Viva Cuba

Hey,

I just got back from the much-anticipated holiday and I am full of
excitement and adventurous memories which I'd like to share.... it
might encourage you to go and explore Cuba or any other interesting
country.
Here is my story, read it or ignore it 8-)

Our journey started very traditionally in Havana. This city is full of
old american cars from the 50's, which are randomly being repaired on
every other corner. Small streets, colorful old houses, ladies smoking
huge cuban cigars, local band playing salsa, literally thousands of
primary school kids in purple uniforms.....and it makes this place so
photogenic! I took a tour in a rum factory ( Havana Club) with one
tasting shot included, yummy and also in the tobacco factory (Partagas
- they roll Cohiba's). That was something. Approximately 300 people
rolling every kind of cigars you can think about, almost without
break, one by one, individually... Every day at 1pm they read them
some stories to cheer the employees up. I didn't have an idea how
complicated process of making a cigar it is. From growing the leaves,
dividing them according the size and flavor, choosing the right blend
for the particular type of cigar, style of rolling, which leaf is
going inside, and which outside (which one into the middle), how long
it needs to be pressed, what kind of glue..... bla bla...i guess that
Smokers know the difference. Later on we tried mojito in well-known
Bodeguita del Medio (very crowded but huge, fat bar-attender was quite
charming 8-). First disappointment came when we took a taxi to
Tropicana (=best cabaret ever) and were trying to get inside for 25
bucks (as Lonely Planet says it's possible!). Well, lady at the
entrance desk informed us that the entrance fee is $70 and there is a
mistake in the Book ! ! ! We took a taxi back to our " casa
particular" and never ever trusted The Book again!

Vinales. Small city on the west side of the island known for the
natural beauty - mogotes. Mogotes look like small rocky hills suddenly
growing up from the ground. It is all covered with green palm trees,
and under some of them are hidden caves which I've heard are worth to
see. Heaven for rock-climbers. We rented a scooter to explore the
whole area around, stopped by the divine Playa Jutias with white sand,
crystal clear water - tea temperature and unfortunately very annoying
mosquitos. After hot and sunny day we rode into a tropical storm
(twice!). Fortunately I just scratched my knee while falling down from
the slipping motorbike 8-)))) As I said, it was adventurous 8-)

Traveling in Cuba is not always fun. There are very few buses running
and tourists are allowed to get just into the most expensive ones
(when Cubans are paying for the tickets 24 cuban pesos = $1, tourist
are paying 24 pesos convertibles = $24). Renting a car is more
expensive than in The United States (ok, ok, almost!). For trains you
need to make a reservation few days ago... and you can buy your ticket
just if there are no Cubans wanting to buy one! Cubans are prohibited
to give a lift to foreigners. Few of them are still doing it, but if
you get caught by police (as we did) you are in a trouble... There are
also taxis - called " collectivos", which pick up people on highways
and for few pesos you can get across the island. But... they don't
take tourists. Most of the population is traveling by trucks,
tractors, horse carters, buffalo carters... whatever is running.
So after trying everything mentioned (even overcrowded local buses,
which are just pretending to be buses but in reality they are trucks
with doors on sides.... who was in India would not be surprised by
it), we continued traveling mostly by regular taxi, charging
incredible money for it. We always tried to share it with other
tourist and save some money for evening mojito or freshly caught and
cooked lobster in local families. Btw cuban cuisine is the worst I've
ever tried... at least what they sell on the street... " jamon con
queso por cinco peso" or "pizza con queso" for the same price... yuk!
Local people are trying to make some money for living by approaching
foreigners and inviting them for a lunch or dinner at their house
(illegally of course) and their fish and seafood is on the contrary
very delicious.
I did some snorkeling on Playa Ancon near Trinidad, and also on Playa
Santa Lucia near Camaguey. That was our 10th day on the island and our
budget got veeeeeeery low. Yes, I forgot to mention that we forgot to
withdraw enough money before departure, our american credit cards were
not working because of the american embargo and our only hope, french
credit card, got stucked in the ATM in Havana..... Literally we were
in the stage of starving when just by accident we overheard our mother
tongue - Slovak language. Two Slovak guys and one Cuban guy (who was
15 years ago working in my country so he spoke fluent Slovak as well),
were sitting on the beach. We said hello, and after they get to know
what happened to us, they run to the hotel kitchen (all inclusive, I'm
lovin' it!) and brought us burgers, bananas and some snacks 8-) They
took us for another snorkeling on catamaran and said their goodbye
with $50 so we could buy some food on the way home. My biggest Thanks
to them and I wish I can help somebody in need in the future. I get to
know how it is to get stucked somewhere without money.
Anyway this Cuban-Slovak guy is a fisherman, so he took us to coral
reefs where we could see beautiful colorful fish, orangish, bluish,
even phosphor. Guys, they saw even barracudas and rays . I was not
that brave to follow after hearing the story from the previous day,
when this Cuban guy was hunting a huge turtle and a shark bit one leg
and head off it. He is fearless, he still took the turtle home and
made a lunch from the rest of it...

I was complaining about different prices for locals and for tourist a
lot. Just later on I have realized, that most of the Cubans are
earning as little as $25 a month. That's very little.
It is still very poor country, but at least nobody is starving here.
Government is taking care about the housing, education, health care
and pension. In the same time government takes everything from the
people what would make them little bit richer than others, what would
make their lives more bearable. Well... socialism.... There are no
other billboards in whole country just the ones saying: "Viva Fidel,
80 anos mas", or "Socialismo por siempre" or "Patria o muerte", "Cada
dia una obra mejor", or "Volveran!".

On our way back to States we had a day and a half to spend in Mexico.
Too little for such a country but we used every minute of it. After
visiting a Mayan pyramide in Chichen Itza we spent a night in a
touristy resort near Playa del Carmen. Finally our american cards had
worked, so we even bought ourselves some frozen fruit margaritas,
yummy! I had to try the mexican cuisine..... I ate the special Mayan
lime soup in one blink of the eye, although I guess I was still hungry
and I wouldn't eat it very often. But everything else we tried there
was delicious !!!
One more morning glory at the beach and I was ready to go.... ready to
see my family, after 8 months of being somewhere, doing something....
I am ready to go home. At least for a while.....

But I will definitely update you soon with another traveling fever. I
like it and I enjoy it.

Here are links to some picture:
http://static.flickr.com/82/265961598_c53020e8cb.jpg?v=0
http://static.flickr.com/121/265958839_9ff72c232a.jpg?v=0

I miss you all ! ! !

Viera

Nieco je vo vzduchu... 8-)

Co sa udialo vcera ma este dnes rozosmieva ked si na to spomeniem.... 8-)

 

Zacalo to v praci ked sa kolegynke podarilo zarezervovat dve masaze a jednu celo-telovu masku, vsetky tri s nejakou ocnou masazou, ktoru robi len jedna kozmeticka u nas, takze by sa musela rozkrojit aby to vsetko stihla 8-) Prve staznosti hned zrana... hehe.... hned na to prisiel parik, obaja na masaz....a chlapik mal rezervovanu specialnu terapeuticku masaz, ktoru u nas robi len jedna masazistka a ta presne v tom case vyucuje yogu, takze ho nemohla vziat.... 8-).... pohoda, ved Vierka im to vsetko vysvetli a ospravedlni sa..... Ako tam ti dvaja stali, sklamani a nasrani..... tak sa objavila asi 80 rocna babka, ze ma u nas rezervovanu manikuru. Pozriem do knihy a vidim presne v tom case, ze nejaka Connie ma prist na manikuru. Ani ma nenapadlo si pytat meno. Ved aka by to musela byt nahoda, aby sa v rovnakom case niekto len tak objavil na rovnaky treatment. Babicku som zaviedla si vybrat farbu na nechtiky. Stale sa ospravedlnujem pariku za nedorozumenie, ktore sposobila kolegyna, ked spoza chrbta pocujem...:"Dobry den, ja som Connie, prisla som na manikuru o 11". Moj dobry zvyk ked sa vsetko se.... je sa rozosmiat. Neporusila som tradiciu ani tentokrat 8-)  Vrazim to saloniku, kde uz ma babicka ostrihane nechty na pravej ruke a pytam sa jej, kde sa nechala objednat na manikuru, u nas ci v druhom salone v meste? Ona sa len previnilo usmieva a milo mi hovori, ze si uz nepamata.... Stale vyrehotana som sa to snazila vysvetlit pani Connie, ako naj funny historku, aka sa nam tu snad stala, ale jej to velmi vtipne neprislo a bez pozdravu odisla. Nuz...

Vecer v restike som sa zoznamila s novym chalanom, bulharom, vola sa Kiko. Bola to jeho prva noc. (mozno aj posledna 8-). Jeho naplnou prace je upratovat stoly. Vcera pracoval s kamoskou servirkou. Prave ked jej usadili dve velke skupiny a bola najviac zaneprazdnena, ma jeden z jej stolou rozculene zavolal. Kym vnucik pomahal starkej rozkrajat klepeta, niekto mu ukradol jeho lobstra zo stola. Bezim za Kikom a vysvetlujem mu co spravil a ze sa to uz nesmie opakovat. Nech sa radsej 2 krat opyta, ci moze, kym odnesie tanier zo stola. V rovnakom case mu jeho servirka nakazala odniest chlieb pre stol ktory sa prave usadil. Odniesol ho stolu, ktory uz dojedol hlavny chod. Prvy stol bez chleba si ma odchytil, ze servirka zmizla a oni nemaju ani len chlieb na stole.... Kiko!!!!! Pri druhom stole uz vidim managerku ako sa ospravedlnuje za strateneho lobstra a ponuka im dezert zdarma. Kika to asi riadne znervoznilo... lebo nepreslo ani 15 minut a stol bez lobstra takmer s placom na mna krici, ze im na stole chyba pecene kura........ Ach Kiko.....

Uz je rano.... som opat v praci....  vcera sme boli v spa uplne zabookovany, takze sa vytvorila nekonecna kopa pradla na pranie. Zacala som s tym uz vcera. Dnes som nasla odkaz od kolegyne, ktora to po mne vcera preberala.....ze sa akosi pomylila, a ked do pracky niesla spinave pradlo a chystala sa vybrat ciste a poskladat ho..... tak sa jej poplietli kosiky a dala opat vyprat ciste pradlo a spinave priniesla na skladanie..... 8-))))))

 

Neviem co sa vcera dialo, ale som rada ze ma to viacmenej obislo a mohla som sa na tom len cely den dobre bavit 8-))))))

Long Island News

V nedelu rano som prehovorila dve kolegynky aby rozdelili moju sichtu a s Durkom sme nasadli do naseho noveho, vtedy este funkcneho, Volva. Po takmer dvoch hodkach jazdy krizom cez ostrovy a za pomoci dvoch ferry sme sa ocitli v este bohatsej casti Long Islandu ako je Montauk, v meste Mattituck. Na cestach snad boli len limuziny a my... 8-) Ale nemaju v nedelu otvorene ochutnavky na viniciach, takze stratili hned 5 bodov! Za drahe peniaze sme si tam pozicali na dve hodky kayak a vypadlovali sme to pomedzi milionove super sexy jachty cez zalivik az do oceanu....na pieskovu plaz kde si uz moje rucicky pytali oddych. Zasluzeny, ved som veslovala ako dracica! 8-)))) Po peknom predpoludni sme sa hnali nikdy nekonciacimi zapchami Long Islandu na nocnu sichtu do restiky....

Ale hned v stredu nam stastie prialo a dostala som OFFa v oboch pracach, takze rannym (pre mna nocnym, to bolo len 5 am) vlakom, super silne klimatizovnym (po Indii to pre mna znamenalo dlhy rukav a deku so sebou!) sme sa previezli do New Yorku a odtial busom do New Yersey do vodneho parku Hurricane Harbour (Six Flags). Nuz, co si budem klamat, zase som mala srdce v gatiach ked ma Duro nutil sa spustat sialenymi topoganmi, na nafukovacich kruhoch a aj bez nich.... Keby bolo po mojom, tak stravim den v bazeniku s vodou po kolena kde kazdych 10 minut pustali vlny....alebo vlnky, vlnocky..... este mensie ako na Sirave ked sa pri brehu prejde skuter 8-) Ale uzili sme si, az na moj upal.... nepomohli ani ladove sprchy, mokre triko na hlave a ruzove pilulky....8-(

Vecer nam zostala chvilka, kedze vlak spat na Long ISland fici az po polnoci....Duro pocul o nejakom starom pristave dole v Manhatane, isli sme to obzriet. Pajaaada! Romanticka vecera s vyhladom na stare plachetnice, mrakodrapy, v pozadi len mesiacik....pod nami na jednej strane tancovali pariky salsu a na druhej strane v bariku na zivu hudbu dve hulu tanecnice krutili ritkami. A do toho yummi lososik a Corona...... mnam!

Nemoze nam ale predsa vsetko tak hladko vychadzat. Hned dalsi den si prisiel Duro vyzdvihnut brejle ku mne do prace a uz sa s autom dalej nepohol. Nestartujeme..... Kamos, mechanik, sa nam na to prisiel vcera mrknut a ze vraj pumpa na benzin je znicena. 8-( Bud sa nam to podari vratit zenskej, ktora nam tak vierohodne tvrdila, ze s autom nemala nikdy problem, ale ideme investovat dalsich 130 bubakou do naseho fara!

