Durko si rano trosku pregrcne (asi ho vcera vecer sokovala irska strava v cistej krasnej restike po tyzdnoch thajskeho jedla) a mozeme ist. Nasa thajska sprievodkyna Kat a sofer nas vezmu do blizkej dedinky Sankampang, kde dnes zacina 3-dnovy festival dazdnikov. Uz prve krizovatky dediny su vyzdobene farebnymi papierovymi, hodvabnymi alebo bavlnenymi dazdnikmi, ktore su inak za dazda nepouzitelne (pokial si nepriplatite za water-proof verziu). V jednej z najvacsich vyrobni sa pozrieme na cely proces: od bambusovej tycky, z ktorej su jednotlive casti konstrukcie; cez vyrobu drevenej rukovate; natiahnutie nite dookola konstrukcie; vyroby papierovych tabul; natiahnutie papieru na konstrukciu a jeho namocenie; schnutie a nakoniec to najkrajsie, malovanie dazdnikov. Zopar "maliarov" sa zjavne nudi tak mi chcu pomalovat mobil, batoh, suknu aj Duriho fotak. Utekame.
V miestnom mini-muzeu dazdnikov (kde okrem fotiek byvalej miss Chiang Mai z pred 20 rokov nie je nic) na chcu thajske deticky odprezentovat ich skolsky projekt (nejake tabulky a grafiky s thajskymi popiskami takze netusime o com), ale nakoniec sa strasne hanbia hovorit anglicky a nikdy sa nedozvieme, o com bol ich projekt.
Oblast Sankampang sa inak familiarne nazyva aj dialnicou remesiel. Popri ceste je nekonecne vela vyrobni cohokolvek. Zastavili sme sa vo vyrobni sperkov, poukazovali nam ako brusia drahe kamene, zasadzuju ich do drahych kovo, ako ryju do zlata... ale privysoke ceny nas odradili od akychkolvek suvenyrov (celkom nezvyk na take ceny v thajsku, ale chodia sem nakupovat bohatsi turisti, hlavne japonci, ktori maju jeden den na nakupy, autobus ich rozvaza od vyrobne k dalsej a nakupuju, nakupuju, nakupuju).
Dalsi stop je vyrobni sperkov zo striebra, tak sa uz aj nieco priucime, ako sperky vlastne odlievaju (najprv vyrobia polystyrenove formy na sperk, do nich potom leju zelenu voskovu hmotu, ktora stuhne, tie potom po jednej oddeluju a za makkeho stavu upravuju....a potom nieco nezrozumitelne thajskou anglictinou.....a je hotvy sperk 8-))). Dokonca tu aj tepali velkoformatove obrazy zo striebornych platov, wao.
Vo vyrobni kozenych vyrobkov sa pohorsim nad penazenkami zo slonej a klokanej koze. A ked sa mi snazia nanutit kabelku z koze raje (stingray), odchadzame. Vyrobna medu, pelovych zrniecok a kozmetiky z medu ma u mna vacsi uspech. Dokonca aj Duri, ktory s nami cely den chodi ako matoha (a sem tam si grcne), sa necha ukecat na chladnu medovu vodu a aj na napoj z pelovych zrniecok. Zatial mne masiruju medovy peeling a mastia ma medovymi kremikmi.
Vyrobna hodvabu asi u mna vyhrava. Proces zacina motylikmi, ktore vidime este zive ako kladu vajicka. O kosik vedla su z nich uz male husenicky, a potom vacsie a vacsie. Nakoniec sa zakuklia a su pripravene pre vyrobu. Hodia ich zo 50 do hrnca s vriacov vodov a miesaju. Po chvilke sa z kukiel zacinaju uvolnovat vlakna ako pavucie a chytaju sa na drevenu varechu. Tie sa prevlecu ockom a namotaju na kolovratok a uz sa len miesa a kruti kolovratkom. Dost dobre nerozumiem ako to, ze sa vlakna k sebe neprilepia, ale tak to je. Potom namotanu "vlnu" premyvaju a roznymi sposobmi zjemnuju. Na tkacom stroji potom podla toho, ci chcu vyrobit latku tenku (bluzkoidnu) alebo hrubsiu na sako, pouziju od jednej do styroch tychto nitiek.
