Khajuraho

O 11 vecer sme mali nasadnut na vlak do Satny (a odtial len presadnut na dalsi vlak do Khajoraha). Vlak prisiel 3 hodiny neskor (cast noci sme stravili na zemi na vlakovke s asi 250 dalsimi ludmi. Nebolo miesto kam sa zlozit, tak sme si lahli na vytvoreny koridor. Po nejakom case prisiel policajt ktory mal na tu cesticku dohliadat. Ale kedze sme turisti, tak sa nam neopovazil nic povedat a z naseho okolia vyhodil asi 3 indicke rodinky, velmi drzo a s pohrozenim s jeho bambusovou palicou).Cesta mala trvat 6 hodin. Do Satny sme dorazili s 10 hodinovym meskanim !!!! Co pre nas znamenalo menit vsetky plany!! Zase. Holky boli uplne vystavene a v nalade sadnut na najblizsi vlak a ist domov. Ani neviem ako som ich dokopala pokracovat v ceste. V Satne sme cakali na spoj 3 hodky, co sme vyuzili na obed v lepsom hoteli a nenapadne po jednej sme sa vytracali na wecko, sa aspon trochu umyt a prezliect. Uz sme smrdeli ako riadny backpackers!

Khajuraho

Bus dorazil do Khajoraha neskoro vecer (povodny plan bol dorazit skoro rano a mat cely den na sightseeing a vecer ist domov, aby sme stihli v pondelok do prace). Ale kedze sme sa uz natrapili s celym cestovanim, tak sme sa rozhodli zostat cez noc, rano rychlo obzriet chramy plne erotickych figur, na zaklade ktorych vznikla Kamasutra a potom sa modlit ze 24hodin je dost na cestu spat do Jaipuru, ktora by teoreticky nemala trvat viac nez 15 hodin (aj pri indickej rychlosti autobusov, priemer 30 km za hod.). Nebolo to dost…

Necakala som, ze ma este nejake chramy v Indii ocaria, kedze som ich za tych par mesiacov videla uz nespocet,,,, Ale chramy v Khajorahu naozaj stoja za navstevu. Tie najkrajsie z nich su rozostavene nedaleko seba, v nadhernom zelenom dobre udrziavanom parku. Vstupne pre turistou bolo Rs.250 (co museli zaplatit holky) ale kedze Vierka je sikovna a nezabudla na svoje visa, na ktorych je zmienene, ze nie som ziaden random turista ale v Indii legalne pracujem, tak mi ako vzdy udelili vynimku a za vstup som zaplatila ako kazdi Ind/Indka – Rs.10….. haha (jedine miesto kde mi to neuznali bol Taj Mahal – Rs.750\Rs.20 turista\Ind). Celkom to bodlo, kedze po nakupe Varanasskeho saree mi v penazenke vela neostalo. Chystali sme sa chytit prvy autobus, ktory z mesta smerom domov odchadzal, ale zmeskali sme ho o 15 minut (nepochopitelne, ze prave v ten den autobus odisiel nacas!!!!). Takto sme stratili dalsie 2 hodky, ktore sme aspon vyuzili na navstevu miestneho muzea, kde je socha slavnej tancujucej Ganesh (taky vysmiaty tucny slon 8-). Co za cestu nas cakala potom… opat autobus praskal vo svikoch, na jednotlivych zastavkach sofer a jeho traja pomocnici, len rychlo vypustili ludi, ktori boli vo finalnej stanici a potom zvnutra zablokovali dvere, inak by sa do uz aj tak plneho busu nahrnula dalsia stovka. Ved zufalci aj lozili na strechu k nasej batozine, kym ich sofer osobne nebol vyhodit. Cez okienko sa rozhodlo, kto s nami pocestuje a kto nie, a potom vsetci styria po otvoreni dveri drzali dav a do vnutra pretlacili len zopar zien s babatkami cez kriciacich   a nadavajucich chlapov, a ak vyslo, tak aj zopar gentlemenov sa voslo. Nie raz sa stalo, ze deticky skoncili v nasom naruci, kedze my sme mali dokonca aj "miestenky" a nie az tak vela batoziny. To bola nasa cesta do Jhansi.

V Jhansi sme si kupili listok na vlak. Ale akosi nam predali ten nespravny, bez miestenkovy. Prisli sme na to hned pri okienku ale odmietli nam ho zamenit so slovami, ze ved miest je dost a mame si doplatit vo vlaku za miestenku. Jedine co musime spravit je najst v 30 vagonovom vlaku chlapika v ciernej uniforme, ktoreho volaju TC (train conductor) a poziadat ho miesto. Znelo to velmi jednoducho. Prvy vlak dorazil a mi sme pobiehali z jednej strany na druhu zufalo hladajuc naseho TC. Marne. Vlak vyzeral aj tak natriskany. Tak sme pockali na dalsi. Tu uz sme boli rozhodnute ze nasadame nech sa deje co sa deje. Nasli sme TC-ho, ale ten, obklopeny asi 50 dalsimi zufalcami s rovnakymi listkami ako sme mali my, nas absolutne ignoroval. Neskor som si spomenula na vylet do Jodhpuru, kde som sla s kamaratom Indom, a ktory mussel TC-ho pekne uplatit aby sme mali lehatko. Takze tento TC pravdepodobne vytusil, ze z turistov asi nic, lebo nevedia ako to v Indii na nadrazi chodi, takze nas uplne odignoroval. Nezostalo ine, len sa natisnut do tretej triedy a stavit 6 hodin v pachnucej ulicke pri zachodok na zemi. Ked to chlapi z vagonu zistili, ze 4 blondate baby sedia pri zachodkoch, tak vsetci mali zrazu problemy s mocovym mechurom…..

 

Do Agry sme dorazili o druhej rano a uz ziaden vlak ani bus do Jaipuru nesiel. Museli sme pockat do siestej a dalsiu skusenost z indickeho nadrazia sme uz nepotrebovali, tak sme si nasli hotelovu izbu, presvedcili straznika ze tam mienime zostat len dve-tri hodinky a nenarobime bordel + par extra rupee do jeho vrecka 8-) Ranny vlak bol kompletne vypredany…. Dalsie dve hodiny stratene, kym sme cakali na prvy ranny bus. Ktory mal meskanie. Takze do Jaipuru sa nam podarilo prist namiesto nedelneho popoludnia, v pondelok po obede! Do prace som prisla priamo zo stanice, spinava a smradlava ako uz davno nie, na nasich "luxusnych" weckach v office som sa snazila dat ako tak dokopy, ale kedze sme mali opat dvojhodinovy vypadok prudu, tak to velmi nepomohlo, lebo nas kancel sa vtedy premiena na neznesitelnu saunu. Asi vsetok stres a teplo a nedostatok vody sposobil moju nahlu nevolnost, cize z pondelnajsej prace nebolo nic, isla som domov oddychovat. Co bolo ale horsie, ze sef ma pozval na oslavu narodenin jeho otca, na ktorej sa zucastnilo cez tisic ludi, v krasnom Jaipurskom Auditoriu (Birla Auditorium) a kde hostom cely vecer spieval renomovany indicky spevak. Sef naozaj trval na mojej pritomnosti a nechal mi vytlacit aj pozvanku. Jaj 8-(

Ale za to dnes mam randez-vous s jeho manzelkou. Kolega ma vezia najprv domov (sa hodit do gala) a potom na kaficko do ich sidla….. parada.