 

Nuz ale stale sme na tom lepsie ako kamoska bulharka, ktora sa pohadala s domacimi, tak ju vykopli z domu a tyzden spala v stane v pristave (v strede leta je tu tazke zohnat ubytko). Vcera sa valila burka, tak som jej ponukla nech pride na par dni spat k nam. Sice prisla, ale aj tak si rozlozila spacak pred domom na travniku 8-) A za svitania vzala scateboard a uz jej cely den nebolo..... ma zjavne kocovnu krv a trosku aj vyzera ako cigoska. Sama si to aj prizna, ze niekde v prarodicoch nejaky romsky predok musel byt 8-)

 

Tolko Hot News zpoza mlacky.....tuna ziadne oblacky, len vtacky..... 8-)))) uz mi sibe, to je nedostatkom spanku... pa pa

Volvo

tak sme si kupili karu..... o level vyssie ako minuly rok....takmer
take iste ako ma Rudko.....

spolocne znaky:
- je cierne
- je kombi
- ma klimosku (ktora nefunguje)
- ma centralne zamykanie a otvaranie okien (aj stresneho okna....
vonku prsi a ja som mala auto a nenasla som tu packu ktorou sa to okno
zatvara,.... ajajaj! bude mokro!)

malinke rozdiely:
- je o nieco starsie ako to Rudkove....asi o....priblizne...... len
o.....15 rokov a 11 mesiacov....
- mame kozene sedadla! (dufam ze si Rudko nepriplatil a nema aj on!)
- lieta nam zadne sedadlo
- nemame jeden spetak
- rozbili nam jedno svetlo ( a ja som dnes odrazila druhe, haha)
- pasy funguju na heslo.... zatial sme nezistile ake je to heslo
- dvere a kapota sa obcas zaseknu (na par hodin/dni)
- nase pneumatiky vyzeraju ako Alexina prdelka (asi najvacsi problem
pre technicku kontrolu, ktorou sa chystame prejst... hehe alebo aj
neprejst)
- je to Volvo a nie nejaky obyc Opel
- ma to automaticku prevodovku
- tachometer tiez nepracuje bez hesla.... co sa naramne podoba na
kompas Jacka Sparrowa (Pirati z Karibiku)

Dalsie spravy z poza mlaky...... dnes bol krasny den, slnecno, teplo.
V restike mi pridelili sekciu na terase. Bola som vdacna ze sa dnes
vyhnem klimoske a spojim prijemne s financne vyhodnym, cize budem
obsluhovat hosti a opalovat sa sucastne. Kym som si pripravila stoly,
zatiahlo sa, zdvihol sa vetrik a sefka sa zacala obavat ohlasenej
letnej burky (aj spadli tri kvapky) a poslala ma domov. Velmi sa mi to
nepacilo. Odrazilo sa to na moje roztrzitosti a hned na parkovisku som
narazila mojim brand-new autom do susedneho fara. Sakra, este som sa
aj zaklinila do neho a nemohla som sa dostat odtial. Tak som si
vystupila, obhliadla miesto cinu a nasla cestu ako sa dostat spod
kolesa obrovskeho zaparkovaneho jeepu.....a zdrhla som.... samozrejme!
Duro je este v praci, urcite bude rad ze uz potrebujeme nie jedno ale
dve svetla kupit..... Zatial len dve. Este ho musim ist vecer
vyzdvihnut do prace, mozno ich bude viac....ale viac ako 4 sa neda
rozbit, takze nezufam 8-)))))

Pekny vecer prajem.

Promotion - Jodhpur

Moju poslednu nedelu v Indii som stravila pracovne. V sobotu v noci mna a kamosku vyzdvihol taxik pred nasim domom, a odviezol nas do Jodhpuru (modre mestecko, moj vylet z pred 4 mesiacov, asi 6 hodin vzdialeny od Jaipuru). Tam, v 5* hoteli Park Plaza, nas cakala deluxe izba s plnou chladnickou, telkou a nenormalne mekkuckymi vankusmi, kde sme si poriadne zdriemli. Okolo 11 nas zobudil telefon z recepcie, ze ranajky su na stole 8-) Pokecali sme so sefom restiky ( Jeffreis), bolo nam v kocke vysvetlene co sa od nas caka (pozdravit hostou a ponuknut im akciu na Cobra pivo, buy one get one free). Taxik nas stale cakal pred hotelom, tak aby sme sa nenudili, sli sme sa previezt mestom a obzriet palac (prerobeny na male muzeum, hotel a v jednej casti palaca stale byva Maharadja). Zvysok dna sme stravili na bazene v hoteli, kde nam nosili snacks a pivko a cokolvek co nam na ociach videli (kedze personal pripravoval zahradu na nocnu akciu, a my sme sa tam povalovali v bikinach, tak sme ich zjavne rusili, haha). Neskor sme sa zoznamili s riaditelom hotelu, a hodili zaujimavu rec. Mimo ine sme zistili, ze agentura, cez ktoru sme tuto pracu dostali si za nas obe vypytala 20 tisic rupi, po dlhom argumentovani hotel zaplatil 15 tisic a my sme dostali po 2000Rs a sofer dostal tiez 2 litre !!!! Takze sme slubili riaditelovi, ze na najblizsie promotion posleme holky z Jaipuru, bez agentury, a dostanu zaplatene viac a hotel usetri tiez. Dostali sme fajnovy obedik aj fajnovu veceru, a vecer zacal, a nam sa po takom krasnom pohodovom dni nic nechcelo 8-) Trosku som sa obaval ako to cele dopadne, pretoze Jodhpur je velmi male a konzervativne mesto (este mensie a horsie ako Jaipur) a len pred 10 dnami bola premiera, ked dve indicke dievcata prezentovali nejaky produkt a my sme boli prve dve biele dievcata, ktore kedy robili promotion v Jodhpure (v Jodhpure su len dve hoteli na 5* urovni a hrozne malo hosti si ich moze dovolit, cize robia vsetko mozne aby prilakali hosti) . V  Jaipure mi agentura nakazala priniest kratku suknu (pre istotu som priniesla dve, jednu kratku aj na nase pomery a jednu dlhu, cize kratku na indicke pomery) a manager v Park Plaza zavtipkoval ze nema dost vyhadzovacov aby som si obliekla tu kratku 8-) Kazdopadne, prisli sme do baru o osmej vecer, kde uz sedeli prvy zakaznici. Dostali sme dvoch bodyguardov a dalsi 3 vyhadzovaci boli volne rozmiestneny po bare. Cely personal nas po celom dni uz dobre poznal a kazdy sa snazil ako mohol, aby sme sa citili dobre. Vitali sme hostou, a ked si objednali pivko, tak som len kyvla na bar, casnik pivko priniesol, otvoril a ja som im ho naliala do pohara. Tot moja tazka praca za Rs.2000 ! ! ! Samozrejme to neostalo bez incidentu. Zopar panov sa pekne napilo a vypytovali si telefonne cisla, takze sme sa museli vyhybat ich stolom. A jeden incident (u nas by sa nad tym nikto ani nepozastavil) sa stal ked, jeden chlapik, ktory zo mna oci nemohol cely vecer odtrhnut (len ked do seba lial dalsi poharik whiskey) sa prisiel rozlucit a ako mi podaval ruku tak druhou sa ma snazil objat. Velmi slusne som ho odstrcila, ale to uz tam bol moj velky bodyguard a ukazoval mu cestu von z baru. Chlapik sa zlakol a ako sa snazil rychlo otocit a odist, tak zhodil zopar poharov zo stolu. Kapela prestala hrat (parik z Filipin, fakt paradne hrali), vsetci hostia sa postavili zo stoliciek, zvysok personalu, sefovia a ostatni vyhadzovaci dobehli a spravili tam strasnu dramu (myslim ze ten uz do Jeffries asi nepride... prisli vcera o jedneho zakaznika...a nemaju ich vela...skoda). Potom zo mna uz nikto zo strazcov nesputil oci, a chodili za mnou ako macata cely vecer a sef ma upokojoval (aj ked ja som bola maximalne kludna, ved sa nic nestalo) a chcel silou mocou zavolat viac chlapov na strazenie 8-)))))

Neskor sme sa presunuli do zahrady k bazenu, kde bolo natiahnute velke platno a pozerali sme finalovy zapas Taliansko - Francuzsko. Po zapase nas taxik idviezol naspat do Jaipuru.

 

Neviem kedy sa mi zase podari takyto den, ked sa o mna bude tolko ludi luxusne starat ... ako o princeznu (ak nepocitam nasu mamku v Michalovciach 8-)

A je to tu 8-(

Cas ist sa neuprosne blizi. Mam hlavu plnu starosti a planov. Chcem sa posledny krat stretnut so vsetkymi ludmi, ktory mi tu boli blizky a ktorych mam rada. A vsetko to naplanovat tak, aby zostal cas aj na pracu a spanok..... a na nakupy podarunkov....a vyvolavanie fotiek pre mojich zlatych chlapcov (kavo nosicov)....

 

... na mojej ceste do prace ma uz vsetci poznaju. Minuly tyzden som sa nahodne zastavila v obchodiku, kde som este nikdy nebola, a predavac bol cely bez seba, ze konecne. Ze ma vida denne uz 5 mesiacov kracat okolo obchodu a nikdy som sa nezastavila....tak vyzvedal co tu robim. V restike, kde chodim na obed, uz presne poznaju co si objednavam a kuchar ma vita uz z dialky. Niektore obchodiky uz poznaju ktore keksy si rada kupujem, tak ich vylozia na pult hned ako vzchadzam. Predavac bananov automaticky naklada pol kila a mango predavacka vie, ze ani kilo nie je dost 8-) , cyklo Rikshiaci pokrikuju "Geeta Bhavan" (moju adresu) a "das rupees" (10 Rs.), chlapci mi rano a po obede prinesu kavu (uz vedia ze bez cukru)....

 

...tolko pozornosti sa mi tu dostavalo (samozrejme nie vzdy to bolo prijemne) ale bude mi to chybat.....

Delhi - svadba

Sedim v praci po dvoch nociach bez spanku, tak sa prosim necudujte, ak to co teraz napisem nebude mat ani hlavu ani patu 8-) A moj kavo-nosic sa dnes ako na potvoru ulieva!!!!

Do Delhi sme prisli o piatej rano kde nas uz cakali kamarati.Ich servanti nam pripravili silne cafe a mango shake kym sme my postupne rozliepali ocicka 8-) Kava ma prebrala ako zvycajne a uz som ich nahanala, aby sme sli do mesta obzriet pamiatky (nuz ale tazko nutit Indov aby obzerali ich pamiatky - aj ked ich nikdy nevideli - pretoze pre nich to nema ziadnu velku hodnotu a nezaujimaju ich historicke budovy). Kazdopadne, prvy po ceste bol monument Qutab Minar, vysoka veza postavena jednym z Maharadzov na pamiatku jeho vitazstva (nad neviem kym). Vstupne bolo nehorazne a chlapik na brane sa nedal obmakcit mojimi vizami 8-( Veza bola kedysi pristupna pre navstevnikov, ale po niekolkych nestastiach (46 deti zomrelo pri vystupe ked sa prve z nich posmyklo a lavinovym efektom zobralo so sebou vsetky deti a teiz blesk zabil zopar ludi vo vezi) ju uzatvorili, takze sme ju videli len zvonku.

Kamarat je modny navrhar, takze dalsia zastavka (a takmer aj posledna, hehe) bola v jeho salone v stvrti plnej navrharov (kedysi vraj vsetci navrhari z celej Indii pracovali v tejto stvrti) - Haus Khas Village . Vyskusala som zopar jeho sukni, siat a triciek (niezeby som na to mala, ale chcel vidiet jeho kusky na niekom oblecene). Fakt sikovny chalan, a zazraty do toho co robi. Cerpa motivy z malieb a historie. Takze jeden top mal napr. potlac Kleopatri z nejakej malby a okolo krku bol zlatymi flikrickami vytvoreny dojem nahrdelniku, aky ona nosila. Velmi napadite. Samozrejme som musela navstivit vyhlasene striebornictvo hned v susedstve (na ceny som sa ani nepytala) a tiez luxusny obchod so satami od roznych indickych navrharov - Ogaan. Tak vazeni, krajsi obchod som este nevidela (ani 5th avenue ani Macy's sa nechyta). Ceny boli vysoke ale nie az tak. Myslim, ze keby som ten obchod zbalila do ruksaku a priniesla ho do Prahy, tak behom 24 hodin nezostane v obchode ani satka a vsetko sa vypreda. Uzasne farby, uzasne materialy, perfketne strihy a kazdy kusok je jedinecny. A sprievodcu mi robil kamarat navrhar, take som to mala aj s komentarom 8-)  (nahovara ma na spolupracu - v horizonte par rokov - tak who-knows mozno si namiesto restiky otvorim butik 8-)

Pocas dna sme navstivili tri restiky a kazda stoji za zmienku. Prva bola so south-indian food. Takze vsetky druhy masala dosa, a rawa masala dosa, a uttapam boli dostupne. Vyskusala som citronovu ryzu (mnam) a nemohla som si nedat jednu dosu, ktora sa vzdy podava s kokosovym deepom (joj, to mi bude seriozne chybat!!!!). Pred jedlom nam doniesli "aperitiv" - pohar teplej slanej vody/polievky plnej korenia a susenej zeleniny - na dobre travenie. Po jedle mi na stol priniesli kokosovu vodu - obrovsky kokosovy orech so slamkou 8-)  Druha restika bola grecka. Takze nic nove pod slnkom, pasta, sangria, uzo, ale v Indii sa nieco take (ak dobre pripravene) len tak nevidi. Poslednym miestom bola Delhi Haat - trh s oblecenim, jedlom, suvenirami a inymi malickostami z kazdeho statu Indie. Zaspominala som si na svoj vylet na sever a objednala vyprazane Tibetske Momo plnene zeleninou (mnam).

