Dnes sa pripojim ku chlapom a skoro rano zaciname 3-hodinovu cestu k jednemu z desiatich najlepsich miest na potapanie na svete. Vola sa to tam Hin Daeng. Cesta je dlha, preto nas na lodi cakaju kralovske ranajky: volske oka, toastiky, ovocie a vobec, pocas celeho dna do nas tlacia dobroty, to asi preto, aby sme nepotrebovali tolko zavazia pri ponore 8-)
Natali, francuzska instruktorka, nas bude sprevadzat. Na lodi nam vysvetli zakladne principy ponoru do hlbky 30 metrov, naplanujeme si nas ponor, v atlase nam ukaze rozne zivocichy, ake by sme mali vidiet a po zvysok cesty pochrapkavame a opalujeme sa na palube. Ked kapitan tri krat zatrubi, vsetci sa ideme nahodit do neoprenov a skaceme z lode.
Do 30 metrov sme sa dostali ako nic. Dokonca nemam ani problem s usami. Moj hlbkomer sice ukazuje len 25 metrov, ale vsetkym ostatnym svieti 30, takze ho mam pokazeny. Nezostavame v tejto hlbke dlho, aby sme si neminuli rychlo vsetok kyslik. Natali s nami len vyskusa jednu hru (skusame ci vieme pohnut prstami ruky, na ktore ona ukaze, ked mame ruky spojene a prevratene), aby zistila, ci nemame otravu dusikom (dusikovu narkozu). Potom vystupujeme do 20 metrov a uzivame si. Je tu obrovsky plochy utes na ktorom su prichytene koraly, vidime rodinku "Nema", malych krabov, Rudko najde velku zelenu krevetu, Natali nam ukazuje obrovsku morenu, leviu rybu (Lion fish), obcas sa musime vyhybat rybe trigger fish, ktora si strazi svoje teritorium. Chceme sa ist pozriet aj na druhu stranu utesu, ale hned ako sa priblizime k okraju, tak zacitime silny prud, ktoy by nas okamzite odniesol smerom na more, takze toto zavrhujeme a vraciame sa do "zavetria". Rybiek je tu tolko, ze dokonca aj pri vystupe, aj pri bezpecnostnej zastavke v piatich metroch mame na co pozerat. Na hladine zamavame kapitanovi, ze sme v poriadku a ten za nami sikovne vmanevruje nasu celkom velku lod, aby sme sa neunavili plavanim.
Druhy ponor sme podla povodneho planu mali skusit v Hin Mueng, ktory je tiez medzi tymi najlepsimi a je od prveho ponoru vzdialeny len 100 metrov. Kedze je ale naozaj silny prud a v Hin Mueng zacina utes az 12 metrov pod vodou, takze sa nie je velmi za co skryt, Natali navrhuje, aby sme sa radsej potapali na rovnakom mieste, inak si ponor neuzijeme a budeme bojovat cely cas s prudmi. Vobec to nevadi, kazdy ponor je totiz iny, a aj ked sa potapame na tom istom, zase vidime ine rybky a zivocichy.
Vecer sa na nasich pozicanych skutroch prevezieme do mesta a ideme sa najest podla doporucenia na molo, do restiky Cat Fish - vyborne thajske jedlo, dokonca aj falefl a humus, kokosovo-pomarancovy dzus, mangovo-melonovy..... na thajsku mi najviac bude chybat kuchyna.
No comments:
Post a Comment