Cestou z Armitsaru sme konecne narazili na kopce, hory..... Odteraz az do konca vyletu sme sa busom splhali do kopca a z kopca, soferi povacsine velmi horkokrvny, takze na uzkych serpentinach s priepastami z jednej strany a skalou z druhej strany + na cestu sa voslo len jedno vozidlo, takze pri kazdej zakrute sme trubenim davali signal ze sa valime + brzda plyn brzda plyn smyk brzda plyn + 7 hodin takejto jazdy = homeopatia proti nevolnosti pri cestovani mi velmi pomohla 8-) V dialke konecne prve zasnezene vrcholy..... nalada sa nam hned zlepsila.
V podvecer sme dorazili do Mc Leod Ganj a zazili sme prekvapko. Kolko turistou....wao. Pocas troch mesiacov som dohromady nestretla tolko bielych ludi ako v jeden den v tomto meste. Asi to bude tym ze som zatial cestovala len na juh, kde sezona pre horucavy uz davno skoncila a sezona na severe prave zacala. Aj tak... bol to sok vidiet viac bielych ako tmavych. Co to to to to...sa mi nepaci 8-) A domaci vyzeraju uplne inak ako Indovia v Rajasthane. Su to povacsine Nepalci, silny nizky chlapci, pekne svaly, dlhe kucerave vlasy, ostre crty tvare a sikovne oci (hehe ako to opisat.... no, nasi Indovia tu maju obcas az desivy pohlad, alebo hlupy, taky ako nasi cigosi, asi si viete predstavit, oni za to nemozu, to je ocami. No a tito Nepalci maju oci take divoke, pekne, hnede,,, hmmm. Asi tak. Pacia sa mi 8-).
Rano sme sa zobudili, otvorili dvere na hoteli a zistili, ze mame paradny vyhlad na hory, ze vlastne byvame v horach. Dnu sa dovalil studeny vzduch (to je v Indii naozaj vzacne...). Studena sprcha.... jeeeej. Ako prve sme sli obzriet miestny vodopad.... nuze, ja, Polka a Poliak sme museli uznat, ze Tatry sice lubime z celeho srdca, ale maju na svete aj velmi silnu konkurenciu.... V miestnej restike sme si dali tibetske ranajky ( MOMO - zeleninou plnene zavitky) a stretli sme vela vela zaujimavych ludi. Fascinuje ma ako v kazdom kute sveta existuju ine typy, tvare, osobnosti.... skoda, ze sa hanbim si fotit ludi, inak by som uz mala aspon stovku roznych tvari na pametovej karte.
Tsuglagkhang komplex - oficialna rezidencia Dalai Lami. Samozrejme vsade posedavalo kopec monks (mnichov?), hlavne v centralnej kaplnke a v jej okoli posedavali zeny a bezny veriaci (opat sialene zaujimave tvare!), kazdy v ruke specialny nastroj (ako nas rapkac), tocili nim a modlili sa. Mnisi su strasne priatelsky, usmievavy a cas straveny medzi nimi sme ocenili... pohoda, ticho, ziadny rush, ziadny stres..... ohm. V komplexe maju tiez specialne otacacie valce s tibetskymi symbomi - pri ich otacani si kazdy nieco praje. V tibetskom muzeu sme sa dozvedeli nieco viac o demonstraciach a bojoch, ktorymi Tibetania stale prechadzaju a o zivotnych osudoch tych, co sa pokusili emigrovat z Tibetu do Indie cez kopce.
Dip Tse-chok Ling - miesto kde vsetci mnisi byvaju. Dovolili nam sa tam poobzerat a nechali nas samych v kaplnke (to nemali robit 8-). Takze mame vsetci fotky pod Dalai Lamovou fotkou ako joginy s prekrizenymi nohami a ine 8-) Trochu sme sa tam blaznili.
Planovali sme stravit v McLeode viac casu, takze som nakupy nadhernych naramkov, tibetskeho oblecenia a podarunkov cely den odkladala. Zmenili sme plany v jednej sekunde (ako vzdy!), nasadli na prvy bus a moje nakupne plany boli zmarene....skoda.
No comments:
Post a Comment