Po celom dlhom dni sme boli ako vypluvnuty ale kamaratovi som slubila, ze na svadbu pridem, tak sme sa prinutili nasadnut na metro (paaaani, lepsie metro nema ani Praha, uplne nove, cele klimatizovane - vagony aj stanice, ciste, nenormalne rychle a tiche, a jazdi hrozne hladko/smooth), a ist ku kamoske ( z dobre zazobanej rodinky) ktora nam poskytla sprchu kym jej servanti zehlili moje saree a mixovali pre mna ladovu kavu, potom ma do toho po nekonecnych minutach skusania konecne zabalili, ihlicky na nohy (ano, prinutili ma vymenit moje flip-flopky), bindi na celo, make up a uz sofer cakal pred domom aby nas odviezol na miesto svadby.

Svadba uz takmer koncila ked sme prisli (obliekanie trvalo 2 hodiny a Delhi je tak obrovske, ze jej dom od svadby bol dobrych 30 km vzdialeny). Medzi stolikmi z jedlom bol natiahnuty zeleny koberec, ktory sa ale kde tu pokrcil a kde tu (vsade) boli pohadzane pouzite plastove pohare  a taniere (ach ti Indovia, ani smotanka sa nevie ako spravat) co naramne komplikovalo moju chodzu. Nevesta si ma vyziadala na podium, kde sedela na troniku s manzelom a fotila sa s celou rodinou (uz som to raz pisala ked som bola na svojej prvej indickej svadbe), a kedze bolo zjavne, ze aj tie tri schodiky hore k nej budu pre mna dobra trauma, tak mi poslali damsky eskort (sice som tam bola s kamaratom, ale nebolo vhodne aby ma on chytil za rameno a vyviedol po schodoch)!!!

Kazdy kto mohol na mne nechal oci kdekolvek som sa pohla (biela baba a v saree!). Stastie, ze svadba bola u konca, a po ochutnavke jedla z kazdeho stolu (nemohla som odolat, aj ked sareee ukazuje cely moj nahy velky pupok) nas taxik vzal na byt, kde som sa mohla konecne prezliect do niecoho pohodlneho a pozerat zapas India-Nemecko 8-))))

Tolko moj vylet v Delhi. Sice nie az tolko sightseeing ako obvikle, ale za to som spoznala kopec novych ludi. A atmosferu Delhi (tam na mna nikto na ulici nepozeral, ako v Jaipure. Ludia su tu na turistov zvyknuti, hovoria anglicky, nie su taki doterni, a zivot je este rychlejsi).

Bharatpur - Keoladeo Ghana National Park

Kamarat zarobil nejake peniazky na dobre uzatvorenom obchode a chcel to s nami oslavit, tak v nedelu prenajal jeep a vypravili sme sa do narodneho parku Keoladeo Ghana v meste Bharatpur .

Kedze je to asi 4 az 5 hodin vzdialene od Jaipuru a my sme (po sefovej party) vstali z postele velmi neskoto, aj do parku sme dorazili podvecer. Zostala 1.5 hodka na sightseeing. Prenajali sme si cyklo-rikshaw a ja bicykel.

Uz mame za sebou prve naznaky monzunovej sezony, ktore boli badatelne aj na prekvapivo zelenej farbe lesu a rozmahajucej sa bushi. Kazdych par metrov se zastavili nase dvoj-troj-koledove vozidla aby nam nas sprievodca mohol ukazat nejaky novy druh vtakov (cely narodny park je o vtakoch...). Bociany roznej farby a velkosti, sovy, kingfisher (krasny vtacik, podla neho je pomenovane aj indicke pivo!) a ine lietajuce potvory. Antilopy, kravy a desive zvuky vydavajuce buvoly, volne pobiehajuce sakaly, obrovske vodne korytnacky, srny a jelene....nam robili doprovod necele dve hodinky, az do zapadu slnka a to bol cas sa opat vybrat do mojho indickeho domova, Jaipuru.

 

Kto by chcel vidiet nejake fotky z parku, to je stranka:

http://www.kolkatabirds.com/bharatpur.htm

 

Park vraj vyzera 1000 krat lepsie po monzunovej sezone, ked sa obe plochy okolo uzkej cesticky naplnia vodou a desat-tisice roznych vtakov z celeho sveta (aj z Europy sem dake lietaju na leto) pristavaju pred ocami turistov na vode.... skoda, tentokrat to uz nestihnem vidiet.

 

 

Este jedna zaujimavost. Zabudla som meno vtacika, ktoreho nam sprievodca ukazal (ze by Sarus Crane???). Nerozlucny parik. Nepohli sa od seba ani na chvilku.  Ak by nahodou samec zomrel, samica spacha samovrazdu (prestane jest a pit). Ak by zomrela samica, tak samec samozrejme neprepadne panike, ale najde si novu samicu,.....

Hanba

Sef ma pozval na oslavu jeho kamarata (rozlucka so slobodou) na farmu (asi 20 km mimo Jaipur), kde sa zisla asi stovka alebo dve top ludi z Jaipuru. Pozvala som 7 mojich kamaratov 8-) Sofer nas vyzdvihol u mna doma. Cesta z dialnice na farmu bola cela osvetlena faklami. Bar v tvare futbalovej lopty serviroval kokteily vsetkeho druhu. Servanti nosili celu noc jednohubky, kapela z Delhi spievala vychytane hity, DJ hral riadnu klubovu muziku.... a tiez sme mohli pozerat ako Brazilia prehrava svoj zapas na velkom platne.... 8-(

Po par poharikoch sme si isli zahrat futbal (ale ked to videli pozvani Indovia a pridali sa k nam tak uz to nebola sranda ale par krat som po laktovke zostala lezat nehybne na zemi....8-)  Po dalsich poharikoch sme im predviedli ako sa u nas doma tancuje disco a to sa zjavne vsetkym pacilo, takze barman okolo bezprestavky pribiehal s dalsim a dalsim podnosom so skumavkami, ktore boli vzdy naplnene niecim inym, prekvapko (tequila, vodka, redbul, bacardi, gin...). Akosi mi prischlo (kedze som z vychodnej europy) ze som Vodka girl, takze pri kazdom kole som ja dostala dve skumavky namiesto jednej..... to uz ani snad nemusim pisat ako som po par hodinach vyzerala. Gol bol, ked nadranom sa sefo rozhodol ze mi predstavi nejakych partnerov. To som ja uz bezvladne sedela s poharom vody v ruke, snaziac sa vytriezviet. Kamosi este nazbierali dost sil si s nimi aspon potriast rukou, ale ja som im len kyvla a zamrmlala ze ja uz ich vsetkych poznam 8-) (sakra, a sef bol uplne triezvy, kedze asi pred mesiacom prestal pit....). Na to mi sefo s usmevom odpovedal, ze si kludne ten pohar mozem vziat domov, ze mu nebude chybat a nech len si vezmem vodu do taxika.... 8-)))

 

A dnes opat praca, sef je online ale radsej nic nekomentuje a ja by som sa najradsej teraz niekde skryla, aby som ho nemusela stretnut 8-)

 

Khajuraho

O 11 vecer sme mali nasadnut na vlak do Satny (a odtial len presadnut na dalsi vlak do Khajoraha). Vlak prisiel 3 hodiny neskor (cast noci sme stravili na zemi na vlakovke s asi 250 dalsimi ludmi. Nebolo miesto kam sa zlozit, tak sme si lahli na vytvoreny koridor. Po nejakom case prisiel policajt ktory mal na tu cesticku dohliadat. Ale kedze sme turisti, tak sa nam neopovazil nic povedat a z naseho okolia vyhodil asi 3 indicke rodinky, velmi drzo a s pohrozenim s jeho bambusovou palicou).Cesta mala trvat 6 hodin. Do Satny sme dorazili s 10 hodinovym meskanim !!!! Co pre nas znamenalo menit vsetky plany!! Zase. Holky boli uplne vystavene a v nalade sadnut na najblizsi vlak a ist domov. Ani neviem ako som ich dokopala pokracovat v ceste. V Satne sme cakali na spoj 3 hodky, co sme vyuzili na obed v lepsom hoteli a nenapadne po jednej sme sa vytracali na wecko, sa aspon trochu umyt a prezliect. Uz sme smrdeli ako riadny backpackers!

Khajuraho

Bus dorazil do Khajoraha neskoro vecer (povodny plan bol dorazit skoro rano a mat cely den na sightseeing a vecer ist domov, aby sme stihli v pondelok do prace). Ale kedze sme sa uz natrapili s celym cestovanim, tak sme sa rozhodli zostat cez noc, rano rychlo obzriet chramy plne erotickych figur, na zaklade ktorych vznikla Kamasutra a potom sa modlit ze 24hodin je dost na cestu spat do Jaipuru, ktora by teoreticky nemala trvat viac nez 15 hodin (aj pri indickej rychlosti autobusov, priemer 30 km za hod.). Nebolo to dost…

Necakala som, ze ma este nejake chramy v Indii ocaria, kedze som ich za tych par mesiacov videla uz nespocet,,,, Ale chramy v Khajorahu naozaj stoja za navstevu. Tie najkrajsie z nich su rozostavene nedaleko seba, v nadhernom zelenom dobre udrziavanom parku. Vstupne pre turistou bolo Rs.250 (co museli zaplatit holky) ale kedze Vierka je sikovna a nezabudla na svoje visa, na ktorych je zmienene, ze nie som ziaden random turista ale v Indii legalne pracujem, tak mi ako vzdy udelili vynimku a za vstup som zaplatila ako kazdi Ind/Indka – Rs.10….. haha (jedine miesto kde mi to neuznali bol Taj Mahal – Rs.750\Rs.20 turista\Ind). Celkom to bodlo, kedze po nakupe Varanasskeho saree mi v penazenke vela neostalo. Chystali sme sa chytit prvy autobus, ktory z mesta smerom domov odchadzal, ale zmeskali sme ho o 15 minut (nepochopitelne, ze prave v ten den autobus odisiel nacas!!!!). Takto sme stratili dalsie 2 hodky, ktore sme aspon vyuzili na navstevu miestneho muzea, kde je socha slavnej tancujucej Ganesh (taky vysmiaty tucny slon 8-). Co za cestu nas cakala potom… opat autobus praskal vo svikoch, na jednotlivych zastavkach sofer a jeho traja pomocnici, len rychlo vypustili ludi, ktori boli vo finalnej stanici a potom zvnutra zablokovali dvere, inak by sa do uz aj tak plneho busu nahrnula dalsia stovka. Ved zufalci aj lozili na strechu k nasej batozine, kym ich sofer osobne nebol vyhodit. Cez okienko sa rozhodlo, kto s nami pocestuje a kto nie, a potom vsetci styria po otvoreni dveri drzali dav a do vnutra pretlacili len zopar zien s babatkami cez kriciacich   a nadavajucich chlapov, a ak vyslo, tak aj zopar gentlemenov sa voslo. Nie raz sa stalo, ze deticky skoncili v nasom naruci, kedze my sme mali dokonca aj "miestenky" a nie az tak vela batoziny. To bola nasa cesta do Jhansi.

V Jhansi sme si kupili listok na vlak. Ale akosi nam predali ten nespravny, bez miestenkovy. Prisli sme na to hned pri okienku ale odmietli nam ho zamenit so slovami, ze ved miest je dost a mame si doplatit vo vlaku za miestenku. Jedine co musime spravit je najst v 30 vagonovom vlaku chlapika v ciernej uniforme, ktoreho volaju TC (train conductor) a poziadat ho miesto. Znelo to velmi jednoducho. Prvy vlak dorazil a mi sme pobiehali z jednej strany na druhu zufalo hladajuc naseho TC. Marne. Vlak vyzeral aj tak natriskany. Tak sme pockali na dalsi. Tu uz sme boli rozhodnute ze nasadame nech sa deje co sa deje. Nasli sme TC-ho, ale ten, obklopeny asi 50 dalsimi zufalcami s rovnakymi listkami ako sme mali my, nas absolutne ignoroval. Neskor som si spomenula na vylet do Jodhpuru, kde som sla s kamaratom Indom, a ktory mussel TC-ho pekne uplatit aby sme mali lehatko. Takze tento TC pravdepodobne vytusil, ze z turistov asi nic, lebo nevedia ako to v Indii na nadrazi chodi, takze nas uplne odignoroval. Nezostalo ine, len sa natisnut do tretej triedy a stavit 6 hodin v pachnucej ulicke pri zachodok na zemi. Ked to chlapi z vagonu zistili, ze 4 blondate baby sedia pri zachodkoch, tak vsetci mali zrazu problemy s mocovym mechurom…..

