Sefik povolil ! Idem kuknut Himalaje (aj ked z dialky) !

Zopar malych komplimentov sefikovi a ten kym sa spamatal uz mi daval zvolenie na den volna! Juhuuuu! Dnes vecer sadame na autobusik (ktory mimochodom museli objednat specialne pre nas, pretoze cestujeme 15-nasti a nezmestili sme sa do reg. linky) smer Rishikesh. Hoci to opat bude velmi kratky (len 2-dnovy) vyletik, myslim ze si poriadne oddychnem. Ideme splavovat Gangu, kempovat na jej brehu a kuuuupat sa v nej ! (dufam ze okolity domorodci nebudu mat problem s 13 babami v bikinach, lebo neverim, ze niektora z bab ma so sebou so-called proper swim suit haha). 

V Jaipure je prave 41 C, v noci nemozeme spat (dohadujeme sa s majitelom domu na nejakom rozumnou kompromise, aby nam zaobstaral cooler ale aby sme nemuseli zan platit 8-). Prave preto naozaj ocenim chladnu vodu (aspon dufam ze chladnu..... spominam si na zelenu bublajucu vodu na Zemplinskej Sirave, ked sa teploty na vychodnom Slovensku priblizili len k 35 C !!!).

Volby postou

Poslala som miestnemu uradu svoju ziadost na zaslanie hlasovacich listkov na moju indicku adresu..... moj tatko sa zacudoval nad mojim rozhodnutim volit a upozornil ma, ze .... "vhodnych kandidatov na zvolenie je menej ako indickych blondynok "......8-)))))
Preco som ja len nezdedila jeho zmysel pre humor... 8-)
A ked uz takto vtipkujeme..... tak som sa naucila zopar cinskych vtipov.... prekladam (a hned aj upozornujem ze to nie su 2x ftipne ftipy) .....

1 - Cibula kraca ulicou..... a nahle on zaplace....
2 - Tucny muz nestastne spadne zo strechy.....a je z neho mrtvy tucny muz....

No, tak aspon vieme, ze cinsky humor je este horsi ako ten anglicky....

Nedela v Samode

Tento vikend (teda nedelu) sme stravili pokludne.... az mozno prilis kludne, takze uz dnes sa neviem dockat dalsej nedele 8-) Ako inak som sa zobudila rano “so sliepkami” kedze som nemusela. Pocas tyzdna ma nemozu dostat z postele ani o 9 am !! Prijemne ranajky na teraske, knizka v ruke.... potom hor sa pouzit nasu “rucnu pracku”. Este ze tu nemam viac triciek (len tolko co sa zmestilo do 20-litroveho batohu haha) inak by som prala este dnes rano... Obed som varila ja prosim pekne! Cinka (rozumej Cinanka) ma naucila specialnu ryzu so zeleninkou a chili paprickami...hmmm, fajne boloooo! Po kratkej sieste nas kamarati vzali 45 km za mesto, do dedinky, ktora je znama pre svoj palac, z casti prerobeny na hotel a restiku. Vstupne bolo vysokeeee (uaaaa, uz to vidim, ze na konci pobytu zijem len na bananoch) ale aspon sme si mohli v jeho vyske objednat jedlo (luxusneeee).... a palac stal za to.... polezala som si v kralovej posteli, zakyvala som si z okna z ktoreho kedysi princezne pozorovali svojho maharadzu pri jednaniach....poprehanala som sa chodbami v svojej "kade-chodim-tade-zvonim" sukni.....
Podvecer som si este trochu precvicila hlasivky, ked som si myslela, ze to co skocilo ku mne na balkon je susedova macka a az ked som v tme lepsie rozoznala obrysy, tak som zistila ze sa divam zoci voci opici.... nuz a potom ze preco tu mavam nocne mory 8-))))

Jazda na motorke....

Moji kolegovia ma zvyknu stretnut ako kracam do/z prace a zvezu ma na
motorke. Uz si davam pozor aby som nestretla jedneho z nich, ktory
jazdi v uzkych ulickach ako sialenec a vzdy sa obavam ze nestihne
zabrzdit a preletime cez kravu alebo kos plny bananov.... 8-)
Nicmene... zdravy rozum mi vravi, ze na motorke sa moze zviezt jeden
az dvaja ludia. Mna kolegovia vezu ako tretieho pasaziera na co som si
zvykla. Ale posledne ma stretli a uz na motorke sedeli traja. A trvali
na tom ze ma MUSIA odviezt domov. Ja som sa im anglicky snazila
vysvetlit, ze nie som blazon a ako stvrty pasazier nejdem a neprinutia
ma..... oni anglicky nerozumeju, len "tora tora" (to je v hindi "len
trosku"). Cosi zamumlali v hindi, schmatli ma za ruku a uz som sedela
na motorke, ani neviem ako som sa tam zmestila a kde sa ti traja predo
mnou posunuli.....
..... uz len zazit si cestovanie na streche autobusu a vsetky moje
adrenalinove sny budu splnene....

