Neštandardne dlhý spánok prerušia hlasné cikády (a ešte veľmi zvláštne znejúce vtáky, ktoré Harriet nazýva More-Pork birds, pretože v pravidelnej frekvencii vyvolávajú „more-pork"). Na zélandský spôsob si uvaríme volské oká vo vriacej vode, podávame s čerstvým avokádom na toaste plus pomaranče natrhané pri ceste 8-)
Goat Island je neveľký ostrov blízko pobrežia a napriek vetru a vlnám je možné k nemu doplávať. Voda by mala mať krásnych 19C, preto si ani nepožičiavame neoprény a šnorchlujeme okolo „kozieho ostrova". Najpopulárnejšie sú veľké strieborno-ružové rybky s modrými bodkami (alebo fialové na ružové sloníky 8-)). Prenasledujú nás všade a my sme pre nich vačšou atrakciou ako oni pre nás. Krásna bola ešte krikľavo modrá ryba, ktorú som mohla pozorovať aj priamo z útesu (jej farba prerážala na povrch).
Vraciame sa k našemu piknikovému stanovisku a…. kačky nám vyjedli všetky hrušky. Otvoríme si aspoň čokoládové cookies, ku ktorým sa cez plastový obal nedostali a to už sme obkľúčený tuctom čajek a kačíc.
Pomaly sa vraciame smerom na juh. Zastavujeme na medovej farme. Vôbec nie je ľahké vybrať si ten správny med z Manuky z toľkých druhov, čo tam majú. Pri rozhodovaní nám pomáha Manuková zmrzka (mňam) a zmrko-sprbet z passion fruit (mňam mňam mňam). Jedna stena tohoto medového zámku je zo skla a za ním bzučia tisíce včeličiek…
V Aucklande sa po večeri v japonskej reštike (čo sa jedla týka, kľudne by som išla na ďalšiu dovolenku do Tokia) lúčime s Harriet a Tomom. A my pokračujeme asi 40 km na juh, do mestečka Pukekohe, kde býva Jo. Nad naším havarovaným autom, ktoré nám požičala, sa len zasmeje a ďalej to nerieši. Jej manžel Bryan, okrem toho, že loví, aj rybárči. Na večeru máme pečeného čerstvo uloveného snapera s kukuričkou a avokádovým šalátom. Ako dezert dlho vytúžený melón.
Prichádza ťažká úloha = znovu zbaliť všetky naše džajstrá do batohov…
No comments:
Post a Comment