Nas osobny sofer nas opat rano vyzdvihuje v hosteliku Home Sweet Home a tesi sa na dalsi denny zarobok. Kedze nemam Lonely Planet Kambodze, asi sa nechavame tak trochu natiahnut na vsetkych cenach, ktore platime.
Cielom dnesnej cesty je "plavajuca" dedinka, postavena na koloch na najvacsom jazeru v juho-vychodnej azii Tonle Sap (ta, kus vacsia ako Sirava 8-)). Pohodlnu asfaltku vystrieda prasna, pieskova cesta, ktora najprv prechadza velmi sympatickou skupinkou domcekov, ktore maju kaktusove ploty, sukromie im zaistuju velke husto porastene bananovniky, pripadne palmy, a stravu im zaistuju hektare ryzovych poli za domami. Dazdova sezona skocila pred mesiacom, takze z ryze teraz nic, a mimo dedinky sa naskyta pohlad len na vysusene rovne pole.
Prichadzame k lodkam, kde nas uz ocakava nas kapitan (asi 15 rocny mladenec, ktory sudiac podla tricka, tuzi po Lexuse). Vody je v tomto obdobi naozaj malo, musime sa lodkou predrat cez uzky kanal medzi krovinami. V nich sa skryvaju miestny rybari, a snazia sa do malickych sieti nalakat rybicky. Turisti, ktori kazdu chvilku prechadzaju okolo na lodiach, im to asi neulahcuju.
Dedinka na koloch ma posadi naspat do ratanoveho kresielka, ktore nam v lodke prichystali. Domy su vo vzduchu dobrych 5 metrov. Chovaju tu dokonca aj prasiatka v oddeleych klietockach, ktore tiez plavaju na vode. Nevieme, kam sa skor pozerat. Domorodci vyzeraju privetivo, milo sa na nas usmievaju, decka nam mavaju. Na roznych lodkach, pltach pripadne na koloch postaveych drevach stretavame zeny a dievcata, ktore odsekuju rybam hlavy, triedia ich. Inde rozmotavaju rybarske siete, montuju na nich pouzite plastove flasy od vody, aby siete plavali (konecne chapem, preco od nas tie flase pri chramoch zbierali/zobrali).
Na konci dediny nas asi 40 rocna domorodkyna nalodi na svoju nie stabilne vyzerajucu lodicku a za nejaky ten baksis nas vezie do lesa. To som este nevidela. Les ako z rozpravky o Alici, ktory je cely zatopeny (a to je sucha sezona). Vesluje pomedzi stromy, vyhybame sa konarom, sem tam nas pohojdaju vlny od lodi.... desna romantika, pripadne namet na horor. Na vode sa dari nejakej zelenej kapustoidnej burine, ktoru bud jedia domaci alebo ich zvery, kazdopadne na niekolkych miestach si vybudovali plavajuce policka z pletiva a tieto rastlinky tam pestuju (teda, polievat to netreba, okopavat tiez nie, sadit tiez nie, proste si to ohradili, aby im to neodplavalo 8-)).
Po necelej hodinke nas vysadia pod jednym domom a po brvnach nas posielaju smerom tam..... no proste tam. Tak ideme. Za domami sme netusili, ze je kusok suse, na ktorej sa hraju male spinavucke deti, ale hlavne tam maju natiahnute plachty na ktory susia krevety. Smrdi to neuveritelne ale po par minutach si zvykame a nevnimame to.
Po rebriku lezieme do "restauracie" kde by nas mal cakat kapitan. Ten spi v hupacej sieti, tak ho nechavame tak a ideme sa prejst po centre 8-). Maju tam aj maly, ale pekne vyzdobey chram, kde poucujeme malych chlapcov, ze nemaju hadzat kamene do dievcatok. Ukeca nas aj mlada patnastka, celkom schopne hovoriaca anglicky, aby sme podporili miestnu skolu.
Este sa chvilu prechadzame a vraciame sa lodkou naspat k autu. Tam nas caka dalsie prekvapenie, sofer vymysla, ze musel auto odparkovat dalej a na prasnu cestu si musime zaplatit motorky. To nevedel s kym ma do cinenia 8-) Motorky zaplatil sam 8-) Nas zobral starsi pan na motorke, a tomu nevadili ani velke, asi po kolena hlboke mlaky po ceste. Prefrcali sme cez ne ako nic, nastastie bez padu 8-) Uz som sa videla, ako fenujem dolare, hehe.
