Kamarat zarobil nejake peniazky na dobre uzatvorenom obchode a chcel to s nami oslavit, tak v nedelu prenajal jeep a vypravili sme sa do narodneho parku Keoladeo Ghana v meste Bharatpur .
Kedze je to asi 4 az 5 hodin vzdialene od Jaipuru a my sme (po sefovej party) vstali z postele velmi neskoto, aj do parku sme dorazili podvecer. Zostala 1.5 hodka na sightseeing. Prenajali sme si cyklo-rikshaw a ja bicykel.
Uz mame za sebou prve naznaky monzunovej sezony, ktore boli badatelne aj na prekvapivo zelenej farbe lesu a rozmahajucej sa bushi. Kazdych par metrov se zastavili nase dvoj-troj-koledove vozidla aby nam nas sprievodca mohol ukazat nejaky novy druh vtakov (cely narodny park je o vtakoch...). Bociany roznej farby a velkosti, sovy, kingfisher (krasny vtacik, podla neho je pomenovane aj indicke pivo!) a ine lietajuce potvory. Antilopy, kravy a desive zvuky vydavajuce buvoly, volne pobiehajuce sakaly, obrovske vodne korytnacky, srny a jelene....nam robili doprovod necele dve hodinky, az do zapadu slnka a to bol cas sa opat vybrat do mojho indickeho domova, Jaipuru.
Kto by chcel vidiet nejake fotky z parku, to je stranka:
Park vraj vyzera 1000 krat lepsie po monzunovej sezone, ked sa obe plochy okolo uzkej cesticky naplnia vodou a desat-tisice roznych vtakov z celeho sveta (aj z Europy sem dake lietaju na leto) pristavaju pred ocami turistov na vode.... skoda, tentokrat to uz nestihnem vidiet.
Este jedna zaujimavost. Zabudla som meno vtacika, ktoreho nam sprievodca ukazal (ze by Sarus Crane???). Nerozlucny parik. Nepohli sa od seba ani na chvilku. Ak by nahodou samec zomrel, samica spacha samovrazdu (prestane jest a pit). Ak by zomrela samica, tak samec samozrejme neprepadne panike, ale najde si novu samicu,.....
No comments:
Post a Comment