Domacej vyroby je pre dnes dost. Vo vychytenej vegosskej restike sa posilnime (teda aspon ja, Duri stale nemoze) a ideme navstivit dominantu Chiang Maiu, najdolezitejsi chram, ktory je postaveny na kopci, Wat Phrathat Doi Suthep. Traduje sa legenda, ze toto miesto pre vystavbu chramu vybral biely slon ktory niesol sochu Buddhu na chrbte, a tu sa zastavil (tak uz asi nevladal dalej...). Nechame sa hore vyviest lanovkou (300 schodov bez wecka dnes Duri nedava), trosku sa este porozculujem nad rozlicnou cenou za lanovaku pre thai a pre turistov (ze vraj turisti musia platit plus foreign donation fee...). Cast chramu je pod rekonstrukciou (vraj uz niekolko mesiacov lebo asi nevybrali dost penazi z nedobrovolnych prispevkov od turistov), napriek tomu su zlate veze, zlate strechy, zlaty buddhovia, zlate ozdoby, zlate stromy a zlate dazdniky dych beruce. Je to tiez velmi vyznamne miesto pre miestnych a pre vsetkych thajcov, ktory navstivia Chaing Mai. Vsetci sa sem prichadzaju pomodlit, priniest Buddhovi lotosovy kvet, sviecku a vonnu tycinku.
Na ceste do centra sa stavime na par minut pri malych vodopadikoch, kde to vyzera ako v Prahe pod Petrinom => pariky na bambusovych dekach pohryzkavaju z melonu a ananasu, piknikuju, pohoda. Velmi prijemne miesto.
Wat Phra Singh v meste je dalsou velmi dolezitou temple, kedze sem sa chodi modlit aj sam kral, ked je na navsteve severnej casti krajiny. Nasa Kat nam tu vysvetluje, ze najdolezitejsi je ten najvacsi Buddha v chrame (myslim tym sochu), ze modlit sa maju hlavne v den, ktory je v kalendari vyznaceny postavickou buddhu a je vzdy v iny den v tyzdni (viaze sa na pohyb mesiaca). Tiez, ze si vsetci thajci musia pamatat, ktory den v tyzdni sa narodili, lebo podla toho dostanu typ sosky buddhu, ku ktoremu sa maju modlit (napr. v pondelok stojaci buddha, v utorok leziaci, v stredu rano sediaci, v stredu poobede v lotosovom sede....atd.). Kazdy thajec muz sa musi stat monkom aspon na 7 dni (az na 6 mesiacov). Monkov zivot spociva v tom, ze rano ide do mesta vybrat od starych babiciek navarene jedlo (lebo monk nemoze varit a vlastne ani pracovat), moze jest len rano a na obed (po 12 am maju jedlo zakazane) a poobed a vecer sa uz len modlia, vecer trosku upracu chram a idu domov. Monk nosi oranzove rucho so zltym opaskom, ked je novic, cisto oranzove rucho kym je student, a hnede rucho, ked uz je starsi a skusenejsi. Monk sa nesmie dotknut zeny, takze na chodnikoch sa musime monkom zdaleka vyhybat. Zeny tu maju tiez zakazany vstup do niektorych casti starsich chramov. Inak thajsky kalendar sa viaze na narodenie Buddhu (a nie Jezisa), takze maju vzdy o 543 rokov viac ako my. Tento rok teda slavili PF'2553.
V Thajsku je inak povinna aj vojenska sluzba. Trosku na nej testuju veznovo dilema. Kazdy chalan nad 21 rokov ma na vyber: bud si na vojne odmaka 6 mesiacov alebo ide tahat stastne karty. Ked vytiahne kartu ciernu, na vojnu ist nemusi, ked vytiahne cervenu, musi ist na jeden cely rok.
Kralovska rodina je tu inak velmi uctievana, kral a kralovna maju fotky a obrazy v nadzivotnej velkosti vsade po meste. Terajsi kral prevral zezlo po bratovi, ktory po 5 rokoch panovania zomrel. Teraz je sam chory v nemocnici, ale ma syna (a 5 dcer), ktory zezlo po nom preberie. Krala si tu tak vazia, ze dokonca su aj taky, ktory chodia do statnej vysokej skoly (a nie do sukromnej) len preto, aby im na zaver prisiel pri promocii podat diplom kral (samozrejme ziadne podavanie si ruk, krala sa nesmie nikto dotknut!).
No comments:
Post a Comment