JAR - cast V

Den 6

Na ranajky nam zostal len toastovy chlebik a syr, ktory sme cele dni vozili v aute. Snad sa z toho nepos****me.

Knysna je mestecko pri morskej lagune. Vchod do laguny je ohraniceny utesmi a je velmi uzky preto je to jeden z najnebezbecnejsich usekov pre lode. Vola sa to tu Heads. Ideme sa tam pozriet, z jednej strany utesu vidime jaskyne na druhej strane a dole v plytkej vode sa krci kopec deti. Az z kaviarne dole pod utesmi je vidiet, ze deti zbieraju musle a ustrice, ktorym sa v tejto oblasti velmi dari a dokonca ich to aj chovaju. Po prechadzke po kamenistom pobrezi pokracujeme dalej.

Po ceste (cela nasa dovolenkova trasa vedie po pobrezi zo zapadu na vychod a naspat) su nejake zname zahrady Garden of Eden, tak sa na chvilocku zastavime a za malu uplatu nas pustia obzriet si velike stromy (rastie im tu divoka hruska a broskyna, mega velky gumovnik - gum tree, stinkwood a yellowood), papradie (fern) a praslicku. Nic neobvykle, by som si pomyslela (uz sme podobnu faunu zazili aj na Zealande), len uprostred suchej buse na jednej strane a piesku a mora na druhej, je tento pozostatok byvaleho pralesu predsa len zvlastnostou.

V Plettenberg Bay, v zalive, nam doporucia jednu restauraciu (Moby Dick's), preto tu prechadzek po krasne hladkom piesku na plazi Central Beach, zakotvime. V tomto zalive je o poznanie teplejsia voda, ako sme zatial zazili. Je to tym, ze uz sme pri inom oceane. Na skalach pri vode rastu krasne farebne kvietky a posedavaju rybari. Jediny rusivy element na celej plazi su vyplavene meduzy (a na konci plazi skaredy komunisticky vyzerajuci hotel, ktory sa vsak da pri troske snahy prehliadat). V Moby Dick's okrem nas zakotvila aj banda seniornych holandanov, tak aspon mame o srandu postarane. Strecha je tu riesena velmi zaujimavo.... na tramoch su pozapichovane prazdne flase rozneho druhu alkoholu. Kym neprsi, tak je to ok. Predjedlom su samozrejme ustrice a obedom fajne musle. Cerstve to chuti inak!

Schadzame po R102 na cesticku Nature Valley cez hory. Je to znama cesta cez krasnu prirodu a este krajsimi vyhladmi. Prichadzame k narodnemu parku Tsisikamma, kde je camp a vyznacenych zopar tur lesom. Bohuzial nestihame vsetko a preto vyberame len kratku turu plazou. Tam riadne fuci a piesok nam robi pieskovy peeling. Priliv vytvoril uzke ramno krizom plazou, ktore musime prebrotit, aby sme sa dostali dalej…. Prechadzky plazou ma nikdy neprestanu bavit.

Zajtrajsi plan je navstivit sloni park, preto sa ubytuvavame v jeho blizkosti na citronovej farme Homestead u tety Magdy – to je majitelka, ktora sa o nas dva dni bude starat ako o vlastne deti. Cela farma je vysperkovana kvetmi, stromami, kaktusmi a palmami (s tym sperkovanim to Magda predsa len trosku prehnala pri vysivani kvietkovych obalov na toaletne papiere v kupelniJ). V centre medzi domcekmi, ktore prenajima, je obrovsky strom Jacaranda, ktory prave kvitne na fialovo a lupienkami nam do rana zasype auto. Je to ako oaza v strede puste….  Magda nam poradi si zaskocit na veceru do restauracie Lenmore, kde si Duri pochuti na antilopiom carpacciiu.   

