Juhoafricka Republika - cast I

Den -9

Vola Duri, ze ideme na Sri Lanku.....a ja ze ok..... hovor sa zvrtne k juznej afrike (uz neviem preco) a par minut neskor suhlasim, aby Duri kupil letenku do Cape Townu..... Tolko k nasej velkej priprave a planovaniu dovolenky do krajiny s najvyssou kriminalitou. A levmi.

Den 0

Pristavame vedla stolovej hory tesne pred polnocou a som rada, ze pozicovne aut su stale otvorene. Nechce sa mi rozospata vyjednavat cenu taxiku do centra. Pozicaju nam biele auto (casom zistujem, ze v afrike si nestaci pamatat len farbu auta, lebo 95% aut je bielich) a technicku vymozenost a nevyhnutnost - GPS (naozaj nechcem zabludit do stvrte Michelle's Plain, ktora je po ceste z letiska a kde pred necelym tyzdnom zavrazdili britsku obcanku na svadbovnej ceste). Mierime na Waterkant. 

Duri si v novom aute okrem opacnej strany musi zvyknut aj na citlivu spojku, takze prv na parkovisku dame cvicnu jazdu (zda sa ze nam natakovali 'skakaci benzin'). .... je to zle...ale taxikar na letisko v Londyne bol horsi.

V hoteliku The Village Lodge nas uz ocakavaju a aj ked je uz ich restika/bar zatvorena, nacapuju nam nase prve juhoafricke dobre vychladene pivko na dobru noc....

Den 1

Budik 9 am je s dvojhodinovym casovym posunom vlastne 11 am a ranajky stihame LTT. Nad stolovou horou sa drzi zopar oblacikov a je aj dost pozde na vystup, preto ideme omrknut plaze na juhu. Na prvej plazi s nadhernym bielym pieskom v Muizenbergu maju zrovna skolsku prestavku cokoladove deticky a pod dozorom sudruziek uciteliek sa topia vo vlnach. Prvy krat sa tu stretavame so 'strazcami aut na parkoviskach', pre ktorych mame radsej vzdy pripravene drobne. 

V Simon's towne je balvanova plaz (Boulder's beach) na ktorej hniezdia tucniaky. Je celkom teplo, ale nezda sa ze im to vadi. Sem tam sa idu oplachnut do vody, pripadne sa skryju do vykopanej dierky v piesku, ale vacsinu casu stoja na priamom slnku vzpriamene a uplne bez pohybu,,,, ako ziva fotka. Vynimkou je jediny parik, ktory si to rozdava priamo pod mostikom s nic netusiacimi turistami. 

Poblizku je mini lesik, kde sa mozeme prejst tiez a v nom su z plastovych nadrziek vytvorene mini chalupky pre tucnicikovske rodiny. Predpokladam, ze to ma chranit mlade rodinky pred predatormi, ktorych tu maju nespocet (psy, macky...).

Po ceste na Mys dobrej nadeje nam babuny (miestne neposedne velke opice s cervenym zadkom a silnym temperamentom) zahataju cestu. Upozornuju na nich mnohe dopravne znacky, s dorazom na to, aby ich turisti nekrmili (ked raz zacitia jedlo, a pripadne sa s nim turista nechce podelit, dokazu vytrhat stierace z auta, rozbit okienko.... a inak sprijemnit dovolenku). 

Je to nas prvy den v Afrike, takze korytnacka krizujuca cestu pri vstupe do narodneho parku ma este vie nadchnut. O par sto metrov dalej zaujme nase auto pstrosiu rodinku. Pripadam si ako v Afrike :)

Stverame sa na majak na myse (ziadna kondicka..uff), ktory bol postaveny, pretoze povodny majak bol o nieco nizsie na skale a byval casto zahaleny v hmle a lode jeho svetlo nevideli. Ako Ander hovorieval, naco liezt hore na skalu, ked potom pochvalujete, ako pekne je dole....tak aj my, sme vyliezli hore, zbacili sme stary majak dole a uz sme aj isli za nim. Na strmych skalach hniezdi kopec kopec vtakov a jeden sa to dovtipi nielen podla piskotu mladat, ale aj podla bieleho guana, ktorym su skalne steny kompletne pokryte. Zrazu si uvedomim, ze nas sleduje mlady miestny chlapec, moze mat tak 10 - 11 rokov. Pusta si hudbu z mobilu a vzdy ked sa zastavime, aby sme sa ho striasli, zastane aj on....  Sice pri novom majaku su plne autobusy turistov, na tejto ceste sme len my dvaja, tento lokal a hlucne vtaky. Rozmyslam, ci nie som paranoidna (je to predsa len nas prvy den, neviem co cakat od miestnych a v aute na krizovatke sa vzdy presviedcam, ze sme zamknuty) ale mladas sa neustale toci okolo nas a rozculuje ma svojim mobilom. Rozhodnem sa ho konfrontovat. Nepomaha. Po ceste prechadzame okolo betonovych baracikov a ked na neho zkrikne aj Duri, mlady sa ztrati niekde v krovi. To uz mam hladinu adrenalinu vysoko, a cakam, kedy na nas vybehne cela rodina mladeho urazeneho africana. Ale nevybehne...

Do zbierky zvierat, ktore sme na tejto dovolenke videli a zazili musim zaradit aj odvazneho svista (rozhodli sme sa, ze to bol svist, aj ked to mohlo byt cokolvej od prerasteneho potkana, zajaca s tupirovanymi usami, cistotneho medvedika azpo bobra, ktoreho uz nebavilo sa macat v potoku tak sa stal horolezcom). Chceli sme si ho odfotit, a tym sme ho zahnali mierne 'do kuta', co presne ale bolo na hranu utesu...ale svistik nebojacne preskocil ponad hlboku priepast a skryl sa nevieme kam.

Hladna a smadna si pod majakom kupujem sendvic. Ale sme predsa v Afrike a tu je  potravovinovy retazec dodrziavany! Este si ani nezahryznem a uz sendvica nie je.... odniekial sa prihnal vtacik a sendvic mi vzal :)

Scarborough - mestecko na zapadnom pobrezi cipu pod Kapskym mestom. Uputaju nas tu kajt-surferi,  musime zastavit a len tak sa na nich divat a tisko zavidiet ako si lietaju vzduchom, potom bruzdaju vlny a zase letia vzduchom a vsetko tak hladko a plynule, akoby to ani zlozite nebolo...

Ako som naznacila do centra sa vraciame po zapadnej strane - klukatymi horskymi ulicakmi  - a pocas celej cesty si uzivame zapadajuce slniecko. V Kalk Bay zastavime na radu kolegu v restike Brass Bell na najmakksie kalamary ake som kedy jedla a ulovok dna. Som spokojna s prvym dnom a neviem sa dockat na dalsi!