East or West, India is the BEST

Vracali sme sa z rozluckovej party troch trainikov, ktory to uz v
Indii skoro zabalia. Nemali sme stastie na riksu, tak sme kracali tmou
domov. Aby sme si skratili cas, tak sme sa navzajom ucili detske
pesnicky v rozlicnych jazykoch (uz viem spievat holandsky aj cinsky
hehe). Mna nenapadla ziadna slovenska piesen, ktora by mala jednoduche
slova... tak som dievky naucila skandovat.... ked zaznelo prve "Podme
chlapci podme do toho! Podme do toho! Podme do toho!" s rozlicnymi
prizvukmi, tak nechybalo vela a roztrhne mi lica smiechom.... 8-)))))

bez komentara

Vyziadany preklad: "Dievcata pocas menstruacie maju vstup do chramu prisne zakazany".

Yummi!

Niekedy mam vazne nutkanie sa len tak naciahnut a zobnut si z kosika na hlave dake chipsy... hehe... predpokladam, ze moje zlodejstvo by bolo okamzite potrestane veslajsimi ucinkami na zachode... 8-)))))

On the rocks?

Date si kocku ladu? 8-) Zo zaciatku som si objednavala dzusy a drinky bez ladu, pretoze som sa bala, ze lad robia z vody z vodovodu. Teraz si lad neobjednavam, lebo som videla ako ho prevazaju na rusnej ulici pomedzi ludi, auta, vyfuky, zvierata.... aj tak vraj nie je dobre pit prilis studenu vodu 8-) Aj ked v 39 stupnoch sa to tazko hovori!

Pictures

nove fotky na geckovi...