JAR - cast IV

Den 5

Nas okruhly domcek sa vola Black Harriet (kazdy z domov tu ma meno podla miestneho vtaka). Plan je vstat o 5am na vychod slnka.... zabudnite. O osmej sa vypelesime z postele, pripravim ranajky a prestriem stol pred domom na drevenej lavici. Popred nas tecie riecka a nej plavaju africke kacice a ktovie co este. Uz chapem, preco tu vsetci tocia o tych vtakoch.... je ich tu habadej. Kym ranajkume tak zopar farebnych prileti a odleti. Dokonca tu este ziju aj vrabce (vsimli ste si, ze u nas doma uz vrabce nemame?). Nase vonave ranajky zaregistrovali aj africke prepelice a obkolesi nas cela ich hladna rodinka. Este aj na stol nam vyskocia a zobraju omrvinky.

Ako som uz pisala, prespali sme v narodnom parku a neprisli sme obzerat len vtactvo. Na recepcii nam pozicaju bicykle (nefunguje im brzda a uz velmi nepruzia) a mapu parku. Uz za prvou zakrutou nadabime na stado zebier. Potichucky si prezuvaju a pozoruju nas, no ked sa Duri priblizi na pre nich uz neprijemnu vzdialenost, stado sa rozbehne a vytvori kudel prachu. Jediny, kto sa nepohne, je alfa samec stada. Ten drzi poziciu, dupe kopytami a za chvilku na nas aj zajaci. Radsej ideme... (vo vnutri parku uz nie su ziadne ploty).

Cesta je neupravena a tvrda sucha hrbolata zem nam to bicyklovanie neulahcuje. Brzdy potrebovat nebudem...

Takmer kazdych sto metrov je tu ine zviera. Vidime pstrosy, velikanske antilopy, bontebooky, oyster catcher na jazierku a takmer prejdem mega korytnacku, ktora vyzera ako hruda J

Bikovanie ma znicilo: rozbita cesta a rozbitejsie bicykle plus to slnko. Vratime ich z predstihom. Pozicivali tu aj stvorkolky, ktorymi by to bolo asi prijemnejsie, ale jednak by sme tie zvery vyplasili a tiez sa na stvorkolke uvelebil jeden pstros uz rano a este stale ju okupuje...

Autom sa este chceme presunut k moru, kde su duny Koppie Alleen (cesta je sna deste horsia ako ta na bicykle a nase pozicane auticko trpi). Duny su prenadherne. Fuka tu sice silny vietor, ale piesok je teply, duny siahaju az pokial oko dovidi a je to proste nadherne. Najdeme zavetrie medzi dunami a zbastime pripravene sendvice. Prizsie k moru na dunach rasu aj zlte tahave „pupavy“ a piesok je obsypany muslami. Prvy krat tu uvidim aj original vuvuzelu vyplavenu z mora.

Pri dunach objavime biely domcek, ktory vycnieva z husto porasteneho fynbosu (fine bush) ktory dokvita. Nie je v nom nik, ale ma vonkajsiu sprchu a to radi uvitame.

Rozlucime sa s parkom, musime sa dnes presunut dalej. Chceme si cestu zkratit, ale kratsia cesta vedie cez farmi, kde nam do cesty lezu ovce, kravy, pstrosy, pavy a tie smiesne cupkajuce prepelicky. Cesta je tak prasna, ze sa v aute dychat neda a za nami zostava cmuha ako po lietadle. Auto je riadne spinave.... ved si za to aj na zaver dovolenky priplatime, aby ho po nasom dobrodruzstve znovu dostali do bielej farby.

Tato zkratka je este zaujimavejsia v mestecku Malagas. Tu sa musime dostat pred zotmenim slnka, pretoze cesta vedie cez rieku a cez rieku sa auta prepravuju manualne ovladanym ferry a posledne auta su prevazane len do zotmenia. Nastastie to stihneme, len to chlapcom chvilku trva, kym sa z druheho brehu preruckuju k nam. A to este nemaju naklad. Nalozime auto a neverim vlastnym ociam ako nas chcu na druhu stranu dostat. Okolo pasu maju remen na ktorom je kratka retaz. Tu prehodia cez lano, ktorym je nase ferry spojene medzi brehmi. A kracaju..tahaju ...a fucia. Vyhadzujem Duriho z auta nech im pomoze. Ja musim fotit J

Pred nami je este dlha cesta a za tmy sa dostaneme konecne do Knysny, kde nas cakaju v hosteliku plnom teenegerov – Island Wibe. Cestovinovy polotovar zazenie hlad, na cestu do mesta nie je energia a ani si nevsimnem, ze rovno pred oknom mame jaccuzzi.