 

Do Agry sme dorazili o druhej rano a uz ziaden vlak ani bus do Jaipuru nesiel. Museli sme pockat do siestej a dalsiu skusenost z indickeho nadrazia sme uz nepotrebovali, tak sme si nasli hotelovu izbu, presvedcili straznika ze tam mienime zostat len dve-tri hodinky a nenarobime bordel + par extra rupee do jeho vrecka 8-) Ranny vlak bol kompletne vypredany…. Dalsie dve hodiny stratene, kym sme cakali na prvy ranny bus. Ktory mal meskanie. Takze do Jaipuru sa nam podarilo prist namiesto nedelneho popoludnia, v pondelok po obede! Do prace som prisla priamo zo stanice, spinava a smradlava ako uz davno nie, na nasich "luxusnych" weckach v office som sa snazila dat ako tak dokopy, ale kedze sme mali opat dvojhodinovy vypadok prudu, tak to velmi nepomohlo, lebo nas kancel sa vtedy premiena na neznesitelnu saunu. Asi vsetok stres a teplo a nedostatok vody sposobil moju nahlu nevolnost, cize z pondelnajsej prace nebolo nic, isla som domov oddychovat. Co bolo ale horsie, ze sef ma pozval na oslavu narodenin jeho otca, na ktorej sa zucastnilo cez tisic ludi, v krasnom Jaipurskom Auditoriu (Birla Auditorium) a kde hostom cely vecer spieval renomovany indicky spevak. Sef naozaj trval na mojej pritomnosti a nechal mi vytlacit aj pozvanku. Jaj 8-(

Ale za to dnes mam randez-vous s jeho manzelkou. Kolega ma vezia najprv domov (sa hodit do gala) a potom na kaficko do ich sidla….. parada.

Varanasi

Vlak do Varanasi mal samozrejme meskanie. S tym sme ratali, na tejto trase akokeby vlaky nacas ani chodit nemohli. Ku koncu cesty sme boli vsetky (4 baby: Kiwi, ja a dve Cholandanky) priserne dehydrovane. Zo zaciatku nas na kazdej zastavke otravovali cez okienko predavaci mineralky,mango dzusov, kacori, samosi, orieskov a tiez "vlakovi muzikanti" – hrali nam na tabla. Ale neskor, ako sme naberali meskanie, sme stali len na uplne zapadnutych zastavkach, kde nebolo vonkoncom nic…. Pred Varanasi nas vsetci znami a aj Kniha upozronili, ze rikshaw vodici su velmi otravni a snazia sa turistov doviezt do inych hotelov ako by turisti chceli, pretoze niektore hotely a dokonca aj restiky ci obchody so saree (zname silk factories) im davaju commision. Na vlakovej stanici nas na informaciach (som nikde v Indii zatial nieco ako informacie nevidela) milo prakvapil starsi pan, ktory nas na vsetky tieto chytaky opat upozornil, doporucil nam hotel a sightseeing a aj ceny ake by sme mali za jenotlive veci zaplatit.

Zacnem tym preco je Varanasi take zname, preco sem denne prichadza cez 60 tisic ludi (Indov a turistov) a co sa v meste deje (my sme mali stastie, ze tento vikend bol v Mc Leod Ganj na navsteve Dalaj Lama takze vo Varanasi to nebolo az take preplnene). Je to ich posvatne miesto. Indovia z celej krajiny sem vozia (vlakom, lietadlom, tuk tukom, taxikom, traktorom) svojich   zosnulych a vo Varanasi na brehu Gangy ich spaluju (okolo 400 tiel denne). Niektori starsi ludia sa dokonca dobrovolne  prestahuvavaju do okolitych polorozbitych domov, aby ich po smrti nemuseli daleko vozit. Takze mrtve tela zabalia do plachty (muzov do bielej a zeny do cervenej), a to potom este obalia zlto-oranzovo-zlatou plachtov a kvetinovymi nahrdelnikmi. Sest muzov nesie telo nad hlavami a najblizsi pribuzny su obleceny v bielom. Ceremonie sa zeny NIKDY nezucastnuju, pretoze by boli zbytocne sentimentalne, a smrt pre Indov nie je nic preco ma clovek plakat (spalovanim sa Karma ocisti a dostane sa do Nirvany) a tiez preto, ze v minulosti po smrti manzela zvykli pachat sebevrazdy a skakat do rovnakeho ohna, v akom bol spalovany ich milovany. Telo najprv namocia do Gangy a potom najblizsi pribuzni naberaju do dlani vodu a leju ju do ust pozostaleho, myslim ze to musia urobit 6 krat. Nasleduje nakup dreva (co je vraj draha zalezitost, takze zase existuju rozne donacie pre chudobnych, ktory na drevo nemaju…ale zvycajne predaju vsetky sperky a vsetko co sa da, aby mali dostatok financii). Vo Varanasi je na brehu Gangy nespocet Ghats (pristupy k vode) ale len v dvoch prebieha kremacia, telo hori cez dve hodiny a rodina caka az kym z tela nezostane len malicky kusok, ktory spolu s troskou popolu hodia do vody. Zo zvysku popola vznika obrovska hromada, ktoru raz do tyzdna preosievaju a hladaju v nej zlate zuby a ine sperky. Potom to vyvezu, ktovie kam, nebolo mi vysvetlene. Sest typov ludi je povazovanych za uz ocistenych, takze sa nespaluju (tehotne zeny, deti pod 11 rokov, Sadhu, Monk, ludia s leprov, a ti, ktorych postipala kobra). Tychto 6 typov len zabalia do plachty a hodia do vody (teda vraj im priviazu tazke balvan o telo takze by mali zostat na dne ale to sa zjavne nedeje – vysvetlim neskor).

Prvy vecer sme stravili len prechadzkou popri Gange po jednotlivych Ghats. A k veceru zacala kazdodenna ceremonia, Puju.  Bola som prekvapena, kolko ludi malo schopnu anglictinu, Dokonca male dievcatka, ktore nam prisli predat male lodicky s kvietkami a svieckou (ktore sme neskor zapalili a poslali s ostatnymi dole Gangou) sa vedeli dorozumiet a pokrikovali po nas, ze su nase Puju kamaratky, a malinky chlapcek zjavne travil vela casu so svojim ockom, a ten na nas spustil, ze ma lacne obrusy, hodvabne satky, potahy na vankuse a ze sa musime prist pozriet do jeho obchodu a ze ma najlepsie ceny 8-))))) V Jaipure sotva kto rozumie slovo anglicky. Obrovsky rozdiel.

Pocas vecernej ceremonie sme teda zapalili nase lodicky a potom sa pridali k davu, ktory sedel na brehu a obzeral asi 10 mladych chalanov, oblecenych v oranzovom cosi 8-), ktori sa do rytmickej hudby bubnov modlili. Skor to vyzeralo ako tanec, pocas ktoreho rozbijali kokosove orechy, ovievali sa okolo uz raz spominanu tyckou s dlhymi bielymi vlasmi, potom zapalili bronzovy svietnik v tvare kobry a carovali s tym…. Kazdu chvilku vymenili nastroj v ruke, s ktorym potom spartakiadovali, nepamatam si ani vsetky, Ale bolo to pekne. Hlavne hudba bola fakt…impressive (dojemna nie je ten spravny vyraz…takze to necham v anglictine).

To by bol vecer a rano o piatej sme mali zahovorenu lodicku, ktora nas mala previezt popri vsetkych Ghats. Zostalo len par hodin na spanok, a ja, kedze som to slubila sefikovi, som si zapla mobil a to bol koniec mojho spanku, Polka, ktoru sme vybrali do firmy namiesto mna, mala v to rano pricestovat, ale jej lietadlo dostalo defekt. Vsetci ludia zaangazovani do jej vyzdvihnutia na letisku mali navzajom na seba telefony a dokonca aj ti, ktori sa mali stretnut, tym som rozposlala ich fotky. Vsetko bolo perfektne zorganizovane. Na mna som nedala cislo nikomu, aby som si mohla uzit dovolenku, Zatial neviem kto bol ten dobrodinec, ktory poskytol moje cislo, ale celu noc som smskovala do Polska a cakala ako si holka   prebookuje letenku aby som potom mohla zobudit ludi v Delhi a v Jaipure  a informovat ich o zmenach. Nakoniec to vsetko aj tak zlyhalo, kedze lietadlo malo priletiet dalsi den o 7am ale namiesto toho priletelo o 4am, a nas zamestnanec tam cakal na Polku do obeda a ona poslala rano smsku na moje cislo ze si berie na autobusku taxika, ale kedze ja som bola mimo Rajasthan, moja baterka nevydrzi ani par hodin, pretoze telefon vkuse hlada siet, takze smska prisla o 24 hodin neskor…. 8-) sefo asi zuril ale ani mi to chudak nemohol zavolat lebo som nebola dostupna 8-)

Lodicka nas za par rupee vozila okolo celeho centra Varanasi dve hodky. Ranny vychod slnka spoza Gangy a zopar lodiciek v popredi…… riadny foto gyc. Miesto, kde sa spaluju tela, je zakazane fotit. Ale nemohli sme odolat a nejake tajne foto sme spravili. Na druhej strane ale nerozumiem, ze ohen vyfotit nemozeme, pretoze to je hned povazovane za prejav ne-respektu ale dvakrat sme videli mrtve telo ktore vyplavalo na breh a na ktorom si pochutnavali psy (to bola velmi zla scena, zvuky lamania kosti vcetne) a ktore nam dokonca aj miestny s usmevom ukazovali (ak by sme si to bodaj nevsimli same). To si fotit mozeme a takyto koniec mrtveho cloveka je podla nich velmi dostojny. Nuz, vsetci mame ine zvyky a verime v inych bohov, ale nejaka jednotna definicia prejavu ucty by mala existovat vsade.

Dva dni stravene vo Varanasi, a uz nam smrt a mrtvoly pripadali tak bezne, ze nas zacali napadat velmi morbidne vtipy, ako sme kracali popri rieke. Jeden si zvykne na vsetko.

rychlovka z Varanasi

prave sedim v internet cafe vo Varanasi.... jaj jaj ani som nechcela si zapnut telefon ale dobre ze som tak spravila. Vsetko co som zariadila pred vyletom stroskotalo a sefo hisacil. Tak som po nadhernej oslave (resp. modlitbach) a pred rannou lodkou (5am) riesila problem kto a ako a kedy vyzdvihne Polku, ktora tu uz mala byt dnes ale jej lietadlo dostalo DEFEKT (poculi ste uz o niecom tak...augh!) takze musela zmenit let a nedalo sa inak len o den neskor. A kedze ja som bola intermediator, tak som musela takmer celu noc sms-kovat medzi sefom, kolegom, nasim agentom v Delhi, Aiesecarmi, Polkou a neviem kym este. Takze zaspavam na klavesnici.... ha ha

ale musim sa pochvalit, kupila som si prave saree.... wao, take pekne ale dala som zan ho 2x tolko co som ratala ze dam.... takze dalsie 2 dni vyletu asi zijem na samose a kacori..... ajaja! Vierka zase chytila nakupnu horucku! No zbite ma.....

papa, lucim sa, ani net neni zadarmo, ozvem sa v pondelok.......

Opice verzus nasa chladnicka ... 1:0

Uzivali sme si kludne sobotne popoludnie s Kiwi (NovoZelandanka) zavrete v izbe, pozerali sme si nase fotky a pocuvali nie-indicky hudbu na jej laptope (raj pre usi). Nejak na nas prisiel hlad a planovali sme si pochutnat na nasom prave kupenom ovoci......  Ladnicka je hned za nasimi dverami a my sme NIC nepoculi. Drze opice nam vliezli do bytu, nasli chladnicku, otvorili si ju, vytiahli spodny suflik kde bola nasa ovocna vecera, pekne rozbalili igelitove vrecka, olupali si manga (seriozne, supky boli v peknych sltpcekoch naukladane vedla ohryzenych kosticiek), zjedli moj kokosovy orech a moje uhorky!....nechali ohromny bordel a 2 kila nedotknutych bananov. Manga, ktore nezjedli, s nimi asi hrali futbal, lebo boli take dotlcene, ze mohli ist rovno do kosa. A svinky....kym sme my dve zurivo upratovali cely byt, oni sedeli na nasej terase a tlacili posledne ukradnute mango, ktore sme tam nasli neskor !!!!

Takze, mile sestry, mojim neteriam prosim zvestujte, ze opice banany nejedia. To si len my naivne vsetci myslime 8-) Opice jedia mango a uhorky! Ze som na to musela prist prave ja osobnou skusenostou... ?!?!

 

 

DODATOK s mojej kazdodennej "konverzacie" s beznymi obcanmi Jaipuru:

 

"Excuse me. You tuk-tuk? Where you? City palace? Madam. Haloo? Haloooo. Halooo! Haloooo madame!!!!! Madame. Haloooo!"

 

"Where you from? Which country? Which country you belong? You married? Where husband?"

 

Alebo skratena verzia: "Hello madame, which country?"

 

A pokial su este menej zdatny v jazykoch tak to vyzera asi takto: "Hibye"

 

 

Monzun prisiel

... ha ha... ked si citam poslednu vetu svojho predchadzajuceho postu, tak sa chytam za brucho 8-) Som si o prekvapko sama pytala...

Vcera okolo 5 pm prisiel monzun. Zacalo liat ako z krhle (nezvyk na Jaipur, ale doma by sme povedali, no ze sprchlo trosku). Vzduch bol zrazu hrozne vlhky, az sa nedalo dychat. Nic to, do hodiny dazd ustal a bol cas ist z officu domov. Kolega neveriacky za mnou zakrical, ci naozaj idem aj dnes domov peso. Preco nie...?