MT.ABU

Nasledujuci den sme stravili opat v autobuse, ako to uz pocas mojich vikendov byva, a cielom bol najvyssi kopec Rajasthanu. Chceli sme hlavne stihnut zapad slnka, ktory je vraj z neho nadherny. Vdaka mne ako riadnemu tyranovi, ktory nedovolil nikomu si ani len odpocinut, sme zapad slnka stihli....... Na Sunset Pointe sme zapad slnka ocakavali spolu asi s dvoma stovkami indov a indiek a indickych deticiek..... viete si to asi predstavit, aky tam bol hluk, neporiadok, chaos a ako neromanticke to bolo a ako sme odtial chceli odist cim skor prec. Zapad slnka sme nevideli pretoze bola hmla. Ale ja nelutujem, lebo som si tam kupila pecenu kukuricu potretu citronom a posolenu, a bola to ta najlepsia kenderica aku som kedy mala. Hned by som si dala dalsie tri....8-)
Rano sme planovali riadnu turu do hor, aj ked ja som zacala pochybovat, ze s touto skupinkou sa niekde mozem vybrat, pretoze okrem dvoch chalanou tam so mnou bolo 9 dievcat, same buchty 8-)) Vcetci si urcite potajomky oddychli, ked nam na hoteli oznamili, ze sprievodca nie je k dispozicii, a samy nikam nemozeme, pretoze v lese je vela medvedov. Skoda. Tak sme si aspon dohodli chlapca od susedov, ktory nam poukazoval okolie a dalsie chramy (uz asi aj vam chramy lezu na nervy ze?). Na moje prekvapenie vsade v okoli rastli obrovitanske palmy, inak len vyschnute krovie, sem tam kaktus, sem tam ruzove kvety. Nastastie nas mlady sprievodca (17-rocny, uz zenaty) mal aj psa. A ten sa stal na ten jeden den nasim, nas Radza. Zachranil nas niekolko krat pred agresivnymi opicami, ktore sme si nevsimli a ktore po nas skakali zo stromov. Obcas si len tak ponahanal po skalach kozy, na com sme sa dobre bavili. Trosku sme si aj zaslapali, pretoze niektore chramy boli na kopcoch, postavene v skalach (cosi ako jaskyne len to neboli jaskyne 8-)). Jeden z najznamejsich chramov bol asi najkrajsi aky som doteraz videla. Cely (vo vnutri) z bieleho mramora a na vsetkych stlpoch a stropoch a stenach boli vytesane rozne figury, kazda ina, vsetky hrozne detailne vypracovane a hlboke (tym myslim ze vycnievali zo steny uplne) – Dilwara Jain Temple. Tu som prvy krat videla jednu vetvu hindu (JAIN), ludia ktori nejedia vobec maso, su uplne proti akemukolvek zabijaniu...na ustach nosili satky, aby sa im nahodov nestalo, ze vdychnu hmyz a tym ho zabiju.
Poslednou zastavkou bol najvyssi vrchol (1219 mts.). Ako inak, na samom vrchu chram 8-) Aspon ze tento bol oranzovy (moja oblubena farba) a mal smiesny tvar. Kto chcel, tak sa mohol hore nechat vyniest na nositkach dvoma indami, ktory si tak zarabali na zivobytie (ale za 350 schodov pytali 150 rupi, tak som ich poslala niekam).
Autobus, ktorym sme cestovali domov, zatial vyhrava v mojom rebricku najhorsich dopravnych prostriedkov. Najprv v sialenej rychlosti zliezol dole klukatymi serpentinami Mt. Abu, tak ze sme to na najblizsej zastavke vsetci rozdychavali (Indovia nam poradili, ze pomaha cmulat citron. Skusila som a funguje). Potom ma takmer trafil slak, ked som si myslela, ze autobus je v plamenoch....a to sa len sofer rozhodol, ze po ceste zacne opravovat zadne sedadla zvarackou..... takze sme si pockali asi hodinku kym dozvara.... A to sme si mysleli, ze sa dobre vyspime. Ale tato linka bola nejaka divna. Sofer nabral namiesto 40 ludi do busu asi 60. Takze jedine my, zahraniciari, sme sedeli na sedadlach a lezadlach po jednom, zvysne sedadla boli obsadene tak 3 – 4 indami, dalsi sedeli/lezali v ulicke, dokonca aj pod mojimi nohami......a to este nechali hrat hudbu (krasny pisklavy zensky hlasok...) a svetlo zapalene celu noc.....dobru noc.

UDAIPUR

11 – hodinovu cestu za najromantickejsim mestom Rajasthanu sme prezili v pokoji. Udaipur je asi romanticke miesto, aj ked pre mna bol najromantickejsi moment, ked som zistila, ze nas hotel podava k ranajkam ovsenu kasu s bananom a medom... uuuau! Natacali tu Octopus (James Bond), ten sa vraj prehanal v hoteli, ktory je v strede jazera a kde sme sa nedostali, pretoze sme nehodlali zaplatit tisic rupi za jedno jedlo (ked nasa Biblia=Lonely Planet – pise, ze jedlo je drahe a hnusne). V Udaipure sme si prenajali maly autobus, ktory nas vozil hore dole po pamiatkach, ale tie uz ani nestoja za zmienku (niezeby to tam nebolo pekne, len ja uz mam palacou, chramou a pevnosti az nad hlavu!). K veceru sme si prenajali pre zmenu lod a sli sme sa povozit pomedzi roznymi hotelikmi, chramikmi a inymi budovami, ktore su len tak random rozmiestnene po jazere. Asi sme sa najviac pobavili (aj ostatnych turistov na lodi) ked sme prinutili kapitana, aby otocil celu lod a preplaval este raz okolo brehu, pretoze na brehu prave jedna naozaj pekna (a takmer nahata) modelka pozovala pri strome (fotky rozposlem podla individualneho zaujmu 8-))).

Balkon party

...vcera to u nas chvilkami vyzeralo akoby nas bol napadol Pakistan.
Opat sme zorganizovali party na nasom balkone (kedze landlord nebol
doma... mysky mali raaaaj 8-)) ), prislo kopec ludi a niekto z nich
bol prilis aktivny a priniesol aj raketky (ohnostroj). Tak sme to
odstrelovali priamo z balkonu (v Indii je ohnostroj beznejsi ako u nas
doma chleba. Odpaluju ho niekolko krat za noc, na kazdej svadbe a
prave teraz stale trva svadobna sezona, takze farebnych hviezdiciek
mame az az).

Len rano som si musela privstat a pozametat ten neporiadok....