JAR - cast III

Den 4

Zobudzam sa na vonu prazenicky v nasom domceku s vyhladom na ocean.... preco nie je kazdy den takyto, ked mi to robi taku radost? Zanalyzujem a dam vediet...

Kelp

Nabity program na dovolenke, to sa nam podoba, a po expresnej kave v meste nas uz cakaju zlte kajaky a vyrazame za velrybami na more. Vcera sa tu len tak pohravali pri brehu, a dnes sa im nejak nechce a za celu dobu nevystrcia ani cumak z vody. Nevadi, plavbu nam spestria aspon dva mlade tulene, ktore sa tu skryvaju v huste zaraastenom 'kelpe' pred zralokmi (kelp je taka vodna burina, rastie rychlostou 15 cm za den, pochutnavaju si na nom male slimaciky. je hneda a pevna, vyzera ako take plastove hadice. Prinosom tejto rastliny je, ze brzdi prilivove vlny a tym vytvara pre mnoho rybiciek prostredie na zivot.). Nas sprievodca tvrdi, ze sa to vraj da aj jest, takze Durko skusa... :)

Dopadlujeme az k molu a sprievodca nam ukazuje cestu medzi piliere priamo pod molo..... necakam od toho vela ale je tu nadherne. Ako by sme boli v jaskyni. Tmavo a chladno, prenika tu len take modre svetlo. Na pieleroch, ktore su pod vodou, krasne vidime prichytene rozne musle, hviezdice a dokonca aj raka. Skoro ako potapanie, len k tomu nepotrujeme dychaci pristroj :)

Koniec mola ma zaujme, pretoze su pred nim akoby nahodne nahadzane velikanske betonove sipky. Sprievodca vysvetluje, ze tento tvar betonu zabezpecuje, aby prilivove vlny netlacili na molo a z casti eliminuju ich tlak.

Sice dnes nebolo ani velmi teplo a a svietilo len tak cez mraky, za tie dve hodinky na kajaku som si paradne spalila nohy! To uz je klasicky start kazdej mojej dovolenky :)

Obedik v Hermanuse na teraske, jednym ockom stale sledujem hladinu, ci sa velryba rodinka nevrati, ale kasle na nas.

Walker's Bay

Walker's Bay

Rybari na Walker's Bay

Znova do auta a smer je Gansbaai. Cestou sa nam ale zapaci Walker's Bay (vsimneme si z auta velku bielu plochu pri vode a sneh to nebude...) - narodny park. Obrovska prekrasna (takmer opustena, narazime len na dvoch rybarov, ktory maju nahodene pruty z utesu) bielo-pieskova plaz na ktoru musime zliezt z duny (na ktorej nechavame auto a dufam, ze ho tu aj najdeme). Na nej dokonca aj nieco rastie, alebo skor schne. Stravime tu zo dve hodky, Duri sa okupe (az o tyzden neskor sa dozvedame, ze tieto vody vyhladavaju zraloky a radi len tak levituju a vyhrievaju sa v plykej vode... ), prejdeme sa dunou a cas nas tlaci, musime vyrazit dalej. 

De Hoop

Za tmy volame na brany narodneho parku De Hoop, kde mame rezervovane ubytko, aby nas vpustili dnu. Upozornia nas, ze musime pomaly a opatrne, jednak kvoly zverom, a jednak ze cesta je typu off-road a nase auticko nie. V parku si velmi potrpia, aby prichadzajuci hostia neublizili ziadnym zverom, preto po ceste je niekolko vtipnych znaciek, jedna zni hovori "Hady - brzdite" (Snakes - give me a break). 

