Egypt mi opäť pripomenul Indiu, keď človek už len farbou pleti vie, že tam nepatrí, aj keď sa mu tam hrozne páči. Hurghada, mesto ktoré sa na pár dní stalo našou "základňou", je plná turistov. V podstate, keby nie turismu, tak nie je ani Hurghada. Dobrých 70% návštevníkov tvoria Rusi. "Zdrastvuj devočka, ty negavariš pa rusky? Pasmatri. Nenáda ničevo?" ma sprevádzalo hotelom aj celým bazárom (t.j. ulica predražených obchodov s nenásytnými predavačmi, často až príliš otravnými, s jediným cieľom, a to natiahnuť turistu o čo najviac $$$). Starší Egypťania po nás kričali Welcome to Egypt! Mladší, asi po zhliadnutí filmu s Leonardom DiCapriom, Bloody Diamond kričali niečo oveľa pôsobivejšie: "Welcome to Africa!". Znie to dobre, že?
Vďaka mojej neschopnosti si na dovolenke zapamätať, aký je práve dátum (veď preto sa to volá Dovolenka, lebo si to môžem Dovoliť, že?) sme sa vychystali na safari na štvorkolkách (6 fliaš studenej vody, centimer opaľovacieho krému, dlhé nohavice a rukávy...) o deň neskôr.... 8-(((( Pomohli moje "psie oči" cez telefón a náš delegát nám ochotne ponúkol náhradu za zmarený výlet, a to výlet na jeepoch 50 km krížom púšťou, smer beduínska vesnička a v nej dobrá večera, jazda na velbloudovi a nezabudnuteľných 10 minút hala-hala-halllaaaa-halaaa beduínskeho folklóru (pre odvážnejších mám aj video...). Nebudem tu písať o špinavých detičkách z dedinky vďačne prijímajúcich roztečený keksík. TIA (This is Africa!). O chudobných detičkách, ktorým by človek aj chcel pomôcť, ale nevie ako, viz rok dozadu, stačilo.Chýbajúci adrenalín zo sľubovaných štvorkoliek som si ešte pred odjazdom za fatamorgánou vynahradila jazdou na banáne. Nuž, šofér rýchločlnu bol skalopevne rozhodnutý nás vyklopiť do mora. Trimali sme še jak še dalo, aľe nepomohlo. Prudká zatáčka vpravo, potom hneď vľavo, brzdáááá....a už nám nebolo pomoci, sme vo vode. Rýchla Chiquita nás dostala. Škoda len, že som nevyužila poriadnejšie a častejšie all inclusive stravu (toľko dobrôt, mňam). Moja "mušia" váha tak preletela zo zadnej časti banánu do prednej na už ponárajúcu sa babu. Samozrejme som letela hlavou napred... už pri vynorení som malá hrču o veľkosti zrelej baracky (t.j. marhule).
Zážitkom bol určite aj výlet do Luxoru a do Káhiry vo vraj 60 stupňových horúčavách. Neviem presne čo sme videli, lebo sme sa všetci hrozne ponáhľali do klimatizovaného autobusu... ale mám niečo vyfotené. Aj keď fotky sú riadne presvetlené od pražiaceho slnka. 8-)
Narodeniny som oslávila pod vodou, pri ostrove Giftún, so šnorchlom na hlave. Neviem čo za drogy tým rybám dávajú, ale oni sa vôbec ale vôbec neboja. Jednak je ich tam veľa, množstvo druhov a nemusíte sa ani unúvať sa za nimi potápať. Prídu samé... Krása. Tento výlet sa mi veľmi rátal, plus sme mali egyptského sprievodcu na našej mini jachte, ktorý sa v ten deň volal Ahmed, ale o deň neskôr už bol Jarda. 8-) A pláž na giftune jedna báseň. Voda číra, biely piesok, žiaden hotel. Škoda len, že na rozjímanie na toľkou krásou nám dali biedne dve hoďky a spolu s nami tam vylodili cca 200 ďalších turistov.... achrrr!
Poslednou zastávkou môjho príspevku bude náš hotel Sea Gull. Animátori sa naozaj snažili vyplniť náš čas na pláži rôznymi aktivitami (asi aby sme si to AI neniesli domov so sebou vo forme čerstvého tuku na brušku ). A keďže väčšina turistov sú Rusi, aj animátori už hovoria rusky..... tak napríklad pri pokriku "Vodná Eróóótika!" (ehm, ehm Vodná Aeróóbika!) som zbalila okuliare a šupla sa do mora. Inak by ma boli vytiahli na pláž pred všetkých hostí šaškovať na Bora Bora, kde najobľúbenejší cvik sa volal Russian Silicon (asi nemusím popisovať). Aby som im nekrivdila, tak ďalšie aktivity stáli za to (ako normálny aerobic, brušné tance, volley, vodné pólo, potápanie, petang atď.).
Toľko z ďalšej navštívenej krajiny, zase raz bližšie rovníku. Ak by som si dnes mala vybrať dovolenku pri mori (čo si asi tak skoro nevyberiem), tak vyberám Egypt. Aj keď pláž tam nie je práve taká, na akú sme zvyknutý od Stredozemného mora (je rozparcelovaná hotelmi) ale Červené more, miestna teplota, možnosti k videniu, kultúra..... tak neváham a idem.