Vecer sadam na autobus. Smer najromantickejsie mesto Rajasthanu +
najvyssi kopec Rajasthanu (asi 1000m, haha, to je menej ako ma nas
Vihorlat).

Dedinka

Moj kolega (teda “asistent” nasej kancelarie, inak povedane chlapik pre vsetko) zije na dedine. Ta je vzdialena 50 km od Jaipuru! Chlapik zaraba 3 tisic Rp a z toho polovicu da na prepravu do/z prace. Tak som chcela vidiet ako moze s tolkymi peniazmi vyzit...
Najprv sa odvezie motorkou k dialnici, tam si stopne autobus alebo nakladat (co prave ide, lebo autobusy nepremavaju pravidelne a vodici kamionov si tak privyrabaju,ze vezmu stoparov za par rupi). To ho vyhodi 7 km od jeho dedinky a odtial musi bicyklovat domov po uzuckej velmi-davno-vyasfaltovanej cesticke (len pre jedno auto).
Uz som uploadla niektore fotky z dedinky, takze to snad ani nemusim velmi komentovat. Ukazali mi ako varia na malom ohniku na zahrade (alebo na streche domu), ako vyrabaju lassi, ako drtia zrno, ako doja buvolov, ako pestuju baklazany..... kozicky nam veselo pobehovali po streche auta, po “uliciach” sa pysne prechadzali pavy, deti boli cele bez seba ze ich fotim a ukazujem im fotky. Dokonca ma posadili na traktor, lebo si mysleli, ze dievca z Europy nikdy traktor nevidelo a nesedelo na nom... Starky sa velmi zaujimal kolko stal moj fotak. Radsej som trosku ubrala a povedala 100$. Starky sa zasmial a povedal, ze za tolko penazi si on moze kupit dalsieho buvola. Tak som sa pytala ci nevymeni..... zase smiech....a z mojho fotaka mlieko nenadoja, takze nevymeni....
Za dedinou maju vrt, dost hlboky a dost siroky, celkom som sa bala stat na okraji. Voda je tam zelena a hnije..... to je voda ktoru pouzivaju na vsetko..... (navarili mi veceru, zjedla som a zatial zijem.... ).

chokhi dhani

Nedaleko Jaipuru, asi 16 kilakov, je postavena kvazy dedinka, plati sa
na Indiu obrovske vstupne, ale naslo sa dost ludi, ktory na to maju. V
ten vecer som bola jedina beloska vo vnutri (aj ked som myslela, ze
tam bude kooopec turistov), takze som sa rychlo stala jednou z
neplatenych atrakcii. V komplexe maju rozne zvieratka (ako zajace v
klietke, co je asi nie velmi bezne), mozte si tu zajazdit na tave,
slonovi alebo na koci s byvolmi. Zastrielala som si z pusky, hadzala
som sipky, vyskusala som vodnu fajku, videla som domceky ake maju v
dedinach, tetka mi henou namalovala ornamenty na ruku, astrolog mi
vyvestil buducnost (jeho papagaj vyliezol z klietky a vytiehol pre mna
jednu kartu, podla ktorej sa potom vestilo...). Tiez sa turisti mozu
prezliect do indickeho oblecenia a za dalsi poplatok sa nechat
vyfotit. Opat tu boli rozne tanecnice, kuzelnik, cirkusantska rodinka
(tie dievcata zase predvadzali nemozne).... Dali nam aj najest typicke
rajasthanske jedlo (chutila mi z toho len sladka ovsena kasa), dostali
sme aj "zmrzku" (chlapik ohobloval kusok ladu z obrovitanskej kocky
ladu, polial to cervenym a zelenym sladkym sirupom a posolil to...a
bola zmrzka).
Najvacsi zazitok bol "indicky kolotoc". Takmer taky isty ako zvykne
byt na nasich jarmokoch, s tym rozdielom, ze tento nepotrebuje
pripojku na elektrinu. Traja chlapi postupne pritahovali kabinky, aby
sa ludia mohli prestriedat. Potom jeden z nich vysplhal do prostriedku
kolotoca a zacal preskakovat z tyce na tyc, aby nas roztocil (trosku
mi to pripominalo mysku, ako bezi vo valceku a bezi a bezi a bezi...).
8-)))
Bludisko.... myslela som ze to bude sranda, sa stratit v bludisko a
potom 20 minut hladat cestu von. aj by to sranda bola, keby to
skupinka chalanov nevyuzila k tomu, ze pri nasom kazdom stretnuti v
bludisku sa mi akoze nestihli vyhnut, takze do mna naburali....ach
jooo.