Ubytuju nas v rotunde (okruhla hlinena miestnost s postelou v strede, umyvadlom a slamenou strechou) a pozvu na luxusnu veceru (krevetky, cheescake a nejaky miestny africky kolacik poliaty pudingom....). Padam s plnym bruskom a spim.

JAR - cast II

Den 2

Juzna afrika je znama nielen krasnou prirodou, zvermi a kriminalitou, ale aj vinicami. Dnesny plan je nasvtivit zopar vybranych a ochutnat co ponukaju. Vyberame sa preto smerom na Stellenbosch a Franschhoek. 

Prva zastavka je v malej, ale Lonely Planet odporucanej vinice L'Avenir. Miestny blondacik (ktory vyzorovo aj prizvukovo primomina Holandana) nam vyberie zopar cervenych (tak asi 12) a potom uz len zopar bielych poharikov vinka.... Nez sa spamatam, je mi jasne, ze toto je nasa prva aj posledna dnesna ochutnavka vin :) Stala vsak za to, kupujeme krabicu tych najlepsich a ta najsamlepsia flaska uz ani nema miesto, kde by mohli nalepit dalsiu medailu :)

Vysmiaty si ideme najst inu vinicu, kde by sme sa chceli naobedovat. Prva, do ktorej vlezieme ma aj pristavaciu drahu pre helikopteru a zda sa, ze cena obedoveho menicka uz tento nadstandard zahrna. Po nekonecnom hladani upustam od obedu na vinici a v mestecku poblizku si pochutname na rybacich kolacikoch vo French Connection.

Na ceste naspat do Cape Townu najdeme ohradku so zebrami, pstrosmi a byvolmi - pre mna je takyto pohlad este stale exoticky.

Vecer premyslame nad vystupom na Signal Hill, ktora je priamo za nasim hotelom, ale mierne poprcha, tak sa radsej vyberame do centra. Clovek by cakal, ze tam bude zivo....ale kdeze. Restauracie a obchody zatvorene, na ulici ani cloviecika (len zopar pofidernych) a na kazdom rohu policajt (tak aby bol v dohlade toho dalsieho policajta na dalsom rohu). Nemame z toho dobry pocit a tak sa radsej vraciame smerom k nam, az ked v pristave na Waterfronte najdeme mega velku vyletnu lod, a naokolo nej akoby iny svet - preplnene restauracie, bary, zmrzlinarne... Strach z nas opada, trosku sa tu poprechadzame a pokracujeme domov. Ked tu na travniku popijaju nejaky chalani flaskove pivo, nenapadne ma, ze ich zaujmeme. O chvilku su nam uz v patach a na kazdej krizovatke sa zda idu nasim smerom. Nevahame a bezime.... 

Do centra ma uz nikto nedostane.... na veceru zostavame u nas v hoteli, kde nam spravia spickove sushi (restauracia Soho), a jedine mi je divne, ze snad vsetci hostia su chlapi (neskor mi Duri vysvetli, ze tato restika je oblubena v gay komunite) - t.j. dobra kvalita, dobry vkus.

Den 3

Na Stolovu horu nemame stastie. Dnes sme si aj privstali, pocasia nam vsak nepraje, a od rana len prifukava dalsie a dalsie mraky, ktore behom minut zahalili celu plosinu . Stol je prestrety, ako miestny hovoria.

Mala som vsak dnes plan, ze si trosku zaslapeme do kopca a toho sa nechcem vzdat, takze aspon vedlajsiu horu, ktora sa vola Levia hlava (Lion's Head) si vylezieme. Aj tu nas zastihnu mraky a hmla, ale na chvilku je aj vidiet na viac nez par metrov :)

Zohriat a najest sa ideme na Sea Point, marne sice hladame restiku doporucovanu LP, zakotvime v bistre, kde pracuje mlady zhovorcivy Bulhar a pokecame o jeho cestovatelskych planoch. Prejdeme sa este po Camp's Bay, kde sice fuci o 106 ale vyhlad na Leviu Hlavu je uzasny (vobec nechapem, preco sme na nu liezli, ked je taka pekna zospodu). 