Vecer sme sa prejedli v indickej restike (za co mozem samozrejme ja) a obzreli miestny trh. Rano ficime naspat do Thajska... Asi nas caka cely den v buse 8-/
Tuesday, December 29, 2009
Monday, December 28, 2009
Den 3 - Kambodza - Ankor Wat
Zaciname skoro rano vymenou tuk-tuku za pohodlnu toyotu camry (ake ine auto by sme si v kamodzi aj vybrali). Prva zastavka je v Phnom Kulen, co by mali byt vodopady. Kilometer a pol dlha trasa cez vysekanu dzunglu (a denno denne vyzametanu!) vedie k malemu potociku a mii vodopadiku, v ktorom sa skryvaju stare do skaly vytesane reliefy a motivy zien. O kusok dalej narazime aj na o trosku vacsi vodopad (stale vodopadik) a dumame, preco je toto vlastne take dolezito miesto. Reziser Juraj na to prichadza 8-) V rieke sa skryva tisicka Shivinych rodidiel 8-) cez ktore ked voda pretecie, je samozrejme svata. Do Ankor Watu tym padom tecie uz len posvatna voda.
Pri vychode z lesa na nas uz caka tucet deti, a ponukaju vlastne cokolvek za "vandolaa" (=1$). My si ale kupujeme len cerstvy ladovy kokosovy orech a kavu so salkom (povodne sme chceli mlieko, ale kravy sa tu chovaju len ako tazne zvery pre mlatenie ryze).
Z tepla a vlhka, ktore sme zazivali pri riecke, sa presuvame do Lady's temple (Banteay Srey), cize do zenskeho chramu, okolo ktoreho uz je len teplo, priserne teplo (Luxor suvix). Chram je z velkej casti zrekonstruovany, strazcovia s opicou tvarou su uplne novy. Duri tam vidi ruzove kamene a tvrdi, ze cely chram bol ruzovy. Ja si myslim, ze nam bolo teplo....8-) Okolo chramu stoji voda, kde su nasadene ruzove lekna, a zase na inom mieste ryzove policka. Kam dovidime sa sem tam pasu vodne byvoly.
Na namietanie nasho sofera (ktory tvrdi ze vsetky chramy su na jedno kopyto a nemusime vidiet a fotit vsetky) sa zastavujeme pri chrame Pre Rup. Je o poznanie vacsi ako zensky chram, predsa len bol postaveny pre chlapa. Na vrcholkoch su polo-zrucane levie sochy - fotim sa aspon s levim pozadim ktore stale drzi pohromade.
Dedinky medzi chramami su krasne, sympaticke. Vacsina domcekov je postavena na nozickach, a to kvoli romu, aby domacim do domu nenaliezli rozne potvory (hady, hmyz a ine zvery). Pod domom maju deti namontovane hojdaky, hupacie siete a rodina sa tu stretava za plastovym stolom. Zopar domacnosti je natolko chudobna, ze steny a strechy domov su vyrobene z vysusenych listov. Vsade naokolo rastu palmy, kokosovniky a magovniky (skoda ze nie je ich sezona, teraz len kvitnu).
Pri ceste zastavime v stanku, kde nam teta kambodzanka ukazuje, ako vyraba cukor a cukrove kocky z palmy... Dokazu vyrobit az 5 litrov za noc z jednej palmy.
Dalsou zastavkou je chram v dzungli, Ta Prohm, kde sa hned na zaciatku s Durim stracame.... je to komplex malych a vacsich chramov, ktore su kompletne prerastene obrovskymi stromami, takze orientovat sa nie je jednoduche. Na navstevu chramu prisla aj skupina budhistickych mnichov, ktory sa vsak vyhybali kameram a fotakom turistov.
Cestou do komplexu Angkor Thom sme ameerickym stylom stiahli okienko, vysunuli objektiv a vyfotili dalsi z chramov, Ta Keo.
