Nad ránom zaparkujeme auto niekde vo Wellingtone, kde to vyzerá, že nás ráno nebudú budiť policajti. A ideme sa „sladko" vybuvinkať v polohe X. Až ráno, keď sa zobúdzame, mobil ukazuje, že sme v Shelly Bay, a máme výhľad na štartujúci trajekt. Mrholí 8-/
Po ceste na železničnú stanicu, kde chceme vysadiť Jarku s Kubom (naša spoločná cesta sa tu končí), nám začne niečo šramotiť v zadnom kolese. V druhom servise nechávame auto na prehliadku a ideme si zatiaľ vybaviť maily. Keď sa vrátime, Jarkin úsmev na tvári značí, že naša CJ je v poriadku. Odšrubovala sa „len" jedna šruba v kolese, ktorá pri pohybe robila rámus. Opravár nám za ďakujem pekne podoťahuje pre istotu šruby na všetkých kolesách a my frčíme odkopnúť naších spolucestovateľov na letisko.
Mierime na sever, zatiaľ bez jasného cieľa.
Po ceste nakupujeme čerstvé ovocie a zeleninu na farme, mimo iné fajné jahody, ku ktorým šikovne ponúkajú roztopenú čokoládu v kelímku 8-)
Wanganui – leje ako z krhle, zastavujeme na senzačný mrkvový koláč v Red Eye Café (a ešte studený zemiakový šalát s červenou cibulkou, pórkom, zelenou strúčkovou fazulkou, horčicovými semienkami a majonézou) a dumáme nad ďalším plánom. Predpoveď počasia je neslávna a tak volíme jaskyne vo Waitomo. Ďalších 200 km máme ešte pred sebou.
Cestou z Wanganui do Raetihi sa na chvíľku vyčasí a scenérie sú hubu otvárajúce (a to ad 1 sme tadiaľto už išli na začiatku výletu, ad 2 kvôli počasiu ideme „obyčajnou" štátnou cestou a nie scénickou, ktorá má vedie o 20 km na západ). Rozmanité neveľké kopce porastené zlatavou vysušenou trávou vytvárajú dojem, že prechádzame dunami (na ktorých sa pasie tisíce oviec 8-)). Kde tu potôčik, inde vodopád, dokonca nás sprevádza dúha…. čo vám budem….
Za Te Kuiti zahýname k Waitomo jaskyniam a po 3 nociach pod šírákom sa konečne ubytujeme v komfortnom hosteli s teplou sprchou, pračkou a kuchynkou.
No comments:
Post a Comment