Ráno stihneme ledva zabaliť stany a strhne sa leják. Sivo je na každú stranu. Aj keď sme mali na tento deň iné plány, mračná sa netrhajú a tak si kúpime lístky do 3D kina v horách o tom, ako vznikol NZ a hora Aoraki.
Legenda hovorí, že matka Zem a otec Obloha mali troch synov a žili si pekne pohromade v klbíčku. Až jedného dňa jeden zo synov odtlačil matku Zem od otca a jej synov. Rodinka si žila oddelene tak ako ju dnes poznáme (zem a obloha). Po nejakom čase sa deťom Matky zacnelo, nasadli na kánoe a pádlovali z oblohy smerom k Zemi. Po ceste ich zastihlo veľké nešťastie, ich kánoe narazilo na vyčnievajúci útes a zostalo na ňom vysieť. Trom chlapcom nezostalo nič iné, len vyliezt na kánoe a čakať. Schúlený k sebe zamrzli na kameň, z kánoe sa časom stal južný ostrov NZ porastený stromami a z nich novozélandské skalnaté pohorie. Hlava jedného zo synov je práve hora Aorali.
Po 3D príbehu následovala menej pútavá, ale náučná cesta vesmírom v planetáriu. Stále trochu poprcháva, tak vyberáme aspoň 40-minútovú prechádzku k ľadovcu a jazeru Tasman. Keď už sme sem prišli toľké kilometre, hádam nás dážď nezastaví. Dúfam ale, že bude vidieť aspoň na koniec nosa. Kým sa dopravíme k začiatku treku, neuveriteľná zmena počasia odhaľuje najprv časť ľadovca a postupne aj celý vrcholok. Krátky výšľap vedie okolo takzvaných Modrých jazierok (Blue lakes), ktoré ani zďaleka nie sú modré. Z vrcholku sa naskytá pohľad na Tasman jazero so sivo-bielymi kryhami, ľadovec je skrytý pod suťou a na druhú stranu sa rozlieha obrovská moréna, ktorá siaha až k jazeru Pukake.
Prestáva pršať a spolu s ďalším párom a sprievodkyňou sa vydáme na jazero Mueller, kde hodláme kajakovať medzi ľadovcami a kryhami. Z maskovaného kruty vyťahujeme š kajaky, slečna nám vysvetlí bezpečnostné pokyny a na suchu si vyskúšame pádlovanie. Vo chvíli, keď už tlačíme kajaky do vody sa dvíha neskutočne silný vietor a ledva sa udržíme na nohách. Je mi jasné, že sa nikam nejde a celá táto paráda v plávacích vestách bola na nič! Trošku ma to mrzí, ale aj teší, keďže na jazere nevidím žiadne ulomené ľadovce či kryhy, kvôli ktorým sme sem prišli (každý deň sa situácia na jazere mení, podľa toho, čo sa za ten deň z veľkého ľadovca ulomí). Každopádne, farba vody je ako mlieko, a je vraj 100% neškodná a čistá (teplota 0.5 C).
Keďže počasie sa už úplne vyjasnilo (ten silný vietor to rozfúkal), lúčime sa s našou smutnou kajakárkou a pokračujeme v načatom treku cez Hooker Valley (v preklade údolie kuriev, ale to snáď nie??). Dvoje vysiacich mostov, prekrásný výhľad na do modra sa blištiaci ľadovec a horu Mt. Cook, vodopády a cestička trnistov bušov nás vedú k jazeru Hooker (900 m n.n.). Podľa názvu vzniklo z ľadovca Hooker, ktorý stále vidieť v pozadí. Na tomto jazere plávajú kryhy a pohľad je to neskutočný. Viz foto:
Ďalšie mesto na našej agende je Queenstown, čiže mekka adrenalínových zážitkov a jedna veľká párty. Tuhne mi krv v žilách, keď listujem brožúrkou o život idúcich aktivit. What a fun! Not!
Ešte predtým, než sa ubytujeme v Queenstown Lodge s výhľadom na jazero a z neho priamo stúpajúce 1000 metrové hory, otvorí sa nám za jazdy kufor. Šťastie, že si to Kubo včas všimne (išlo o jeho gate) a vraciame sa pre stratený kus oblečenia. Kým to opať loudujeme do auta na ceste (znova hovorím o hlavnej štátnej „dialnici" NZ), po ktorej sme už vyše hodiny nestretli ani živáčika (dobytok sa nepočíta), všimneme si, že sme upútali pozornosť asi 500-kusového stáda čiernych teliatok, ktoré prestali stereotypne prežúvať a zvedavo sa na nás pozerajú (všetky!). Priblížim sa k plotu a cmukám. To sa už stádo pomaly prikráda bližšie a teliatka zo zlým výhľadom sa predierajú dopredu a bližšie, až sú všetky nalepené na plote pri nás 8-) Tie asi nevideli človeka jak je ich život dlhý.
No comments:
Post a Comment