Angkor Thom je vobec najvacsi komplex na okoli. Vstupna brana napoveda, ze tento nebudeme mat zmaknuty za 15 minut 8-) Najkrajsia cast bola v chrame Bayon, kde kazdy zo stitov chramu bol zdobeny zachovalou tvarou budhu. Impozantna bola aj cesta nad jazierkom postavena na stlporadi, ktora viedla k dalsiemu chramu (nastastie tento bol kvoli rekonstrukcii zatvoreny). Male kambodzatka si nas odchytili pri prechode jednou z bran, a nastojili na kupe hocico za vandolaa. Somarinky do batohu nepotrebujeme, tak sme im zalepili usta vianocnymi medovnikmi. A aku radost sme im nimi spravili. Obzrieme uz len oplotenie vyfreskovane slonami a vstupnu branu s trojhlavym slonom a pokracujeme v ceste za dalsim chramom.
Konecne finale - Angkor Wat. Pristupovou cestou cez kamenny most sa dostavame do komplexu. "Way of visit" nas vedie stlporadim okolo chramu, a cela stena pozdlz je vyzdobena do kamena vytesanymi motivmi bitky na slonoch, vojskom co sa pretahuje s hadom a podobnymi haluzami. Pristup na tri hlavne veze chramu je zamietnuty kvoli rekonstrukcii. Takze za hodinku odchadzame na Phno Bakheng, co je vlastne kopec a na kopci maly zrucany chram, z ktoreho nam poradili je vidiet krasny zapad slnka. Zjavne to neporadili len nam. Cestou do kopca sa prebijame cez stovky dalsich turistov roznych narodnosti. Na vrchole uz su schody chramu plne obsadene a obecenstvo caka na dych beruci zapad slnka. A nic nebude! Zamracilo sa a slnko zapadlo leda za sivy mrak. Co uz, videli sme aspon dzunglu a v nej sem tam vezu chramu, z vysky.
Pred Phnom Bakheng si odskrtavame, ze sme videli prveho kambodzkeho slona a ponahlame sa taxikom do mesta na prve dnesne jedlo. Sofer nam poradi miestnu Khmersku restauraciu, kde nam naozaj velmi chuti. Este stihame aj polozatvoreny trh s ovocim a za dolar a pol nakupujeme vodny melon a kilo zltuckeho manga. Prajeme si bru chut.
Pri vychode z lesa na nas uz caka tucet deti, a ponukaju vlastne cokolvek za "vandolaa" (=1$). My si ale kupujeme len cerstvy ladovy kokosovy orech a kavu so salkom (povodne sme chceli mlieko, ale kravy sa tu chovaju len ako tazne zvery pre mlatenie ryze).
Z tepla a vlhka, ktore sme zazivali pri riecke, sa presuvame do Lady's temple (Banteay Srey), cize do zenskeho chramu, okolo ktoreho uz je len teplo, priserne teplo (Luxor suvix). Chram je z velkej casti zrekonstruovany, strazcovia s opicou tvarou su uplne novy. Duri tam vidi ruzove kamene a tvrdi, ze cely chram bol ruzovy. Ja si myslim, ze nam bolo teplo....8-) Okolo chramu stoji voda, kde su nasadene ruzove lekna, a zase na inom mieste ryzove policka. Kam dovidime sa sem tam pasu vodne byvoly.
Na namietanie nasho sofera (ktory tvrdi ze vsetky chramy su na jedno kopyto a nemusime vidiet a fotit vsetky) sa zastavujeme pri chrame Pre Rup. Je o poznanie vacsi ako zensky chram, predsa len bol postaveny pre chlapa. Na vrcholkoch su polo-zrucane levie sochy - fotim sa aspon s levim pozadim ktore stale drzi pohromade.
Dedinky medzi chramami su krasne, sympaticke. Vacsina domcekov je postavena na nozickach, a to kvoli romu, aby domacim do domu nenaliezli rozne potvory (hady, hmyz a ine zvery). Pod domom maju deti namontovane hojdaky, hupacie siete a rodina sa tu stretava za plastovym stolom. Zopar domacnosti je natolko chudobna, ze steny a strechy domov su vyrobene z vysusenych listov. Vsade naokolo rastu palmy, kokosovniky a magovniky (skoda ze nie je ich sezona, teraz len kvitnu).
