Friday, March 13, 2009

Nový Zéland – odlet zo Zélandu, prílet do Hong Kongu - deň 19

Jo nás skoro ráno vyhodí na letisku a Cathay Pacific nás o ďalších 11 hodín vysadí v Hong Kongu. Na rýchlovlak z letiska navazuje menej moderný, ale stále pojazdný autobus, ktorý nás vysadí priamo pred naším hotelom. Niežeby bola naša YMCA taký významný hotel, že hneď pri nej je zastávka, skôr sme priamo vedľa najlepšieho hongkongskéhohotelu – Peninsula hotel. Z 9-teho poschodia máme „čiastočný" výhľad na prístav a mrakodrapy, ktoré zdobia náprotivčí hong-kong ostrov, avšak polovica z nich je skrytá v mrakoch.

Na večeru nás pozve moja kamarátka Mia s priateľom Nicolasom. Malá, bielo zelená lodička nás preplaví z našej oblasti Tsim Sha Tsui do Causeway Bay. Naša hongkongská biblia (lonely planet) vraví, že táto jazda loďkou Star Ferry má byť hlavne k večeru nezabudnuteľne romantická…. ako som už spomenula, je zatiahnuto a mraky sú príliš nízko na akúkoľvek romantiku.

Prechádzame ulicou Cannon St., kde pučím oči nad výkladmi plnými živých mačiatok a super tučných, super malých a super huňatých šteniatok. Ďurko je celkom mimo z preplnených ulíc, tisícky ľudí križujúcich ulice na zelenú, červených taxíkov, rôzneho krásne dozretého ovocia v stánkoch…. aha, tenkrát poprvé v Ázii 8-)) Mne to príde ako príliš civilizovaná India.

Blízko hongkongského Time Square (naozaj sa to tu tak volá, ale je to len veľké nákupné centrum) nás Mia vezme na jedno z poschodí mrakodrapu (na každom poschodí je iná – aj etnicky – reštika) do čínskej reštiky na „hot pot". Hot pot, alebo horúci hrniec, sa podáva a konzumuje následovne: v strede stolu je platnička, na ktorej sa zohrieva obrovský hrniec plný dvoch polievok (zeleninová a masová, v strede je hrniec predelený). Behom chvíľky nám na stôl prinesú nekonečné množstvo malých tanierikov a myščičiek. Plátky surových rýb, jahňaciny, hovadziny, krabie tyčinky, rybacie a lobstrie guličky, surová miecha z býka, nakrájaná zelenina, chili papričky atď. Kto má na čo chuť, to si hodí do spoločného hrna a po chvíľke to uvarené vyloví sieťkovou naberačkou. Chute sa miešajú. Zapíjame to džúsom z cukrovej trstiny. Na dezert sa presunieme do inej šmykne – na zákusok zo špeciálneho, vraj chutného, ale nenormálne smradľavého ovocia – durian. Dokonca je zakázaný vstup do hotelov a lepších reštaurácii, pokiaľ máte v nákupnej taške kúsok dorianu. Slastne si srkám sladkú mangovu studenú polievku, zatiaľ čo Ďurko sa trápi s durianovou palacinkou a potom ešte durianom v lístkovom ceste. Klobúk dole 8-)

Lúčime sa s Miou a ešte chvíľku brúzdame nočné ulice (obchody sú otvorené do 10-11 pm).

No comments: