoli chramov sa zhromazduju stanky s roznym druhom jedla, naozaj od vymyslu. Konecne som nasla svoju ryzu s mangom (sticky rice with mango) a aj ine fajnove mnamky, ako kokosove palacinky, prepelicie vajicka, vyprazanu samosu (na ktorej som zila v Indii).... Neochutnam snad len jedlo z vegetarianskeho stanku, heh, kde maju obrovsku hrudu cierneho zele, a to postruhane podavaju s orieskami, ci cimsi, a vyzera to fakt nechutne.
Kym sa rozplyvam nad tymi vsetkymi druhmi jedla, Duri si nechava masirovat nozicky (ano, tento trh je vybaveny aj maserkami, takze idealne pre muzikov, ktory nevladzu behat od kabelky ku kabelke. Staci si len zobrat ich penazenku, a nechat ich na thajskej masazi 8-)).
Do polnoci uz mame snad nakupene vsetko, o com sme snivali celu dovolenku, ale odkladali sme to na tento den/trh a ideme unavou odpadnut na hotel.
No comments:
Post a Comment