Pri ceste zastavime v stanku, kde nam teta kambodzanka ukazuje, ako vyraba cukor a cukrove kocky z palmy... Dokazu vyrobit az 5 litrov za noc z jednej palmy.
Dalsou zastavkou je chram v dzungli, Ta Prohm, kde sa hned na zaciatku s Durim stracame.... je to komplex malych a vacsich chramov, ktore su kompletne prerastene obrovskymi stromami, takze orientovat sa nie je jednoduche. Na navstevu chramu prisla aj skupina budhistickych mnichov, ktory sa vsak vyhybali kameram a fotakom turistov.
Cestou do komplexu Angkor Thom sme ameerickym stylom stiahli okienko, vysunuli objektiv a vyfotili dalsi z chramov, Ta Keo.
Angkor Thom je vobec najvacsi komplex na okoli. Vstupna brana napoveda, ze tento nebudeme mat zmaknuty za 15 minut 8-) Najkrajsia cast bola v chrame Bayon, kde kazdy zo stitov chramu bol zdobeny zachovalou tvarou budhu. Impozantna bola aj cesta nad jazierkom postavena na stlporadi, ktora viedla k dalsiemu chramu (nastastie tento bol kvoli rekonstrukcii zatvoreny). Male kambodzatka si nas odchytili pri prechode jednou z bran, a nastojili na kupe hocico za vandolaa. Somarinky do batohu nepotrebujeme, tak sme im zalepili usta vianocnymi medovnikmi. A aku radost sme im nimi spravili. Obzrieme uz len oplotenie vyfreskovane slonami a vstupnu branu s trojhlavym slonom a pokracujeme v ceste za dalsim chramom.
Konecne finale - Angkor Wat. Pristupovou cestou cez kamenny most sa dostavame do komplexu. "Way of visit" nas vedie stlporadim okolo chramu, a cela stena pozdlz je vyzdobena do kamena vytesanymi motivmi bitky na slonoch, vojskom co sa pretahuje s hadom a podobnymi haluzami. Pristup na tri hlavne veze chramu je zamietnuty kvoli rekonstrukcii. Takze za hodinku odchadzame na Phno Bakheng, co je vlastne kopec a na kopci maly zrucany chram, z ktoreho nam poradili je vidiet krasny zapad slnka. Zjavne to neporadili len nam. Cestou do kopca sa prebijame cez stovky dalsich turistov roznych narodnosti. Na vrchole uz su schody chramu plne obsadene a obecenstvo caka na dych beruci zapad slnka. A nic nebude! Zamracilo sa a slnko zapadlo leda za sivy mrak. Co uz, videli sme aspon dzunglu a v nej sem tam vezu chramu, z vysky.
Pred Phnom Bakheng si odskrtavame, ze sme videli prveho kambodzkeho slona a ponahlame sa taxikom do mesta na prve dnesne jedlo. Sofer nam poradi miestnu Khmersku restauraciu, kde nam naozaj velmi chuti. Este stihame aj polozatvoreny trh s ovocim a za dolar a pol nakupujeme vodny melon a kilo zltuckeho manga. Prajeme si bru chut.
Sunday, December 27, 2009
Den 0 az 2 - Thajsko - Kambodza
Den 0 a 1
Po fasa ceste na letisko v Pesti (burka, hmla, dazd, tma) nas zahriala whisky z duty free shopu v Zurichu. 11-hodinovy let vyplneny dalsimi dvoma whiskey a baileys, uplynul v celku rychlo. Pred letiskom nas okrem dusneho oprau ovali aj horda chtivych taxikarov, vyriesit to prichadza pan policajt. A aj tak sme preplatili...8-) ... vravi dalsi policajt, ktory riesi navysenie taxy taxikarom o 100 bahtov pri vystupe.
V hoteli sa nase nadsenie stupnunie - rezervovany a zaplateny hotel je plny.... mlada thajka nas taha do hotelu o ulicu dalej, ze vrak vacsie izby za menej penazi.... Ano, ale.... s vyhladom do kotolne.
Platime "naajnhandibaat" za tuto deluxe izbu a vyrazame zit. Vyhladnuty z lietadla a pri pohlade na ceny objednavame VSETKO. Tigrie krevety, cerstvy grilovany red snapper, chobotnicovy salat, nudle, jarne zavitky a hlavne TIGRA (pivo).