Fatehpur Sikri (the City of Victory)

Od Agry vzdialene 40 km, toto mestecko je povazene ako "nutnost
vidiet". Najznamejsia je mesita na kopci (na ktory sme sa museli
splhat cez obrovske smetisko... to sa celkom nepacilo krochkajucej
rodinke pobliz, tak som nevedela ci mam utekat alebo sa tvarit ze tam
nie som, haha), o ktorej sa hovori, ze je to kopia mesity z Meccy.
Velke schodisko vedie k obrovskej brane (na tej zospodu rastu huby
velke ako jedalensky stol!). Dnu sme museli vojst bez topanok, ale
kedze mramor na celom namesti bol hrozne rozhoruceny, tak krizom
krazom natahali uzke koberce. Sprievodcu mi robil drobunky chlapcek,
ktory sa mi doslova vnutil, tak som si od neho nakonci kupila
mramorovy svietnik.
Fotka je tiez na flikri.

Svetu, div sa

Taj Mahal je neskutocny. Normalne sa bojim nieco o nom napisat, aby to
nevyznelo prilis bezne, obycajne.... Kazdy urcite videl fotky, ja
tiez, a myslela som ze to proste uvidim na zivo a je to.... Ale ono to
je naozaj nieco ine vidiet to na vlastne oci.... fotakom sa neda
zachytit vsetko. Taj Mahal je neskutocne krasny a ma dake caro a ja
som sa normalne zalubila.
Musim ale povedat, ze som cakala nieco este krajsie vo vnutri, ale tam
je len tma, zopar hrobiek, kopec turistov.... nestoji to ani za 5
minut.
V Agre sme este navstivili Agra fort, co bolo tiez pekne, ale kedze
sme mali velmi malo casu (ja som bola vodca, neviem ci si niekto
pamata kolko mam zrazu energie ked sa jedna o sightseeing....) tak to
bola najrychlejsia prehliadka pevnosti aku tam zazili (dve holky z
nasej vypravy to po prehliadke vzdali a na dalsie miesto s nami uz ani
necestovali... hehe.... len pre predstavu do Agry sme pricestovali o 6
rano a do 19:30 kedy sme nasadli na autobus spat domov, sme nemali ani
sekundu, aby sme si sadli, oddychli si, sli na wecko alebo zjedli
nieco.... som proste drsny vodca 8-))))).
Z pevnosti sme si vzali riksu, lebo som niekde pocula, ze Taj Mahal je
krasny aj odzadu a ze nikto o tom nevie. Ale kedze sme boli siedmy,
bol to problem sa do malinkej rikse nasackovat. Nakoniec sme sa vosli
siesti a mala Cinanka sa len tak poleziacky vtlacila dovnutra......
riksa sa po niekolkych kilometroch pokazila, motor to nevydrzal. Tak
sme si vzali dalsiu riksu....opat rovnaky problem dostat vsetkych dnu,
ale podarilo sa..... po niekolkych minutach sme dostali
defekt.....vsetci von, chlapik to opravil do 10 minut a pokracovali
sme..... ani nie 2 kilometre a dostali sme defekt znovu (asi to
neopravil az tak genialne)..... tu sme to vzdali a slapali sme peso.
Pohlad odzadu stal za to. Je to ta fotka, kde nie je nikto len ja ,
Taj Mahla a buvoly.... a tiez ten chlapcek s kozickou na rukach je z
toho miesta.
Cestou sme prechadzali cez most a skoda ze sme sa nemohli zastavit a
urobit zopar fotiek, lebo to stalo za fotku. V rieke sa macala stovka
byvolov, na druhej strane rieky zeny prali a susili pradlo a zopar
zien sa brodili riekou s kosikmi na hlavach.....

8. april - dnes

"Mezinárodní den Romů stanovila na 8. duben celosvětová konference
svolaná v roce 1990 Mezinárodním svazem Romů sídlícím v Praze."

Myslite, ze mam povedat kolegom, ze dnes maju nasi romovia sviatok....
? Ved Romovia pochadzaju zo severnej casti indickeho subkontinentu....
Mozno by ma pustili skor z prace...

Tesim, tesim ....

heeej! hmmm, uz som to nevydrzala..... a kupila som si listok na bus
na dnesnu noc..... rano sa zobudim a uvidim ako vychadza slnko zpoza
Taj Mahalu....... 8-))))))))))))))))))))))))))))))

Drive-in

Vybrali sme sa opat s kolegom spoznavat dalsie krasy Jaipuru. Najprv sme omrkli jednu zo zahrad, totalne opustenu (az na 4 postarsich panov, ktory tam na travniku hrali karty) aj napriek tomu ze vcera boli prazdniny.... teda ano, mali sme prazdniny ale ja som musela byt v praci!!! (pustili ma len o 2 hodiky skor). Dalsia zastavka bola planetarium, kde nam premietli hviezdy, a ucili nas ktore suhvezdia su ktore. Samozrejme to bolo cele v hindi, takze...ano velmi posobive... haha.
Prisiel na mna hlad. A kedze moj kolega (neviem preco) nerad chodi do restik alebo cukrarni, vzdy musime jest v aute. Tentokrat sme isli do indickeho “drive-in”. Zastavili sme na parkovisku, nikde nikto, ziadna restika v dohlade. Pribehol poslicek, stiahli sme okienko a objednali si cosi.... Necelych 5 minut na to pribehol opat, uz s taniermi a nasim jedlom. Dobre sme sa napapali a ked bolo vsetko v brusku, len sme zatrubili a poslicek opat od niekal pribehol, vzal odpadky, zaplatili sme a sli. McDonald sa moze skryt. haha
Vecer som sa este zoznamila s kamaratom mojho kolegu, ktory je z kralovskej rodiny.... Feeeha! je vnukom maharadzu. Som sa bala, ze sa budem musiet cely vecer uklanat alebo co, ale je to normalny chlapik, teda nie uplne typicky Ind, lebo tento je bohaty (hmm a dokonca slobodny... kto mi to radil, aby som si nasla milionara??? haha). Celkom ma prekvapil kolko toho vedel o Europe a aky mal prehlad. Kedze to bol ekonom, tak sme cely vecer diskutovali o tom ako zachranit Afriku, alebo preco mame taky socialny system u nas aky mame, az ste uplne unudili kolegu, ktory je skor do IT....

A je to!

... landlord nam dal (po mojich vyhrazkach) opravit oba zachody aj sprchu..... a dnes rano sa wecko pokazilo znovu....! Vjerka sikulka rozmontovala celu nadobku na vodu a taky primitivny system som este nevidela, vsetko len tak akoze pospajane drotikmi. Velmi provizorne. Nasla dom rozpleteny drotik, "zasnurovala" som ho a bola som na seba velmo pysna..... po pol hodinke som sa vratila do kupelne a co nevidim.... potopa 8-)))) Ako som zapletala drotik, tak som omylom prichytila aj tu plavajucu somarinu, ktora urcuje vysku hladinu, takze voda tiekla a tiekla a tiekla. Este ze mame v kazdom rohu kupelne odtok. To je asi jedina domyselna vec. Ved inak by sme mali miesto kupelne bazen (nie zly napad btw) kedze odtok umyvadla vyzera asi tak, ze voda pada volnym padom dole na zem pod umyvadlo a steka do rohoveho odtoku...

Palac na kolesach

http://www.palaceonwheelsusa.com/new/home.htm

Je to najdrahsi vlak aky v Indii existuje. Videla som ho len zvonku. Na to, aby som ho uvidela aj zvnutra, nemam financie (minimum 250 dolarov za noc).... vraj to ale stoji za to.

Vecera

Jeeeej! Vcera som si uvarila cestovinky so zeleninkou (paradajka, cibulka a eggplant - neviem ako sa to vola po nasom 8-))) . A bolo to supeeeeeer (asi by som to doma nezjedla ale tu mi to chutilo ako keby to bol varil Jamie Oliver!! ).