Az za branou som pochopila o com hovoril. Ulice boli zaplavene. Spociatku len velke mlaky, takze som myslela ze domov dojdem dokonca suchou nohou. Ha ha. Hned v dalsej ulici som ideu "suchej nohy" vzdala, vyhrnula nohavice a v sandalkach si to slapala krizom mlakami. Stale pohoda. Vzruso prislo na hlavnej ulici, ktorou musim prejst ak sa chcem dostat domov. Cyklo a auto rikse boli zasekane na ceste, bez pohybu. Len niektore auta dokazali prerazit vodu, ktora sa valila !!! ulicou a siahali mi po kolena. Toto som nezazila ani v Prahe ked sa na nas vyliala Vltava. Posledne dni som videla robotnikov v Jaipure cistit kanaly, ale zjavne to nestihli. Ako som kracala proti prudu, vo vode som citila ako sa dotykam vsetkych tych odpadkov a hovan co tam plavali. Ougggg! Pre okolo-brodiacich som bola este vacsia atrakcia ako zvycajne.... nemohla som inak, len sa rozosmiat na plne hrdlo nad tou idylickou cestou domov. Ked to videli ludia okolo, ze si z toho vsetkeho robim srandu, tak sa smiali so mnou. Dokonca mi jeden chlapik zachranil krk, ked ma upozornil na vir, ktory som si ja nevsimla, a do ktoreho som sa chystala stupit a ktory bol vytvoreny prave kanalom.
Detiska sa v tej vode stastne macali a ako som prechadzala okolo, tak som od nich vyfasovala aj sprsku do tvare. Zvycajne po mne hadzu kamenmi, takze vodou je to stale menej bolestive (aj ked tato voda bola nechutne smradlava.... yak!)
Stale nedokazem uverit, ze tuto zaplavu sposobil HODINOVY dazd ! ! !

Takze este raz.... cakam, cim ma India este prekvapi....

Pracovne prostredie

Zvykla som si ze kolegovia sa vkuse prekrikuju, kvakaju okolo mna len v hindi, akoby nic na mna vybafnu nieco v hindi a potom prekvapene pozeraju preco neodpovedam, 10 hodin denne telefonuju alebo smskuju, mliaskaju pri jedle ktore si cela firma serviruje v nasom kancli, dobre si odgrgnu po jedle, drzia sa za ruky alebo sa vrucne vsetci objimaju, nahanaju sa po chodbach, oblievaju sa vodou, obcas sa strasne hadaju - nie malokedy len tak cvicne zo srandy, srandicky ako tinedzeri.....

.... takze ked rano jeden z kolegov hodil zapisnikom o zem a potom vsetko co bolo po ruke hadzal za monitor, tak som sa ani neotocila jeho smerov, ved jeho to prejde, som si pomyslela.... no, prekvapko ale prislo ked mala myska preletela cez moje nohy a potom cez nohy dalsieho kolegu, hladajuc ukryt pred lietajucimi perami, kniham, zositmi... vsetci styria v kancli sme stali na stolickach a kvicali (som myslela ze len dievcata su histericke 8-).

Moja zlata kolegynka nam v ten den pripravila dalsie prekvapka. Odkedy si davam pozor na svoje kesu oriesky, tak asi dostala hlad.... Kolega chcel niekam zavolat a zistil ze mame hluchy telefon.... no, tak sme zavolali opravara. Ktory nam s usmevom na tvari zvestoval ze myska prehryzala kabel. Este sa den neskoncil. Potrebovala som pouzit tlaciaren... hmm... rovnaky problem, to uz sme najprv kontrolovali kable, pred volanim opravara. Prehryzene. 8-) India.... co na to poviem.

A na dome sme si vyziadali pasce lebo mysi a potkany zacali byt velmi drze. Mame taku dvojplatnicku na nefunkcnom grile, a ked sa na mna pri vareni zacala lutostivo pozerat z grilu mys (asi jej bolo teplo pri zapnutych oboch platniach), tak to bola posledna kvapka (vobec neviem ako sa tam dotala). Hm.. ale kedze sme v Indii, tak aj pasce su potkan-friendly. Nemozu si ani nijak ublizit pri vlezeni do pasce. A ked sme konecne dostali potkana do klietky, tak ho nas landlord odniesol pred branu (ani sa neunuval ho vyhodit trosku dalej) a pustil ho zo slovami "ten sa uz nevrati!". Urcite nie. ha ha! No....do toho sa nam nastahovali vrabce do lampy kde chyba ziarovka, a opicia grupa nam chodi poskakovat po streche a balkone kazdu stredu (ha ha), takze uz mame plny barak (spominala som ze sa nam vyliahli nove male jastericky v kupelni?) 8-)

Kazdy den cakam, cim ma India este prekvapi....

Balaji

Mesto dve hodiny vzdialene od naseho mileho Jaipuru smerom k Agre. Kazdu sobotu a utorok sa tam deje nieco zvlastne. Exorcism ...alebo vyhananie zleho ducha z tela pomatenych. Zaciatok dedinky vyzeral velmi pokludne. V prvom chrame maju farebne velke sochy, ktore posobia skor dojmom zabavneho parku. Hlavnym vyobrazenym je boh s opicou tvarou, ktory je tu najviac uctievany. Ako kracame blizsie k centru dediny, zacinaju pribudat dalsi a dalsi ludia. Vo okoli druhej temple to uz vrie. Na malinkom namesti sa tisne niekolko stovak ludi. Dav nas dotlaci do fronty a miestni z nas vyzuvaju topanky a strhavaju vsetko kozene (opasky, kabelky....). Pol hodina tlacenice a dostavame sa ku vchodu chramu. Uz sa neda ani nadychnut, ani ujst, ani sa vratit. Mna osobne ten pocit celkom vystrasil. Masa ludi nas tlaci cez uzke dvere do vnutra chramu a ja sa len modlim aby som z neho aj vysla v rovnakom stave ako do neho vchadzam! Vo vnutri je len malicky skaredy oltarik a okolo tisice kolacikov (aj my dostavame zo dva). Chlapik co strazi oltar nas vsetkych velmi drzo a surovo strka dalej a nedava nam ani len slabu nadej ze si oltar prehliadneme. V dalsej miestnosti posedavaju na zemi ludia, co sa sem prisli pomodlit a spievaju. V chodbe a na schodoch lezia "nemocni"...... na roznych castiach tela maju rozlozene  balvany! Chuda ziena ma zopar tazkych skal na hlave.

Pred chramom sa hromadia vsetci, ktori uz absolvovali tento sialeny prechod chramom a cakaju. My cakame s nimi. Ludia pribudaju a pribudaju. Podvecer sa chram uzavrie a co sa deje vovnutri mozeme pozerat na obrazovkach, ktore su umiestnene pred nim (dialo sa asi to, ze chlapik maval so svietnikom pred oltarom...teda videli sme len ruky a svietnik a v pozadi oltar). Pred chramom policajti ohradili uzky priestor a tam vpustili "nemocnych". Zeny a chlapi potom do rytmu hudby so sebou hadzali, kricali, vrieskali, chvilami len tak kludne tancovali.....som mala dojem ze im v usiach hra nejaky dobry metal 8-) Dav sa pripojil tiez. Na specialne znamenie (ked zhasla lampa) vsetci zdvihli ruky a cosik zakricali, potom zfanatizovane nieco pohundrali a zase prisli na rad hviezdy metalu. (pardon ze si takto neuctivo robim z nich srandu, ale mam to dokonca aj overene, ze vacsina z nich boli fake a nie blazni). Vsade citit pot, vzduch sa nedal dychat, z kazdej strany bol na mna niekto nalepeny.....prave sme sa chystali odist, pretlacit sa dako ak by sa dalo, ked sa cely dav rozhodol ze sa posunie vlavo a my sme museli ist tiez. Ludia sa presunuli o ulicu dalej do zahrady a tam to cele pokracovalo. Nasa sanca utiect 8-)

Nuze, zaujimave to vidiet a zazit, ale raz myslim stacilo 8-)

 

Shimla

Cesta z Mandi do Shimly bola jedna z horsich. Natlaceny na zadnom sedadle sme nemohli samozrejme vobec spat, este sme zazili neprijenu hadku s indami, ktora skoncila tak, ze som si to uplne nevinne odskakala ja jednou pozaucha 8-) V noci zacalo silno prsat (monzun sa blizi) a cez diery v streche autobusu sme krasne premokli. Tri hodiny rano a my sme dorazili do Shimly (preco nie prist 3 hodiny skor, ked obvikle vsetky autobusy aspon tolko meskaju a s tym sme aj ratali). Takze nam nezostalo ine len sa poobhliadnut po hoteloch. Sprevadzala nas svorka starych dopitych panov, ktori sa nam snazili vnutit rozne hotely aby z toho dostali proviziu. Po 90 minut marneho bludenia dazdom sme nenasli ani jednu volnu izbu (keby sme velmi chceli, mohli sme sa ubytovat za 3000 Rs pre dvoch na co sme ani nahodou nikto nemali). Niet cudo...sezona na juhu skoncila a na severe zacina. Takze v poslednom hoteli kde sme sa boli pytat na izbu, sme zostali v "lobby", skor teda v hale pred vratnicou natiahnuti na laviciach. Recepcni nebol dvakrat nadseny a o siestej rano to uz nevydrzal a pekne nas poprosil aby sme hotel opustili 8-)

Na vlakovke sme si dali ranajky a cakali kym otvoria informacie.... vlaky vypredane. Nezostalo nic len si kupit listok domov na bus... 18 hodin jaj jaj jaj.

Shimla je mestecko vysoko v kopcoch a ma anglicky nadych. Cerstvy vzduch, ihlicnany, nosici na uliciach trapiaci sa s nakladom na chrbte, specialne sladkosti, najstarsi katolicky kostol v severnej Indii,  vsetky domcuriky postavene v anglickom style, vojenska zakladna..... skoda ze sme nemali viac casu. Prijemne mesto.

 

Taak, a to by bol moj trip severnou Indiou. Este zostava vela miest ktore raz musim vidiet. Casu dost.... 8-)

Pokracovanie Himalaji

... po ceste dole sme stretli len jednu typicku Rusku ( so strasne zlou "ruskou" vybavou a silnym prizvukom), chlapi s rucnymi pilkami sa chystali odkrojit kus lesa, koniky vynasali na chrbtoch daky material, trochu nizsie se stretli aj detvaky, ktore ked ma zbacili, tak zacali pokriovat "Bharat! Bharat!" (ano, niesla som indicky vlajku na batohu), a este sme stretli pastiera co si to hnal so stovkou vypasenych oveciek priamo na nas 8-) meeee meeeee 8-) jeho psovi sa pri mne zapacilo, az typek musel donekonecna hvizdat aby sa psisko vratilo k robote.

Opat, Himalajcania vyzera uplne inak.... zeny nenosia saree, ale take satocky a teple vlnene zasterky. Stale si ponechavaju veeeeela sperkov v usiak, nose, vsade. Pani nosia typicke himalajske (obcas azprilis farebne) ciapky, a niekedy aj farebne opasky.

Prva dedina, do ktorej sme sa zmoreny dokotulali, bola Vashist... prvy dom ktory sme v dedine uvideli bol Dharma Guest House....a na balkone len tak postavali nasi traja jaipursky kamarati..... tak vacsiu nahodu si neviem predstavit (nefungovali nam navzajom mobily, takze sme vedeli ze niekde v meste su, ale nevedeli sme ako sa k nim dovolat 8-).

Na okolo opat turisticky frmol, vsetci zhanaju cestovky na tury a adrenalinove sporty, pripadne jazdu v helikoptere ponad vrcholy.... len SADU si tam sedia a pozeraju do nicoty (Sadu = chlapik, povacsine uz stary, s dredami, v jednoduchom bielom alebo oranzovom obleceni....skor to vyzera ako obliecka na postel, flip-flopky, mariska v ruke, dieta....obcas si pyta rupi).

 

Zacalo prsat, a my stale nemame hotel. Stretavame dve "odpadlicky", ktore s nami netrekovali a ideme na ich hotel. Ten je vysoko na kopci, bez chodnika, tma, s jednou baterkou sa nam islo "perfektne". Dalsi plan bol rano sa zobudit a vyrazit do mesta Tabo (a odtial popri Tibetskych hraniciach do Rekong Peo). Turisti na tuto trasu potrebuju specialne povolenie. Nechali sme sa vyfotit a pripravili tucet kopii pasu (aka byrokracia). Velke sklamanie prislo, ked nam oznamili, ze pre nas nemaju miesto v buse (a bus chodi len jeden denne, lebo cesta je na jednom mieste rozbita, takze si vsetci musia vystupit, preslapat zopat km a tam ich caka dalsi bus). No, skoda. Fakt som sa tesila ! Tibetania su coool !

V noci vymyslame nahradny plan. Rano svalovka ako este nikdy, nevladzem sa ani z postele dvihnut (a to si predstavte ako sa mi chodilo na indicky zachod, zoskakovalo dalsie dni z autobusu, alebo slapalo 400 schodov dole..... auuuuu!).