Asi sme sa obzrali a nefungoval nam chvilu mozog, tak sme sa "podla planu" nechali ojekabatit vycuranym tuk-tukarom, ktory nas najprv vzal akoze za 20 bahtov na thajsky box, a zaviezol nas len to turistickej kancelarie (kde sme sa dozvedeli ze thajsky box stoji 2000 bahtov), nasledne nas rychlo jazdou dofical to Pat-Pongu na ping-pong, z ktoreho nastastie prave v tej cvhili vychadzali znechutene turisticke tvare..... tak sme sa chceli odviest naspat do centra a namiesto toho nas vysadil pred thajskym modnym krajcirstvom a prosil, nech sa aspon tvarime ze nakupujeme, aby dostal svoju proviziu. Ani toto mu s nami nevyslo, tak nas pohrdavo odignoroval, ako odchadzame peso odniekial nevediac kam.... 8-)
Zachranil nas dalsi pocestny tuk-tuk, ktory nas za malo penazi (Vierka vyjednala) odviezol naspat na Khao San, kde sme zahojili dusicku nakupovanim, skusanim pecenych hmyzov, cerstvych ananasov, pecenou kukuricou, jablkovou vybornou shishou a dalsimi siestimi Tigrami.
Den 2
Okolo obeda sa vyvalime z postele, casovy posun nas zmohol. Pred hotelom nas odchyti ruzovucky taxik a za 2000 bahtov sa dohodneme na odvoze ku kambodzkym hraniciam. Cestou nas zastavi policajna kontrola, ale turisti vraj problem nemaju.
Na hranici nas bez pardonu vysadia z taxiku a snazia sa nas nalakat do "turistickej kancelarie" na vybavenie viz. Nedame sa a tvrdo si ideme smerom k hranici. Aspon si tak myslime. Caka nas nemalo papierovaciek: zdravotna kontrola (termo kamera zistuje nasu teplotu), vystupne papiere z thajska, ziadost o viza, kontrola viz, vstupna karta, kontrola vstupnej karty.... neviem ktory z tych papierikov je pre mna zivotne dolezitejsi.... Odchyti nas mlady anglicky hovoriaci kamodzan a tvari sa, ze nam pomaha prejst cez hranice a ze namvybavi taxik. Taxika nikde tak chvilu nervozne vyckavame. Dovali sa stara toyota camry, ktora najprv naberie kamodzkeho kamarata pobliz slumu, a potom vyckava na brata s igelitovym vrecom oblecenia. Kedze taxikar anglicky nevedel, dostalo sa mu od nas kooooopec nadavok, este si stihol aj hlavu rozbit o kufor, ako sa nas nalakal. 8-) uups
Cesta prebehla v pohode, az na ustavicne trubenie a trosku aj adrenalin pri predbiehani (s thajskym autom v kambodzi). Pri pohlade z okna je jasne, ze Kambodza na tom nie je tak dobre ako thajsko.... miesaju sa sceny zbuchanych domcekov na vysokych nozickach, vychudnute kravy, spina, benzin vo flasiach od pepsi alebo aj johny walkerky a inde zase nakupne vyblyskane centra.
V Siem Reap si na prehodia z taxiku do tuk-tuku a mlady sikovny kambodzan nam doporuci hostelik Home Sweet Home a naplanuje s nami trasu na najblizsie 2 dni. Bez zjednavania, parada.
Hladny ako psy vyrazame podla mapky do centra, napucime co maju, pokukame trhy a padame si oddychnut. Zajtra budicek 7 am.
PS: na stenach su tu geckovia 8-) vela vela
Po fasa ceste na letisko v Pesti (burka, hmla, dazd, tma) nas zahriala whisky z duty free shopu v Zurichu. 11-hodinovy let vyplneny dalsimi dvoma whiskey a baileys, uplynul v celku rychlo. Pred letiskom nas okrem dusneho oprau ovali aj horda chtivych taxikarov, vyriesit to prichadza pan policajt. A aj tak sme preplatili...8-) ... vravi dalsi policajt, ktory riesi navysenie taxy taxikarom o 100 bahtov pri vystupe.