Somáre sú lepšie ako manželky

http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=online_zahr&cl=2661135

stoji za precitanie

Pushkar

Je to malicke mestecko postavene okolo jazera, pre miestnych velmi dolezite (nabozensky). Kazdych povedzme 100 metrov je pristup k vode
po bielych schodoch (teda kde nie su osrate od volne pobiehajucich krav a opic) a to je aj miesto kde uz netrpezlivo cakaju "sprievodcovia" na neznalych turistov. Prinutili nas vyzut si topanky a bez pytania nas dotiahli k vode (jeden na jedneho). Tam zacala cela ceremonia modlitieb, a za rodinu a za dobru pracu, za zdravie, za
frajera, za dobry zivot.... dostala som cerveno-zltu snurku na ruku, zase ma pomazali cervenym chilli na celo, hodila som kvietky do vody (inak voda bola plna obrovskych ryb, dokonca sa tesne pod hladinou ukazala aj velka vodna korytnacka) a prislo na rad "zuctovanie". Vravi mi, ze mam dat tolko, ako tocitim. Tak mu vravim, ze mu nedam ani rupi, ze to tak citim. A on ze ale kazdy nam dava donation, a ja ze
tak budem prva drza turistka, ktora mu nic nezaplati. Potom sa tam zhrkli na mna asi piati a snazili sa ma presvedcit, ze teda to urcite musim citit na viac penazi, ze predsa sa pomodlili za celu moju rodinu a ze ta snurka na ruke, to je moj "pas" a uz nikto v meste odo mna dalsie peniaze pytat nebude. Tak som im dala 4 Rs, co ich uz totalne vytocilo a zacali sa rozkrikovat, ze to teda nie. Zase mi opakovali ze
predsa musim priespiet tolko, ako to citim. Posledny krat som im zopakovala, ze teda ked uz musim, tak to teda citim na 4 rupi a sla som prec.
Bolo nas 17. (som sa citila ako v tabore). Vybrali sme sa pozriet
dalsi chram (na fotkach modro-cerveny). Tu sa nam pre zmenu pri vstupe
snazili predat kvety a cukriky ako dar pre boha. Nechceli sme, tak nas
obvinili, ze nerespektujeme ich nabozenstvo a ze preco chodime do ich
chramu ked nechceme priniest dary pre ich boha..... V Lonely Planet
pisali este o jedno chrame, tak sme isli aj tam. Opat, ako inak, nas
farar pytal o peniaze. Hrdo som mu ukazala svoju snurku, ze ja uz som
prispela. Ha ha! Farar mi vravi, ze to som ale prispela inej kaste a
ze jeho chram to je nieco ine...bla bla..... Uz ziadne dalsie chramy!
Ziadne dalsie prispevky! Lebo zbankrotujem.
Na kazdom rohu nas tiez otravovali vymalovene mlade dievky (obcas som
si nebola ista ci su to dievcata alebo chlapci) a chceli sa s nami (za
prispevok) vyfotit. Kedze Pushar pozostava z dvoch ulic, neda sa pred
tymito ludmi nikde skryt. Zvolili sme preto variantu JEDLO. Obed sme
presedeli na stresnej restike a pochutnali sme si na izraelskom jedle,
a skoru mexicku veceru nam servirovali v zahrade na nizucke stoliky,
zatial co my sme oddychovali na podustickach. Hmm a myslim ze mi chuti
kazda ina kuchyna okrem tej indickej! (som si vybrala zlu krajinu asi)
Pushkar je tiez znamy pre svoje oblecenie. Naozaj sa mi tam toho vela
pacilo, ale tak...ved ma poznate, vyskusala som 1000 nohavic a
nekupila ani jedne. Jedny boli siroke, druhe uzke, tretie skarede a v
dalsich som mala velky zadok... haha

Takze, Pushkar by bolo velmi krasne miesto na oddych a nakupy, ak by
sa dalo predist "pytacom penazi"...

Plny dom

Nasu zostavu (Japonec, Cinka, Holandan, Holandanka a JA) vcera
doplnila holka z Noveho Zelandu. Hmmm. Mame mensie problemy jej
rozumiet. Uz som si zvykla na silny indicky prizvuk premiesany zlou
gramatikou, to pocuvam denne a uz dokonca aj rozumiem.
Iste ale novozelandsky prizvuk je silnejsi ako ktorykolvek iny co som
zatial pocula...... Uuuuu! To je ako doma pocuvat Rusnakov.... haha
Hej, a rano som sa pohadala s landlordom. Som mu povedala, ze mu
nezaplatim najom kym nam konecne neopravi sprchu, zachod, vodovodny
kohutik a konecne nam neprinesie viac stoliciek a vsetkeho. Ked sme
prisli, tak sme nemali ani chladnicku....! Ani pohar, ani tanier, ani
pribor..... Po silnom natlaku nam priniesol 2 pohariky a nozik.....
tak teraz ja bojujem o dalsie vidlicky.. haha
Myslim ze pobyt v Indii ma riadne zmeni. Doma budem zjednavat cenu
chleba s predavackou v Tescu ....8-)))
Pisem ako hotentot, aj viem, ale posledne som hovorila slovensky s
mamkou po telefone a uz sa mi anglictina riadne vtiera do mozgu!

