Den 18 - Chiang Mai

Rano nas cakaju luxusne toasty s masielkom a volske oko v hotelovej restike (taketo ranajky sme uz davno nezazili) a odchadzame taxikom na letisko. Zhovorcivy taxikar nam pocas hodinovej cesty poukazuje rozne zakladne a stredne skoly, kde prave prebieha nastup ziakov na ihriskach. Su to mega skoly. Kazda ma tak okolo 3000 ziakov....Asi nas asijci o chvilku naozaj prevalcuju poctom.
Na letisku je strasna zima, a "necakane" tam musime stravit o hodinu viac, nez sme planovali, kvoli meskaniu lietadla. Som myslela, ze aspon lietadla odchadzaju nacas....(heh, a to ma letecka spolocnost motto "Smooth like a silk" 8-)). Do toho sa este pokazi pipanie dveri, takze nastupeni pasazieri pri boarding brane cakaju zo hodinku za zvuku pi pi pi. Nikoho nenapadlo nam ani oznamit, ze si mame sadnut a pockat. Rovnako ako nikoho nenapadlo opravit to pipanie... 8-)
O  2 hodinky neskor prilietame do Chiang Mai na severe Thajska. Prekvapi nas dobre anglicky hovoriaci a mily taxikar, ktory nas vezme do naseho domova na najblizsich par dni (na juhu bol casto problem dorozumiet sa s miestnymi, tu na severe to je nebe a dudy, anglicky hovori kazdy). Vybrali sme budgetovy hostelik RCN (relax, comfortable and nice), o triedu nizsi ako nas hotel z predchadzajucej noci, ale na prespanie staci.
V restike za rohom sa pokusime  vyskusat velmi miestnu a lacno vyzerajucu restiku. Ovocne drinky za 10 bahtov, jedlo za 25-35 bahtov. Majitelia maju po stenach rozvesane ich fotky z vyletu po europe. Toto zistenie ma tesi, ze aj maitelia takejto mini a lacnej restiky si mozu ist (aj ked mozno len raz za zivot) trosku zacestovat. Objednavam si mango salat (moja predstava stavnaty sladky ovocny salat) a prinesu mi postruhane nedozrete mango s cibulou, orieskami, chili a susenymi malymi rybickami aj s ockami 8-/ Toto asi nedam. Skusam teda zeleninove nudle, ale super mastne cestoviny so stonkami spenatu tiez velmi nemusim 8-) Som ale vyberava,co?
Vyrazame teda polohladny obzerat mestecko Chiang Mai, co po chvili zistujeme je hlavne o budhistickych chramoch. Pred prvym, malickym, z casti drevenym, z casti vycancanym chramom (Wat Phan Tao) stretneme pana thajca, ktory sa viditelne chce porozpravat (Alebo ako neskor zistujeme, je to stary trik ktory sa tu v meste pouziva. Funguje tak, ze sa k turistom prihovori clovek tvrdiac ze je ucitel/inzinier/technik , je prijemny, mily a na zaver s turistami zjedna nejaky nevyhodny kseftik, pripadne zabezpeci vylety s necertifikovanymi sprievodcami, ktore stoja za prd). Tvrdi ze je ucitel, ma studovaneho syna v bangkoku a snad aj sije obleky 8-) Kazdopadne, poradi nam, aby sme si vylety zabezpecili vo vladnej organizacii TAT (turist agency of thailand). Podakujeme za jeho radu, a v TAT si naozaj za hodinu vytvorime, objedname a zaplatime program na najblizsich 6 dni (za 19 tisic bhatov mame aktivity na 6 dni , ubytko na 2 noci a cestu VIP busom naspat do bangkoku pre oboch...zda sa nam to vyhodne). Az o par hodin neskor sa dozvedame od byvaleho monka (ktoreho prestalo bavit zit v celibate a  po 9 rokoch s tym prastil a dnes ma malu dcerku), ze existuju tito akoze "ucitelia", ale zaroven, ze TAT je naozaj vladna organizacia a ze sme sa teda v konecnom dosledku nachytat nedali.
Pred chramom sme zazili este jednu kontroverznu vec. Starsia pani nam ponukala v klietocke natlacenych asi 5 vrabcekov, ze si ich mame od nej kupit za 100 bahtov a pustit na slobodu, aby sme mali dobru karmu a prosperitu....Rozmyslam, aku karmu ma ona, ked tie vtaciky chyta (predpokladam ze vybera z hniezd), aby na nich zarobila.
Pokracujeme do chramu Wat Chedi Luang, kde prave prebiehaju velke pripravy na Budhove narodeniny uz buduci pondelok. Pri tejto prilezitosti si tiez budu uctit hlavneho monka, ktory zomrel pred 2 rokmi (vo vnutri ma voskovu figurinu, ktora vyzera ako ziva) a za ktoreho od jeho umrtia prebiehaju denne modlitby a tieto skoncia prave na budhove narodky, Pred chramom pripravuju slona v nadzivotnej velkosti z papiera, ktoreho zdobia malickymi kusockami farebneho blistiaceho papiera a este jeden monument pripominajuci rybu a na nej kralovsku stolicku. Maka tu nespocetne vela ludi, vysadzaju kvety, travniky, pomaha kazdy, az na monkov, ktorych jedina starost snad je, aby sa nedotkli na ulici ziadnej zeny a obcas nieco pokibicuju ohladne vyzoru monumentov.
Za novym chramom sa skryva stary, pyramidoidne vyzerajuci chram, ktory ma 4 otvory na vrcholoch a v kazdom nejaku sochu budhu (jedna z nich bola cela smaragdova, ale tu prelozili kdesi do chramu v bangoku a tu nechali "lacnu" jantaravu repliku. V jednom rohu za zachovali casti sochy slona, ale okrem toho sa zatial nenasli ziadne nakresy ci spisy, ako chram vyzeral povodne. Pri tomto chrame nas odchytia male dievcata este v skolskych uniformach a nanutia nam jedlo a pitie zadarmo. Pocas priprav na oslavy tu kazdy den vsetci dostavaju najest a napit zdarma. Musim uznat, ze jedlo je vyborne, a medova voda s ladom je tiez luxusna.
Snazili sme sa im to tam nevyjest, takze ideme najst este restiku na riadnu veceru. V prvej pekne vyzerajucej si objedname....po pol hodinke prinesu Durovu cast (ta bola tak skora asi tiez len preto, ze stol vedla po nekonecnom cakani odisiel bez jedenia a zrovna si objednali, to iste , co chcel aj Duri)....ked svoje doje a dopije, mne to neda, a idem sa opytat obsluhujuceho ladyboya, kedy bude aj moje jedlo. Ten/ta sa na mna osopti, ze co si myslim, ze sme prisli ako posledny ale jest by sme chceli ako prvy. Krici po mne, nech si idem sadnut. Na to nam aj od vedlajsieho stolu suhlasne prikyvuju turistky, ze na jedlo uz cakaju vyse hodiny. Tak Duri odradi najblizsich zhavych turistov, ktori chceli do tejto restiky tiez , aby tam ani nechodili. To ladyboya nastve tak, ze nam spravi scenu na celu ulicu, krici, sici, ceri zuby, ukazuje zadok zpod sukne....a tak podobne 8-) Hladna teda odchadzam prec a pre dnesok sa radsej zastavujeme uz len v europsky vyzerajucej restauracii na moju cast vecere 8-)