V hoteli sa nase nadsenie stupnunie - rezervovany a zaplateny hotel je plny.... mlada thajka nas taha do hotelu o ulicu dalej, ze vrak vacsie izby za menej penazi.... Ano, ale.... s vyhladom do kotolne.
Platime "naajnhandibaat" za tuto deluxe izbu a vyrazame zit. Vyhladnuty z lietadla a pri pohlade na ceny objednavame VSETKO. Tigrie krevety, cerstvy grilovany red snapper, chobotnicovy salat, nudle, jarne zavitky a hlavne TIGRA (pivo).
Asi sme sa obzrali a nefungoval nam chvilu mozog, tak sme sa "podla planu" nechali ojekabatit vycuranym tuk-tukarom, ktory nas najprv vzal akoze za 20 bahtov na thajsky box, a zaviezol nas len to turistickej kancelarie (kde sme sa dozvedeli ze thajsky box stoji 2000 bahtov), nasledne nas rychlo jazdou dofical to Pat-Pongu na ping-pong, z ktoreho nastastie prave v tej cvhili vychadzali znechutene turisticke tvare..... tak sme sa chceli odviest naspat do centra a namiesto toho nas vysadil pred thajskym modnym krajcirstvom a prosil, nech sa aspon tvarime ze nakupujeme, aby dostal svoju proviziu. Ani toto mu s nami nevyslo, tak nas pohrdavo odignoroval, ako odchadzame peso odniekial nevediac kam.... 8-)
Zachranil nas dalsi pocestny tuk-tuk, ktory nas za malo penazi (Vierka vyjednala) odviezol naspat na Khao San, kde sme zahojili dusicku nakupovanim, skusanim pecenych hmyzov, cerstvych ananasov, pecenou kukuricou, jablkovou vybornou shishou a dalsimi siestimi Tigrami.
Den 2
Okolo obeda sa vyvalime z postele, casovy posun nas zmohol. Pred hotelom nas odchyti ruzovucky taxik a za 2000 bahtov sa dohodneme na odvoze ku kambodzkym hraniciam. Cestou nas zastavi policajna kontrola, ale turisti vraj problem nemaju.
Na hranici nas bez pardonu vysadia z taxiku a snazia sa nas nalakat do "turistickej kancelarie" na vybavenie viz. Nedame sa a tvrdo si ideme smerom k hranici. Aspon si tak myslime. Caka nas nemalo papierovaciek: zdravotna kontrola (termo kamera zistuje nasu teplotu), vystupne papiere z thajska, ziadost o viza, kontrola viz, vstupna karta, kontrola vstupnej karty.... neviem ktory z tych papierikov je pre mna zivotne dolezitejsi.... Odchyti nas mlady anglicky hovoriaci kamodzan a tvari sa, ze nam pomaha prejst cez hranice a ze namvybavi taxik. Taxika nikde tak chvilu nervozne vyckavame. Dovali sa stara toyota camry, ktora najprv naberie kamodzkeho kamarata pobliz slumu, a potom vyckava na brata s igelitovym vrecom oblecenia. Kedze taxikar anglicky nevedel, dostalo sa mu od nas kooooopec nadavok, este si stihol aj hlavu rozbit o kufor, ako sa nas nalakal. 8-) uups
Cesta prebehla v pohode, az na ustavicne trubenie a trosku aj adrenalin pri predbiehani (s thajskym autom v kambodzi). Pri pohlade z okna je jasne, ze Kambodza na tom nie je tak dobre ako thajsko.... miesaju sa sceny zbuchanych domcekov na vysokych nozickach, vychudnute kravy, spina, benzin vo flasiach od pepsi alebo aj johny walkerky a inde zase nakupne vyblyskane centra.
V Siem Reap si na prehodia z taxiku do tuk-tuku a mlady sikovny kambodzan nam doporuci hostelik Home Sweet Home a naplanuje s nami trasu na najblizsie 2 dni. Bez zjednavania, parada.
Hladny ako psy vyrazame podla mapky do centra, napucime co maju, pokukame trhy a padame si oddychnut. Zajtra budicek 7 am.
PS: na stenach su tu geckovia 8-) vela vela
Subscribe to:
Posts (Atom)