Nez ma odfukne, sadame do fara a smer je Gordon's Bay... cesta vedie po pobrezi, mam chut sa zastavit kazdych sto metrov a fotit. Okolo False Bay su nadherne utesy a prechadzame aj okolo okruhlych hlinenych africkych domcekov, ktore svojou rozkosnostou tromfnu aj domcek Vecernicka. 

Prsi...

V Hermanuse sa ubytujeme v Hermanus Esplanade - za asi najlacnejsiu cenu celeho pobytu dostaneme k dispozicii cely dom aj s teraskou a grilom. Nie zle. Domcek je cez cestu od plaze tak to ideme omrknu. A tam velryba aj s mladatom ako na objednavku mava chvostom z vody..... Uz je sice po sezone, ale mame stastie a velryba sa tam santi a nacvicuje akvabelie predstavenie... az nas to prestane bavit, vyrazime do lokalnej putiky v toto nedelne popoludnie na par poharikov portskeho a ako obvykle ulovok dna (dnes ulovili yellowtaila). 

Juhoafricka Republika - cast I

Den -9

Vola Duri, ze ideme na Sri Lanku.....a ja ze ok..... hovor sa zvrtne k juznej afrike (uz neviem preco) a par minut neskor suhlasim, aby Duri kupil letenku do Cape Townu..... Tolko k nasej velkej priprave a planovaniu dovolenky do krajiny s najvyssou kriminalitou. A levmi.

Den 0

Pristavame vedla stolovej hory tesne pred polnocou a som rada, ze pozicovne aut su stale otvorene. Nechce sa mi rozospata vyjednavat cenu taxiku do centra. Pozicaju nam biele auto (casom zistujem, ze v afrike si nestaci pamatat len farbu auta, lebo 95% aut je bielich) a technicku vymozenost a nevyhnutnost - GPS (naozaj nechcem zabludit do stvrte Michelle's Plain, ktora je po ceste z letiska a kde pred necelym tyzdnom zavrazdili britsku obcanku na svadbovnej ceste). Mierime na Waterkant. 

Duri si v novom aute okrem opacnej strany musi zvyknut aj na citlivu spojku, takze prv na parkovisku dame cvicnu jazdu (zda sa ze nam natakovali 'skakaci benzin'). .... je to zle...ale taxikar na letisko v Londyne bol horsi.

V hoteliku The Village Lodge nas uz ocakavaju a aj ked je uz ich restika/bar zatvorena, nacapuju nam nase prve juhoafricke dobre vychladene pivko na dobru noc....

Den 1

Budik 9 am je s dvojhodinovym casovym posunom vlastne 11 am a ranajky stihame LTT. Nad stolovou horou sa drzi zopar oblacikov a je aj dost pozde na vystup, preto ideme omrknut plaze na juhu. Na prvej plazi s nadhernym bielym pieskom v Muizenbergu maju zrovna skolsku prestavku cokoladove deticky a pod dozorom sudruziek uciteliek sa topia vo vlnach. Prvy krat sa tu stretavame so 'strazcami aut na parkoviskach', pre ktorych mame radsej vzdy pripravene drobne. 

V Simon's towne je balvanova plaz (Boulder's beach) na ktorej hniezdia tucniaky. Je celkom teplo, ale nezda sa ze im to vadi. Sem tam sa idu oplachnut do vody, pripadne sa skryju do vykopanej dierky v piesku, ale vacsinu casu stoja na priamom slnku vzpriamene a uplne bez pohybu,,,, ako ziva fotka. Vynimkou je jediny parik, ktory si to rozdava priamo pod mostikom s nic netusiacimi turistami. 

Poblizku je mini lesik, kde sa mozeme prejst tiez a v nom su z plastovych nadrziek vytvorene mini chalupky pre tucnicikovske rodiny. Predpokladam, ze to ma chranit mlade rodinky pred predatormi, ktorych tu maju nespocet (psy, macky...).