Chytili sme prvy bus do dedinky Naggar (stale smev Himalajach a domceky v dedinkach maju vsetky krasne drevene balkony s vyhladom na hory!). Samotna dedinka stala za hovno (nie vzdy ver Lonely Planet!). Maju tam jeden "hrad" ktory vyzera ako vynovena horska chata v Tatrach, zopar kaplniek a that's it. Jedine co stalo za to bol miestny obchodik, kde dostat najlepsie kacori na svete (len za 3 rupi - to je taka strasne nezdrava vyprazana vec plnena zemiakmi). Chytro sme naskocili na dalsi bus, smer Kullu (ziaden iny bus v dohlade nebol). Cestou sme zkonzultovali Lonely Planet a dokonca aj Kniha hovori, ze v Kullu nic nie je, takze hned ako sme tam dorazili, sme zmenili smer a bus do Mandi . No, aspon ze prisiel predavac s kokosovymi orechmi do autobusu, inak by sme hladom pomreli. (btw ako vidite nahradny plan nebol velmi exciting... cely den sme presadali z busu na bus, skusali lakocinky co predavaci nosia az k okienku busu a citali Knihu co dalej). Posledny bus nas odviezol k Rawelsara Lake. Brusko sme opat nasitili tibetskymi momo a miesto na prenocovanie sme nasli v budhistickej ubytovni. Vecer sme podebatovali s vratnikom (monk), bolo nam vysvetlene co znamena 5 farieb na budhistickych vlajkach (ako ze modra je nebo a priestor v tele, biela znaci oblaky, dych a vobec vsetok vzduch okolo tela, cervena je svetlo, blesky, teplo tela, zlta je poda a pokozka, zelena je trava a pot). Zastavky rozvesuju pre stastie... tak aj ja si nesiem jedny domov 8-)

Rano sme sa presli okolo jazera, ktore je velmi dolezite (posvetne alebo co) nielen pre budhistou, ale aj pre hindi a aj pre sikh. Takze tu stretavame vsetky mozne nabozenstva. Okolo je rozvesanych tisiiiice farebnych zastavok (takze budhisti su zjavne v prevahe). V jazere, respektive pri brehu, sa stovky obrovskych kaprovito vyzerajucich ryb snazi nadychnut vzduchu (kto je biolog mi to moze vysvetlit... nemali dost okyslicenu vodu ci co???). V budhistickej restike si davame guava dzusik, oni nam hned ponukaju sladkosti a pustaju nas obzriest si ich chram (ten sa prave maloval, tak sme s obdivom obzerali maliarov ako im tie celostenne malby idu od ruky....).

Vraciame sa spat do Mandi a navazujuci bus do dalsieho mesta je az neskoro vecer, takze podla rady Knihy presviedcame riksiaka, nech nas vezme na kopec, kde ma byt park a Shyama Kali Temple. Kedze je to malicke mestecko a asi tu casto turistou nevidaju, tak sa hned zbehlo zo 50 chlapov nam pomahat vyjednat dobru cenu so soferom 8-)))) Fotka stoji za to...

V parku sa valame 6 hodin a potom ma caka uz spominanych 400 schodov dole z kopca... auuuuu ! Este zastavka v miestnom jedinom prazdnom bare, kde dufame ze najdeme western toilet 8-) Barman takmer pada zo stolicky ked vidi 4 biele baby vchadzat.... caka nas nocna jazda do Shimly......

Brigu Lake

Chlapik z cestovky nas prisiel vyzdvihnut o 2 hodiny skor ako bol plan (nikdy never Indovi #1). V sekunde sme boli zbaleny, nastupeny pred jeepom a nakladali vsetku vystroj. Prislo na platenie a samozrejme ze cena bola uplne ina aku sme vyargumentovali den predtym (nikdy never Indovi #2). Nevadi. Manali je vo vyske asi 2500 m a jeep nas vyviezol o nejakych 500 m vyssie. Uz len ta cesta jeepom bola nezabudnutelne, pomedzi lesy, kopce, zasnezene vrcholky.... nadsenie stupalo. V dedinke Gulaba nas jeep vylozil a odteraz to bolo len nas dostat sa k jazeru. Prvych 10 minut vystupu.... Holandanka straca dych a nemoze dalej.... slzicky tecu a sprievodca ju odprevadza naspat do dediny. Zacinam mam starosti ci to bez kondicky zvladnem a ci noha s krcom prestane rychlo boliet alebo nie...

Priroda je nadherna. Prvych 5 hodin vystupu a my sme nesretli ani zivu dusu.... ak nepocitam tucet oviec, tucet koz, pol tucta divokych koni (hej, kvoli nim som si ani nedala prestavku s ostatnymi, lebo som ich chcela vyfotit, tak dufam ze ocenite moju snahu a fotky!), tucet havranov stale kruziacich nad nami a zopar supov. Prva cast viedla cez zelene travniky, zafarbene raz do zlta, raz do fialova, raz do biela.... podla kvietkov ktorymi boli obsypane. Nikde ziadne chaty, ziadne domy, v dohlade nic LEN priroda a v dialke sneh na vrcholoch..... Nas sprievodca je ako vichor. V jednej sekunde mu slapem na paty a v druhej vidim uz len malu zelenu bodku na druhej strane udolia. Zacali mokre oblasti a nase velmi neturisticke botasocky sa namocili pri prvom brodeni rieky. Jedna hodina vystupu viac, a cele sa to komplikuje snehom. Samozrejme ze nas v agenure uistili, ze v tomto obdobi na ziaden sneh na kopcoch nenarazime (nikdy never Indovi #3). Takze z mojich premocenych topanok sa behom chvilky stava ladova ladnicka. Polka chyta zavrate, ma problemy s dychanim, takze po kazdom kilometri na nu cakame zo 30 minut (vazne, nasa mamka by to vysla rychlejsie!). Cas si kratim pisanim do dennicka. Len nad hlavami nam zacina blyskat a ja a sprievodca (Tejc) sa obavame, ze to tymto tempom nestihneme az uplne hore 8-( Snazime sa presvedcit Polku, nech nam rozdeli veci z batohu, ale baba tvrdohlava si to chce slimacim tempom nosit sama. Pred najhorsim vystupom sme si dali prestavku pri dvoch opustenych stanoch, kde byvaju styria sprievodcovia Nepalci. Ti nas hned potesia, ze hore nie je ziadne drevo, takze opekane zemiaky nebudu 8-(

Najhorsi kilometrik, uplne zasnezeny, ziaden naznak cesty, strmo strmo strmo, spad.... Tejc to lezie ako prvy, par krar aj pada. Polka, Nemec a Nepalec sa tvaria uplne zhrozene a idu si dopriat dlhsiu prestavku. Mne bola brutalna zima, ked som stala, takze v poslednej casti som ziadne prestavky uz nerobila. Vybrala som sa v Tejcoych stopach. Ten len hvizdol, a naznacil mi, ze tadial cesta nevedie a mam skusit inu trasu. Tak skusam. Dalo mi to pekne zabrat, aby som sa nesmykla celu cestu spat pod kopec (verim ze normalne trekingove topanky by celu situaciu ulahcili). Nakoniec sa mi to podarilo, Tejc nahodil usmev a naznacuje ostanym aby ma nasledovali. Na kopci je slniecko, tak sme obaja pekne zaspinkali na batohoch kym sa zvysok skupiny pasuje z vystupom (toto bola asi ta chvilka, ked som si spiekla kotniky a tvar tak, ze este dnes vyzeram ako krokodil!). Odtial uz mame prvy vyhlad na jazero... wao!!!!!! Brigu Lake..... 4270 m ! ! ! Jazero je z casti zamrznute. Male kryhy na nom vytvorili obrazec ako mandala.  Vedla jazera su dve oranzove vlajky. Domnievala som sa, ze nejaka turisticka znacka, ale Tejc ma poucil, ze to je chram pre boha, ktory sa tu chodi v auguste kupat. Inak v Himalajach nie su ziadne turisticke znacky (ani cesty!). Sem tam sme videli taketo vlajocky, ale tie su ako som sa dozvedela urcene prave pre toho boha, aby trafil k jazeru....

300 metrov od jazera zakladame tabor. Mna stale laka kopec pri jazere, ktory je este vyssie ako jazero. Tejc mi najprv slubuje, ze pojde so mnou, ale potom sa tvari velmi zainteresovane vystavbou stanu, vyhyba sa odpovedi az z neho vypadne, ze tam este nikdy nebol a ze to je prilis strme. Polka je uplne bezvladna, tak nahovaram Nemca a vyrazame dosiahnut vrchol. Tejc nam poradi kade asi a uz sa stverame najprv snehom, potom cez skaly (chvilu vaham ci to bol najlepsi napad) a uplne hore bola makka vyschnuta trava v ktorej si davame oddych. Ale nie dlho lebo sa stmieva a este musime zliezt aj dole do tabora...taaak a sme tam! To co sme odtial videli, mi dufam zostane v pamati navzdy. Perfektny vyhlad na kazdu stranu, nic len zasnezene Himalaje.... nechavam Vas si to predstavit....

Naspat v tabore, stale necitim ziadnu unavu, len hlad. Vyzuvame zkrehnute topanky a sup do spacakov. Neviem kde sa vo mne vzala ta energia na cely tento vystup, normalne mam problem vyliezt na Vinansky hrad...  Asi silna motivacia vidiet Himalaje???? a zazit 4000m ??? ja neviem, ale som stastna ze som tam bola!

Rano mango+ musli a chvilka presvedcovania samej seba, ze tie ladove a stale mokre topanky si naozaj musim obut! Cesta dole pre mna bola ovela narocnejsia ako cesta hore. S kazdym krokom som sa bala, ze sa smyknem a skoncim dole v dedine.... ved sme sa aj neraz smykli a spadli, nastastie vzdy sme to nejak ubrzdili. Tejc s nami tento den hral hru zvanu "Catch me if you can".... to som mu uz ani ja nestihala. Este ze sme stale kracali po snehu, takze sa dal lahko vystopovat 8-) Akonahle sme zisli zo snehu tak to bolo horsie.... par krat sa nam seriozne stratil, tak som bludila po kopcoch a hladala nasu malu zelenu bodku 8-)

 

... hlad ma tlaci.... to be continued .....

 

Manali

Cesta z McLeod Ganju do Manali trvala 10 nocnych hodin a bola to najhorsia cesta busom aku som zazila....natlacenych nas tam bolo 2 krat tolko, co by som povedala ze sa zmesti do busu. Na tvrdom sedadle sme sedeli 4 namiesto troch, ruksaky na kolenach + zufajuci chlapi okolo (zeny snad ani hromadnou dopravou necestuju!) snaziac sa udrzat na nohach, nam dali svoje batoziny tiez na kolena.... Sofer - maniak rychlej jazdy - sa nas snazil 10 hodin zhodit z utesu na horskych serpentinach (aspon to tak vyzeralo) ale nejak to vzdy v poslednej stotine sekundy vzdal a stocil volant.... Dlhe chvile bez spanku sme si kratili pozorovanim sofera, ktory vyzeral akoby hral pocitacovu hru. V kazdej zakrute najskor natocil cele telo, az potom stocil volant 8-) Game over....hehe V buse sme nahodne spoznali dievca z Izraela (mladych Izraelcanov cestovatelov  je na severe hojne) a kedze do Manali sme dorazili o 4 am, tak sme ju vzali s nami na hotel ( to bola tiez akcia najst hotel s volnou izbou, za ktoru nechce majland a kde sa nam podari zobudit vratnika!). V izbe s manzelskou postelou sme prespali siedmi (dobrych ludi sa vsade vela zmesti...). Rano sme isli do Old Manali (dedinka na blizku, chatova oblast na kopci, dobre sa tu nakupuje, tecie cez nu sialene cista rieka tyrkysovej farby, uplna pecka), kde som si konecne kupila vysnivane aladinove nohavky 8-) Nasli sme si cestovku, ktora nam zabezpecila sprievodcu do Himalaji, stany, vetrovky a maleho silneho Nepalca, ktory za 300 Rs denne bol ochotny tahat az 35 kilo na chrbte. Kokso. Za neho som zaplatila menej ako za prenajatie svoje neznackovej-vode-neodolnej-vetrovky!!! Povodne sme mali vyrazit do hor deviati (traja kamosi z Jaipuru tu na nas uz cakali). Tito traja sa ale rozhodli radsej paraglidovat a spustat sa v plastovej guli dole z kopca (juuuj, keby som mala o jeden den aspon viac casu!!!!). Z nasej skupiny nam najprv odpadol Poliak, ktory sa rozhodol, ze musi ist naspat domov za priatelkov.... a potom jedna baba velmi "necakane" chytila zazivacie problemy (poviem rovno ze sracku 8-).

Nakupili sme rukavice, jedlo na cestu, vypili posledny poharik s Poliakom a netrpezlivo ocakavali rano a nas trip do hor. Styria z deviatich.....

Daramsala - McLeod Ganj

Cestou z Armitsaru sme konecne narazili na kopce, hory..... Odteraz az do konca vyletu sme sa busom splhali do kopca a z kopca, soferi povacsine velmi horkokrvny, takze na uzkych serpentinach s priepastami z jednej strany a skalou z druhej strany + na cestu sa voslo len jedno vozidlo, takze pri kazdej zakrute sme trubenim davali signal ze sa valime + brzda plyn brzda plyn smyk brzda plyn + 7 hodin takejto jazdy = homeopatia proti nevolnosti pri cestovani mi velmi pomohla 8-) V dialke konecne prve zasnezene vrcholy..... nalada sa nam hned zlepsila.

