Balaji

Mesto dve hodiny vzdialene od naseho mileho Jaipuru smerom k Agre. Kazdu sobotu a utorok sa tam deje nieco zvlastne. Exorcism ...alebo vyhananie zleho ducha z tela pomatenych. Zaciatok dedinky vyzeral velmi pokludne. V prvom chrame maju farebne velke sochy, ktore posobia skor dojmom zabavneho parku. Hlavnym vyobrazenym je boh s opicou tvarou, ktory je tu najviac uctievany. Ako kracame blizsie k centru dediny, zacinaju pribudat dalsi a dalsi ludia. Vo okoli druhej temple to uz vrie. Na malinkom namesti sa tisne niekolko stovak ludi. Dav nas dotlaci do fronty a miestni z nas vyzuvaju topanky a strhavaju vsetko kozene (opasky, kabelky....). Pol hodina tlacenice a dostavame sa ku vchodu chramu. Uz sa neda ani nadychnut, ani ujst, ani sa vratit. Mna osobne ten pocit celkom vystrasil. Masa ludi nas tlaci cez uzke dvere do vnutra chramu a ja sa len modlim aby som z neho aj vysla v rovnakom stave ako do neho vchadzam! Vo vnutri je len malicky skaredy oltarik a okolo tisice kolacikov (aj my dostavame zo dva). Chlapik co strazi oltar nas vsetkych velmi drzo a surovo strka dalej a nedava nam ani len slabu nadej ze si oltar prehliadneme. V dalsej miestnosti posedavaju na zemi ludia, co sa sem prisli pomodlit a spievaju. V chodbe a na schodoch lezia "nemocni"...... na roznych castiach tela maju rozlozene  balvany! Chuda ziena ma zopar tazkych skal na hlave.

Pred chramom sa hromadia vsetci, ktori uz absolvovali tento sialeny prechod chramom a cakaju. My cakame s nimi. Ludia pribudaju a pribudaju. Podvecer sa chram uzavrie a co sa deje vovnutri mozeme pozerat na obrazovkach, ktore su umiestnene pred nim (dialo sa asi to, ze chlapik maval so svietnikom pred oltarom...teda videli sme len ruky a svietnik a v pozadi oltar). Pred chramom policajti ohradili uzky priestor a tam vpustili "nemocnych". Zeny a chlapi potom do rytmu hudby so sebou hadzali, kricali, vrieskali, chvilami len tak kludne tancovali.....som mala dojem ze im v usiach hra nejaky dobry metal 8-) Dav sa pripojil tiez. Na specialne znamenie (ked zhasla lampa) vsetci zdvihli ruky a cosik zakricali, potom zfanatizovane nieco pohundrali a zase prisli na rad hviezdy metalu. (pardon ze si takto neuctivo robim z nich srandu, ale mam to dokonca aj overene, ze vacsina z nich boli fake a nie blazni). Vsade citit pot, vzduch sa nedal dychat, z kazdej strany bol na mna niekto nalepeny.....prave sme sa chystali odist, pretlacit sa dako ak by sa dalo, ked sa cely dav rozhodol ze sa posunie vlavo a my sme museli ist tiez. Ludia sa presunuli o ulicu dalej do zahrady a tam to cele pokracovalo. Nasa sanca utiect 8-)

Nuze, zaujimave to vidiet a zazit, ale raz myslim stacilo 8-)