Po ceste na Mys dobrej nadeje nam babuny (miestne neposedne velke opice s cervenym zadkom a silnym temperamentom) zahataju cestu. Upozornuju na nich mnohe dopravne znacky, s dorazom na to, aby ich turisti nekrmili (ked raz zacitia jedlo, a pripadne sa s nim turista nechce podelit, dokazu vytrhat stierace z auta, rozbit okienko.... a inak sprijemnit dovolenku). 

Je to nas prvy den v Afrike, takze korytnacka krizujuca cestu pri vstupe do narodneho parku ma este vie nadchnut. O par sto metrov dalej zaujme nase auto pstrosiu rodinku. Pripadam si ako v Afrike :)

Stverame sa na majak na myse (ziadna kondicka..uff), ktory bol postaveny, pretoze povodny majak bol o nieco nizsie na skale a byval casto zahaleny v hmle a lode jeho svetlo nevideli. Ako Ander hovorieval, naco liezt hore na skalu, ked potom pochvalujete, ako pekne je dole....tak aj my, sme vyliezli hore, zbacili sme stary majak dole a uz sme aj isli za nim. Na strmych skalach hniezdi kopec kopec vtakov a jeden sa to dovtipi nielen podla piskotu mladat, ale aj podla bieleho guana, ktorym su skalne steny kompletne pokryte. Zrazu si uvedomim, ze nas sleduje mlady miestny chlapec, moze mat tak 10 - 11 rokov. Pusta si hudbu z mobilu a vzdy ked sa zastavime, aby sme sa ho striasli, zastane aj on....  Sice pri novom majaku su plne autobusy turistov, na tejto ceste sme len my dvaja, tento lokal a hlucne vtaky. Rozmyslam, ci nie som paranoidna (je to predsa len nas prvy den, neviem co cakat od miestnych a v aute na krizovatke sa vzdy presviedcam, ze sme zamknuty) ale mladas sa neustale toci okolo nas a rozculuje ma svojim mobilom. Rozhodnem sa ho konfrontovat. Nepomaha. Po ceste prechadzame okolo betonovych baracikov a ked na neho zkrikne aj Duri, mlady sa ztrati niekde v krovi. To uz mam hladinu adrenalinu vysoko, a cakam, kedy na nas vybehne cela rodina mladeho urazeneho africana. Ale nevybehne...

Do zbierky zvierat, ktore sme na tejto dovolenke videli a zazili musim zaradit aj odvazneho svista (rozhodli sme sa, ze to bol svist, aj ked to mohlo byt cokolvej od prerasteneho potkana, zajaca s tupirovanymi usami, cistotneho medvedika azpo bobra, ktoreho uz nebavilo sa macat v potoku tak sa stal horolezcom). Chceli sme si ho odfotit, a tym sme ho zahnali mierne 'do kuta', co presne ale bolo na hranu utesu...ale svistik nebojacne preskocil ponad hlboku priepast a skryl sa nevieme kam.

Hladna a smadna si pod majakom kupujem sendvic. Ale sme predsa v Afrike a tu je  potravovinovy retazec dodrziavany! Este si ani nezahryznem a uz sendvica nie je.... odniekial sa prihnal vtacik a sendvic mi vzal :)

Scarborough - mestecko na zapadnom pobrezi cipu pod Kapskym mestom. Uputaju nas tu kajt-surferi,  musime zastavit a len tak sa na nich divat a tisko zavidiet ako si lietaju vzduchom, potom bruzdaju vlny a zase letia vzduchom a vsetko tak hladko a plynule, akoby to ani zlozite nebolo...

Ako som naznacila do centra sa vraciame po zapadnej strane - klukatymi horskymi ulicakmi  - a pocas celej cesty si uzivame zapadajuce slniecko. V Kalk Bay zastavime na radu kolegu v restike Brass Bell na najmakksie kalamary ake som kedy jedla a ulovok dna. Som spokojna s prvym dnom a neviem sa dockat na dalsi!