V podvecer sme dorazili do Mc Leod Ganj a zazili sme prekvapko. Kolko turistou....wao. Pocas troch mesiacov som dohromady nestretla tolko bielych ludi ako v jeden den v tomto meste. Asi to bude tym ze som zatial cestovala len na juh, kde sezona pre horucavy uz davno skoncila a sezona na severe prave zacala. Aj tak... bol to sok vidiet viac bielych ako tmavych. Co to to to to...sa mi nepaci 8-) A domaci vyzeraju uplne inak ako Indovia v Rajasthane. Su to povacsine Nepalci, silny nizky chlapci, pekne svaly, dlhe kucerave vlasy, ostre crty tvare a sikovne oci (hehe ako to opisat.... no, nasi Indovia tu maju obcas az desivy pohlad, alebo hlupy, taky ako nasi cigosi, asi si viete predstavit, oni za to nemozu, to je ocami. No a tito Nepalci maju oci take divoke, pekne, hnede,,, hmmm. Asi tak. Pacia sa mi 8-).

Rano sme sa zobudili, otvorili dvere na hoteli a zistili, ze mame paradny vyhlad na hory, ze vlastne byvame v horach. Dnu sa dovalil studeny vzduch (to je v Indii naozaj vzacne...). Studena sprcha.... jeeeej. Ako prve sme sli obzriet miestny vodopad.... nuze, ja, Polka a Poliak sme museli uznat, ze Tatry sice lubime z celeho srdca, ale maju na svete aj velmi silnu konkurenciu.... V miestnej restike sme si dali tibetske ranajky ( MOMO - zeleninou plnene zavitky) a stretli sme vela vela zaujimavych ludi. Fascinuje ma ako v kazdom kute sveta existuju ine typy, tvare, osobnosti.... skoda, ze sa hanbim si fotit ludi, inak by som uz mala aspon stovku roznych tvari na pametovej karte.

Tsuglagkhang komplex - oficialna rezidencia Dalai Lami. Samozrejme vsade posedavalo kopec monks (mnichov?), hlavne v centralnej kaplnke a v jej okoli posedavali zeny a bezny veriaci (opat sialene zaujimave tvare!), kazdy v ruke specialny nastroj (ako nas rapkac), tocili nim a modlili sa. Mnisi su strasne priatelsky, usmievavy a cas straveny medzi nimi sme ocenili... pohoda, ticho, ziadny rush, ziadny stres..... ohm. V komplexe maju tiez specialne otacacie valce s tibetskymi symbomi - pri ich otacani si kazdy nieco praje. V tibetskom muzeu sme sa dozvedeli nieco viac o demonstraciach a bojoch, ktorymi Tibetania stale prechadzaju a o zivotnych osudoch tych, co sa pokusili emigrovat z Tibetu do Indie cez kopce.

Dip Tse-chok Ling - miesto kde vsetci mnisi byvaju. Dovolili nam sa tam poobzerat a nechali nas samych v kaplnke (to nemali robit 8-). Takze mame vsetci fotky pod Dalai Lamovou fotkou ako joginy s prekrizenymi nohami a ine 8-) Trochu sme sa tam blaznili.

Planovali sme stravit v McLeode viac casu, takze som nakupy nadhernych naramkov, tibetskeho oblecenia a podarunkov cely den odkladala. Zmenili sme plany v jednej sekunde (ako vzdy!), nasadli na prvy bus a moje nakupne plany boli zmarene....skoda.

Armitsar

Z hranic sme sa vratili do Armitsaru, prenajali si hotelovu izbu na dve hodiny (haha, ak by si niekto pomylil za akym ucelom, tak to radsej hned ujasnim, ze sme potrebovali sprchu, respektive vedierko vody). Armitsar je vyznamne mesto v state Punjab (hovoria inym jazykom a pouzivaju ine symboly na pisanie) pre Golden Temple, ktoru tam postavili Sikh (neviem to prelozit, je to nabozenstvo, chlapi v turbanoch, ktori si nikdy nesmu ostrihat vlasy ani bradu, byvali bojovnici, este dnes musia nosit aspon malu dyku na tele, strieborny naramok, specialne spodare...asi 6 pravidiel maju). V chrame sme sa ubytovali v ubytovni pre pilgrims (putnici?) zadarmo a isli sme sa s nimi aj najest (tiez zadarmo). Waw. To bola obrovska hala, strasne smradlava od jedla a spinava. Museli sme pockat kym to par ludi velkymi opat smradlavymi handrami zotreli po predchadzajucej varke ludi, potom sme sa nasackovali dnu asi spolu so stovkou dalsich ludi, posadali na zem, kovovy tanier prestreli pred skrizene nohy a cakali. O chvilku vbehli chlapici s kyblami a takmer behom polozohnuty nam naberali (resp. hadzali) jedlo do tanierou, az sme ho mali az za usami 8-) Na rad prisli chapatti, ale prvo kolo sme prepasli, pretoze kto chce dostat chapatti (placku) tak musi nastavit obe dlane spolu akoby prosil nebesa o peceneho holuba. Kto ruky nenastavi, zostane bez placky. Jeden zo Sikhou mi povedal, ze musim ist spat do pilgrim's ubytovne a musim sa ist s nimi najest (to nevedel ze som tak spravila aj bez jeho rady), pretoze to je jedine miesto, kde spolu veceraju hindu, muslimovia, sikh, krestania, a dokonca  obcas aj turisti rozneho vyznania. Kantyna je otvorena a serviruje jedlo zdarma 24 hodin denne. Nebolo to az take zle... Rano, na nase prekvapenie, nikto nezobral o donations ako je to zvykom v kazdom chrame, hlavne ked vidia bielu plet, ale aj tak sme im nieco malo nechali. Predsa len nam poskytli strechu, dve postele pre siestich, veceru a ranajky.

V chrame a jeho okoli musia vsetci (konecne bez rozdielu pohlavia) nosit pokryvku na hlave a pri vstupe si umyt nohy. Zlaty chram je postaveny v umelom jazierku a je naaadherny.. v noci ake odrazy neuveritelne hadzal na vodu.... no proste takmer gyc. V jazierku sa vsetci bez hanby kupali, chlapy si zastrcili dyky do trbanu, vyzliekli sa do spodarov a macali sa. Zeny mali postavene nieco ako ohradku kde ich bolo menej vidno, alebo niektore vliezli do vody aj v saree.

To ze su to byvali bojovnici bolo zrejme aj z maleho muzea, kde boli len malby. VSETKY zobrazovali vojnu, bitku, vrazdenie...ale dost morbidne... sekanie hlavy, rozparovanie brucha, varenie ludi v kotli, rozpoltenie celeho cloveka, mucenie.... no otras. Hned som sa medzi nimi citila lepsie. Ale mam rada ich muziku!!!!

V chrame (nesmelo sa fotit 8-( ) maju obrovsku knihu, v ktorej hladaju odpovede na vsetky zivotne otazky. Nikdy nerozhoduju bez konzultacie s knihou, o nicom! Pri knihe je vzdy straz, jeden chlapik ju potichu cita a dalsi ho ovievaju (so striebornou palickou zakoncenou bielymi dlhymi vlasmi) 8-) (neviem ako lepsie opisat tu scenu, ktoru mam stale este zivo pred ocami).

Zlaty chram nie je zo zlata. Na moje sklamanie. Je to mosadz natreta zlatou farbou ! Ludia tu nosia dary pre bohov v podobe rozneho jedla a sladkosti a pri vchode to chlapici (knazi ?) zbieraju. V roku 1984 tu vraj bola obrovska demonstracia, ked sa tu zisli vsetci Sikhs z Punjabu a chceli sa osamostatnit. Indira Ghandi tam poslala armadu, ktora vacsinu z nich zabila. Pzm - neoverene fakty...

 

...to be continued....

Brzdy

... navarila som fajnovu narodeninovu veceru pre holky z domu, dostala som dokonca od nich aj darceky (zlate baby)... mam CDcko s indickymi hitovkami, teraz vypekame na CD prehravaci a starych reprakoch, haha.... kvalitu indickej muziky by tak ci tak ani "BOSE" nezachranili.

... dve narodeninove torty.... jedna na zjedenie a druha na bitku...este rano som mala cukor vo vlasoch 8-) Poliak mi kupil XXXXXL ruzove damske nohavicky, na ktore sa mi vsetci podpisali ale prinutili ma ich pocas oslavy nosit takze vsetky fotky mam ako puk 8-))) Dokonca som dostala aj ruze, od mojho Inda, u ktoreho som prve dni byvala (od rodinky).

 

A dnes prekvapko v robote, ked prisiel poslicek do kanclu, vsetko zavonalo a tucet cervenych ruzi pristalo na mojom stole..... dakujem Durko :-*

ATARI - hranice Pakistanu a Indie

Our trip started at the border of Pakistan and India. Takze uz mi sibe. Zacala som to pisat v anglictine. Nevadi. Bolo nas sest, Brazilka, Holandanka, Nemec, Polka, Poliak (takze nesiel cez Pakistan domov ako chcel) a moja krasna tvaricka 8-) Na hranici nas rozdelili na zeny a muzov, a cez silne oplotene chodby nas previedli na podiom (oddeleni muzy, zeny a VIP). My sme samozrejme este stale dost biely, aj napriek dennemu slnecnemu natlaku, takze sme dostali cestne miesto vo VIP hladisku.

Aj ked sa cela ceremonia volala "uzatvaranie hranic", brana medzi statmi uz bola zatvorena ked sme prisli. Chvalabohu. Na indickej strane sa zisla tisicka ludi. Pakistan mal mozno jednu desatinu toho. Ale o to hrozivejsiu ked som videla napajedene zeny cle zahalene v ciernom, skandujuc pri brane. Na nasej strane sme mali aj kapelu, a chearleadera. Ten akonahle zacul len slaby naznak nejakeho skandovania na pakistanskej strane, tak nas vsetkych vyburcoval a svorne sme kricali HINDUSTAN, JINDA BAR (= live forever in this universe). Ak nepomohlo, tak zabubnovala kapela a ak sme stale poculi pakistaneske hlasy, tak zapli sound system na plne gule (ako len Indovia vedia) a pustili bollywoodske hitovky.

Postupne prichadzalo viac a viac ludi. Nastala tlacenica. Vo VIP hladisku sme stale mali zo 200 volnych miest na sedenie, ale nikto tmavsej pleti (okrem pana ministra a jeho rodiny) sa tam nesmel dostat. Nabehla garda a snazila sa palicami naznacit tlaciacemu sa davu, ze dostanu po chrbte ak sa pohnu este o kusok. Ale zadny novo prichadzajuci ludia sa nestarali a tlacili sa vpred. Ked sa predny pohli, tak garde praskli nervy a zacali ich normalne mlatit (pripominam, ze my sme mali stale kopec miesta a keby tych ludi pustili k nam, tak sa vsetci zmestime pohodlne na sedacky a nemusia nikoho mlatit ).

Zvysok davu s vlajkami na hlavou skandoval dalej, nevsimajuc si smutnu scenu...

Ceremonia zacala. Nabehlo tucet straaasne vysokych chlapov s cervenymi "vejarmi" na hlave, co ich robilo este vyssimi. Brutalne rychlym tempom napochodovali pred nas a tvarili sa hrozivo. Jeden z nich nieco zareval a prvy v rade sa rozbehol este rychlejsie k pakistanskej brane, nohy vykopujuc az k hlave, silno dupajuc a posledny krok pred branou zakoncil silnym prasknutim nohou o zem, akoby chcel odrasit krdel levov.... 8-) Chlap zreval este raz a druhy z radu sa rozbehol...etc. Toto dupanie sem a tam trvalo asi strvthodinku.

Na strane Pakistanu prebiehala velmi podobne ceremonia.

Vsetko to skoncilo stahovanim oboch vlajek. Veeeeelmi pomaly a velmi opatrne ich zacali posuvat smerom k zemi, aby nahodou len jedna z nich nezostala na mili sekundu vyssie ako ta druha, lebo to by znamenalo velke zahanbenie pre jednu zo stran...a snad by ti ludia tam boli schopni vyvolat tretiu svetovu kvoli tomu..... nastastie vsetko dobre dopadlo, vlajka padla k zemi, poskladali, odlozili, vsetci oddupali kade lahsie a my tiez....

 

.... to be continued.....

Happy Brzdy to Me

Rano 5 am som sa vratila z vyletu.... zbita a strasne smradlava prisla na dom a zacala prat svoje satstvo.... potom do prace. Nejako vsetcia zabudli (v praci, lebo ostatni mi posielali smsky uz od polnoci) ze mam narodky, tak som si dala velky napis na MSN, ze dnes oslavujem, haha. Sefik sa chytil... ten mi najprv poslal animovanu tortu a ruzu a pivko a co ja viem co cez MSN, potom poslal poslika, ktory mi zazelal vsetko dobre a nakoniec sa sam uracil zist dole do mojho kanclu a potriast mi rukou. Priniesol mi strieborneho malovaneho slona ako dar !!! A vraj pride aj obcerstvenie pre cely staff. Wao... som necakala. Ale samozrejme ze sme 20 minut nekecali o mojich narodkach, ale o praci predsa a co ma vsetko este caka a co vsetko po mne chce a bla bla bla.....ale aspon ma pustil dnes domov, si uzit narodky, a VSETKO pocka do zajtra. To sa mi bude pracovat s opicou, haha. Sef bol vlastne jediny kto mi denne posielal smsky (pracovne!) pocas celeho vyletu. Som sa vzdy velmi "potesila" ked som zacula pi piiip telefonu (reakciu mam na smsky vybudovanu ao Pavlovov pes). A dnes mi dokonca navrhol, ze mi zaplati jeden kredit na mobil, lebo mu nikdy neodpovedam na smky. Ved samozrejme! Ani som ich necitala, ved som bola na vylete.... haha....prijata sms, move to sent items..... pockali ma vsetky dodnes, hehe.