Gangaur Festival - pokracujem

Z prace, ako som uz pisala, ma poslali oslavovat "den zien" a jedna
kamoska ma pozvala k sebe do rodiny, nech vidim ako slavia. Hned pri
vstupe ma opat oznackovali cervenou bodkou na celo, tentokrat na to
prilepili aj ryzu. Tiez mi dali malu hnedu hrudku ktora bola priserne
nechutna, ale musela som ju zjest, ak som nechcela urazit rodinku
ktora zhavo pozerala az kym som to neprehltla. Posadali sme si na zem
(len zeny) okolo dvoch malych postaviciek (zena a muz, neviem mena,
zase jedna z tvari ich bohov) a isli sme ich umyt, a dali sme im
najest a tiez sme im dali bodku na celo a bla bla.... uplne sialenstvo
co oni s nimi vystrajaju. Potom nam jedna z zeniciek porozpravala
pribeh, ktory sa rozprava v tento den. Spomeniem len jednu jeho cast,
lebo ja som sa na nom dobre bavila. Bla bla bla isla zena s muzom
pozriet svokru a ako je zvykom, svokra navarila hrozne vela jedla aby
dcerin muz videl, ako si ho cela rodina vazi. No a on to zozral
vsetko, nic im nenechal! Ani manzelke. Ta sa teda len napila vody a
zjedla suchar. Manzel sa jej vecer pyta co jedla. A ona mu hovori, ze
to iste co on. Tak on sa nastval, preco mu klame a otvoril jej brucho
cez pupok a pozrel sa jej do zaludka a zistil, ze naozaj klame 8-)
.... potom ta, pokracoval pribeh este na 45 minut a nakoniec manzel,
pretoze bol boh, zavrel manzelke zaludok, aby sa jej tam uz nikdy
nemohol nikto pozriet a od toho dna mame pupok zamknuty..... Nevedeli
ste? 8-))))
Tak sme tam este chvilku cosi mumlali v hindi, zase dalsie typicky
indicke kolaciky len na tuto prilezitost {fuuuj, ja uz nechceeeem....
tieto chutili a vyzerali ako nakrajana babovka namocena v uhorkovej
stave s kyslou paprikou na vrchu....).....a vysledok je ten, ze vraj
sa skoro vydam (mozno som tam radsej nemala chodit).
V Indii je asi zvykom vzdy navsteve davat dary. Takze aj tentokrat som
dostala dar. Specialny pamatnik ich starkej, je to zlata soska Ganesh
s datumom odkedy dokedy starka zila a tiez jej meno v hindi. Musela
som to prijat. Oni tych sosiek dali spravit kopec a rozdavaju to
vsade, aby sa na nu nezabudlo. Je to dost velka soska a neviem kde ju
necham 8-) alebo komu ju darujem.

Gangaur Fair

Festival zien, neviem presne o co ide ale posledne dni som casto na ulici stretavala skupinky zien s krcahmi na hlavach, spievajuc.
Dnes festival vrcholi a mne kupili kolegovia obrovsku krabicu s kolacmi, ktore sa vraj jedavaju len v tento den (na kazdy sviatok maju specialne jedlo, zakusok alebo pitie 8-)). Su to take tortove korpusy s cukrovou polevou a sekanymi mandlami. Mnami mnam len som toho dostala strasne vela a neviem co s tym spravim (takmer vsetci kamosi dnes odisli na vylet – ja sa k nim pripojim az zajtra rano).
Dve hodinky sme nemali elektrinu a hned ako “naskocila”, tak mi kolega navrhol nech sa idem pozriet na festival, ze predsa len mam dnes sviatok a ze sef sa urcite nenahneva. Tak padam prec... huraaa! Takato pracovna sobota sa mi pozdava....
Inak rano som sa ani neviem ako ocitla v dave muslimskych chlapov, vsetci sviatocne obleceny s bielymi ciaposkami na hlavach. Stale nic prijemne medzi nimi, akosi mam radsej hindov. No a bol to este k tomu smutocny sprievod (aspon myslim), v predu niesli nad hlavami nosidla obsypane kvetmi..... tak neviem.... mozno to bol len bozik na nosidlach, nie som si ista.
Takze odchadzam... zajtra idem na vylet do mestecka Pushkar. Sa tesiiiim! Papa