 

Fotky som chcela ukazat, ale nemozem najst card reader. A o vylete napisem, ked sa najde cas. Dufam ze coskoro.

 

Dnes olsavujem s Poliakom. Pridu jeho kamosi hrat na bubnoch. Joj, ale sa tesim. Teste sa so mnou. Hepi brdy to Vierka !!!!

 

Dalsia farewell party

Tentokrat Sonja, moja spolubyvajuca Holandanka odchadza. Este pride do Jaipuru na moje narodky a potom jej niet...

Nas dom je vynikajuci pre party. Aj ked landloard uz pravdepodobne tisic krat olutoval, ze postavil taky velky balkon a ze sa nechal nalakat na zahraniciarov zijucich pod jeho strechov... haha.

Nas novy Japoncik Acido priniesol gitaru, zahral a zaspieval Beetles a nejake japonske piesne. Ine nevedel ale aj to stacilo. Fakt parada. A potom prisiel moj oblubeny muzikant, ktory s nami bol aj v tigriom parku a spustil svoju do-oci-slzy-tisknucu seriu hitoviek........ a hviezdy 8-)

Nad ranom sa stala neuveritelna vec.... zacalo prstat. Uplne seriozne. Ani ma nenapadlo sa ist skryt. Velke kvapky sa sypali z neba. Dazd presiel (ako inak) behom 10 minut. Celkom sme zmokli, ale teplota tu ani v noci velmi neklesa, takze behom niekolkych minut bolo zase vsetko suche ako predtym. Po starom. Po suchom... hehe

Tato teplota sa snad da obcas aj chytit do ruky.... vraj nas este cakaju 48C....ale vsetko nad 40C uz citit rovnako. Cloveka obali teply vzduch... ach jaj, v amerike zmrznem 8-)

 

Dala som si opravit svoje flip-flopky vcera (pre neznalych slangu - moje sandalky). Sa mi tam nieco odtrhlo. Typek na ulici to pekne nalepidloval, pofukal, pobuchal, oskrabal, nasadil naspat, zasil, obalil, vyskusal..... a vypytal si 2 rupi..... nc

Jelene

Som uz pisala (?), ze som v Jaipure uplne nahodou narazila na park o velkosti skolskeho ihriska, kde chovaju zo 60 mozno aj viac bodkovanych jelenov 8-)))) Su krasne..... ale .... ked som videla ako volne si mozu zit jelene v Ranthambore a ako ziju tieto obklucene plotom.... asi by radsej riskli, ze budu zjedene tigrom, ale zili si zivot slobodne....

 

To mi raz povedal jeden kamarat.... ze ma najradsej lobstrov....lebo tie si ziju cely zivot spokojne na dne more, az jedneho dna ich niekto chyti a uvari.... ale napr. take kurca nikdy nezazije slobodu, zobka zrnka v klietocke s dalsimi piatimi kurcatkami a caka kym niekto spapka jeho....

 

zeby sa len predsa zo mna staval vegetarian???

 

idem pracovat lebo sef sa zblaznil. kazdemu vypisuje aka som uzasna a ze ked ktokolvek bude mat akykolvek problem, ma sa obraciat vyhradne na mna.... tak mam plnu schranku uz ......somar 8-)

Ranthambore National Park - road trip

http://www.ranthamborenationalpark.com/

Road trip o troch autach a strnastich cestovateloch zacal ako inak v nasej jaipurskej zakladni. Vyrazili sme v sobotu poobede, potom co sa sefovi skryvil usmev na tvari, ked som mu oznamila, ze sa chystam opustit office par hodin skor 8-) Cestou sme chytili zapad slnka....pust okolo, nekonecna priama cesta, tavi zaprah, kde tu vyschnuty strom.....typicky rajasthan. Na miesto sme dorazili po osmej, presadli do troch otvorenych jeepov   a vyrazili na nocne safari. Po mensich/vacsich uplatkoch nas vpustili do narodneho parku (ktory sa po zotmeni zatvara), (bribes – hehe, most common marketing tool in India). Jeepy akoby nic sa stverali cez skaly a neupraveny tener do kopca. Cestou sme stretli zopar jelenov, antilop a inych kopytnikov. Na vrchole nam rozlozili nasu predom pripavenu veceru (trosku sklamanie, dufali sme v opekanie na ohniku), lamb, chappati atd. Svetla jeepov zhasli. Tma a hviezdy 8-) Chvilami sme mali neprijemny pocit, ze sme predsa len v tigrej rezervacii a hoci je ich v celom lese o rozlohe 400 sq. km len 26 kusov, predsa... kazde suchnutie znamenalo zvysenie tepu 8-) ale nezjedli nas, uff!
Kamarat, muzikant, hral na gitare pesnicky na zelanie..... wao, pod hviezdami pocuvat love songs, to je nieco....ale aby sme nezaspali tak zahral aj znelku z Baywatchu haha, rolling on the floor laughing my ass off (vsak Durko?)

Po polnoci sme sa vratili na hotel (ktory bol rezervonany len a len pre nas, wao!), prezliekli plavky a sup na bazen.... HA HA az na to, ze ho den predtym cistili a zacali ho neskoro napustat, takze voda siahala po kolena....krokodilym stylom sme sa capkali az do rana. O piatej ranajky a 5:30 nastup do jeepov a vyrazame za skutocnym safari. Kazdy sa modlil, aby bol on ten stastlivec, kto uvidi tigra. Ja som si vybrala prvy veduci jeep (som dufala ze ako prvy mozeme vyuzit moment prekvapenia) a takzvaneho-statneho-sofera. Radsej hned teraz priznam ze nepomohlo...8-(   Po vstupe do parku sme nahodou nabrali rangera, ktory pomahal soferovi vystopovat tigra (oni su to take lenivce, ze chodia po ceste, lebo sa im nechce predierat lesom). Takze nasa nadej sa stupnovala... hlavne ked vsade okolo sme videli jeho stopy (tigrie a dokonca aj medvedie). Les je momentalne takmer vysuseny (ved sme aj po ceste videli deti hrat kriket v koryte rieky....), ale stale nadherny. Ranne slnko, prijemny vetrik..... vsetko malo take krasne farby. Ale obavam sa, ze to velmi neuvidite na fotkach, pretoze moj fotacisko je taky sterilny. A plochy. 8-( Opice skakali zo stromu na strom, jelene sa nas takmer vobec nebali, videli sme aj papagaje, a ine roznofarebne vtaciky, diviaky, dive zajace, mongoose (promyka indicka?), obrovske jasterty, sambar jelene (najoblunenejsia strava pre tigre) – su obrovske, vobec nie su take vychudnute ako bezne srny, take baculate zadky maju, takze si viem predstavit ze sa tigrom slinky zbiehaju, a maju smiesne odstavajuce uska, ako mysky 8-)))) V jazierku sa napajal krdel bielych dlhonohych vtakov, nieco ako nase bociany (netusim co to bolo a som leniva to teraz zistovat)....a zrazu len dve oci vykukli z popod vody.... krokodil sa priblizoval a priblizoval, vtaky ustupovali....cakali sme 15 minut ale ziadna action, lenivec jeden, asi nebol hladny. Ale za to tiger hladny bol. Na ceste sme nasli zabitu srnu...ale tigrik ju tam nechal odstat a zatial sa na nej krmili supy.... ty kokso, ked zvlietli nad utesom.... respekt budiace obrovske cierne kridla....uuuha! Samozrejme nechybali pavy, tie tam vkuse pokrikovali....posedavali na stromoch, dvoj metrove chvosty vysiac dole....krasne kontrast ich pierka a polosuchy les! Kde tu male prepelicky a tiez take zvlastne mysky....a nezabudnem spomenut ani obrovitanske pavucie kukly na vsetkych stromoch (kukly? oni maju kukly? alebo to boli len take hmmm pletenice z ich siete...vyzerajuce ako kukly 8-) . Obcas sme v parku narazili aj na stare monumenty, ako vyletne sidlo maharadzu, ktory si sem chodil zastrielat, alebo obrovska pevnost v skalach. Ma to svoje caro.

Druhe dva jeepy jazdili stale spolu, my privilegovani, ktori sme nakoniec ziadneho tigra nevideli, sme jazdili samy. Im sa tesne pred koncom podarila uplne sialena vec. Vsimli si, ze jelene zrazu zacali vyvolavat, a opice povyskakovali vyssie na stromy. Tak zastavili jeep a vyslali sofera nech to preskuma. To bolo blizko jazierka. Sofer to obchadzal z jednej strany (len tak, bez zbrane, nic, vraj tigre nie su nebezpecne som pocula haha),  tigra vyplasil a ten sa druhou stranou vystveral na kopec...a potom krasne po horizonte sprevadzal jeep a sledoval ho z vysky.. (hmm, mali video kameru,takze som si to aspon pozrela). Ale aj z dialky a so zlym zaostrenim mozem deklarovat, ze ten tiger bol vacsi ako ktorykolvek iny ktoreho som kedy videla v zoo.... bodaj by nie, ked ich len 26 a jedla tam maju aspon pre 50 dalsich.

Byt fotograf a fotit prirodu tak Ranthambore je pre mna raj na zemi...

Plan na vikend

dnes sa chystam opustit office trosicku skor. Vyrazame na tiger safari.... sefo o tom este samo nevie...ale vcera sme na neho nevedomky usili mensiu budu, takze nebude mat problem ma pustit skor z prace. Rozpravala som sa totiz s kamartom z aiesecu o svojom sefovi, a spomenula som mu, ze si hrozne potrpi na nazoroch ludi okolo neho, a hrozne rad pocuje, ze jeho firma je strasne perspektivna, a ine bla bla bla... no a vcera mali tito dvaja spolocne stretnutie a moj sef sa rozhodol ze sa mu pochvali mojou pracou, tak mu poukazoval vsetko co som zatial spravila....a moj kamos samozrejme hikal od udivu a strasne ma chvalil 8-))) takze hned rano som dostala pochvalny mail od sefa, aky je na mna hrdy, a aka som skvela a ze si nemohol vybrat lepsie, a ze cokovlek pre mna moze spravit, nech si len poviem.... 8-)))))))) I am the lucky one!!!!!

..takze vyrazame na safari. Dufam ze sa nam podari vidiet aj tigrov. Citala som ze sanca je tak 30%. Tak snad teraz by som mohla pouzit to pending stastie z holubieho hovna co na mne pristalo posledne... 8-)))

Za cely cas co som tu, som  nezjedla ziadne maso ani vajcia...ale vraj na safari budeme v kempe opekat diviaka. Neviem ci sa mi podari zostat vegetarian 8-))

majte sa krasne...a mozete na mna mysliet. ja na vas mysliet nebudem... idem si uzit ticho, prirodu, les, ohnik.....juhuuuu!

 

Pracujuce deti

Nasej chyznej niekto v rodine zomrel, takze na par tyzdnov odisla domov (pravdepodobne do Bangladeshu, pretoze odtial pochadza velka vacsina "upratovaciek"). Namiesto nej nas landlord najal na upratovanie male deti. Kazde rano pride dievcina a maly chlapcek a zametaju nase izby, umyvaju kupelne, polievaju kvety.... NovoZelandanka dokonca vybehla na lanlorda ako si moze nieco take dovolit a zamestnavat deti....maju byt predsa v skole....podla ustavy.....ja sa na to divam inak. Uz som si zvykla na 8-rocneho chlapceka, ktory mi denne nosi do kanclu kafe. Zjavne nechodi do skoly...najskor nevie ani citat ani pisat.  

Niektore decka musia pracovat. Maju len dve moznosti, zobrat alebo sa nechat zamestnat. Nie je to v moci jednotlivca aby sme to zmenili. A kym vlada neposkytne peniaze tymto detom, aby sa mohli vzdelavat, dovtedy ja radsej vidim pracujuce deti ako deti zobrajuce. Im nemam problem dat extra rupi, alebo cokoladu. Detom na ulici nedavam nic. Nepodporujem zobranie. Nepodporujem plodenie deti pokial si to rodina nemoze dovolit. Tie deti su potom uplne surovo vyuzivane na zobranie, nechavaju ich spinave, namiesto vlaskou maju uz dredy, chuducke, bez oblecenia, hlasok ako 70-rocny fajciar....

Mozno podobne opatrenie, ake zaviedli Cinania, by aj Indii pomohlo. Jedno dieta a dost. Inak zaplat! Aj Mia (moja Cinska kamaratka) je jedinacik (samozrejme). A nestazuje si. Aj ked jej rodina by si mohla dovolit viac deti, napriek tomu suhlasia so zavedenim toho opatrenia. Problem 10-clennych rodin je medzi nevzdelanymi, ale stredna vrstva rozumie, ze nie je mozne diskriminovat, a omedzenie porodnosti musia dodrziavat vsetci.

 

Aspon obcas nepisem o palacoch, zveroch a farebnom svete.... Dufam, ze rozputam mensiu diskusiu na danu temu..... Som zvedava, ci sa moj pohlad na vec, pretoze som tu, bude lisit, od toho pohladu z dialky.....