Hong Kong - deň 20

Ako prvú vec z rána si obzrieme lobby v susednom Penninsula hoteli. Poobedňajšia káva tu stojí asi 700 korún, lobby je decentné, ale na zadok zatiaľ nepadám. Po jeho otvorení v 1928 to bol najlepší hotel na východ od Suezu.

Ulice sú na rozdiel od večera kľudné, miestami až prázdne. Miestnych ľudí stretávame až v parku Kowloon a to hlavne v čínskych záhradách, kde pokľudne precvičujú kung-fu a iné nazvem to „pohyby" s alebo bez meču. Povačšine sú to starší hongkongšťania. Prechádzame aj okolo najvačšej mešity v HK, avšak postavenej už v jaksi modernom štýle (čiže žiaden zázrak). Na raňajky zastavujeme v pekárni na rohu, kde pečú výborné klasické croissanty a muffiny, ale aj veľmi netradičné tuniakové donuts 8-) Som šťastná za čokoľvek, čo aspoň trošku pripomína európske jedlo (a nie je to congee!).

Postupne sme prekráčali až do štvrte Yau Ma Tei & Mong Kok. Je to štvrť miestnych trhov každej chute a tu si už dávame pozor na pas a peňaženku. Na trhu s rovnakými zelenými polodrahokamami, aké boli na Zélande (Jade Market), si skúšame naše vyjednávacie schopnosti a kupujeme pár suvenýrov. Trhy s rybami (živé krevety), zeleninou a iným jedlom (celá údená pekingská kačica, sušené mušle a ustrice – strašne smradľavé) sú dobrá exotika. Rovnako reštaurácie s obrovskými akvárkami vo výklade, kde ešte stále pláva niekoho dnešný obed.

V chráme Tin Han pozorujeme modlitby miestnych a na hlavu nám padá popol z horiacich vonných tyčiniek pripevnených všade na strope (špiralovite zatočené do tvaru úľu). Je tu niekoľko oddelených miestností, a v každej priebieha podobný rituál: zapáliť čo najviac vonných tyčiniek a neudusiť sa pri tom 8-)

Metrom sa odvezieme do stanice Lok Fu, kde snáď ešte nikdy nevstúpila noha turistu. Vystúpili sme omylom o zastávku skôr, tak pomedzi šialene vysoké a štíhle paneláky (tak 20-30 poschodové a budiace dojem, že ich aj slabší vietor zlomí na dva kusy) s okienkom vedľa okienka (na tomto sídlisku snáď žije aspoň milión ľudí) kráčame ku chrámu Sik Sik Yuen Tai Sin. Opoti predchádzajúcemu chrámu Tin Han je chrám Sik Sik oveľa zdobenejší a vačši. V jeho aréali je zo desať menších chrámov, pravdepodobne každý zasvatený inému bohovi, námestíčko s fontánkou a bonsajmi, vodné jazierko s  leknami (ktoré sú mini plotom chránené pred pažravými korytnačkami, ktoré sú v jazierku premnožené), mostíkmi a besiedkami. Je sobota a zdá sa, že to je deň, kedy tu prichádza celý Hong Kong zapáliť si svoju vonnú tyčinku. Ooups, pardón, svojich 100 vonných tyčiniek. Aj keď nápisy na chrámoch upozoňujú, že každý si môže zapáliť 4 vonné tyčinky na jednu modlitbu jednému bohovi, zjavne je tých bohov veľa a modlitbami sa nešetrí. Modliaci nosia zvazky horiacich tyčiniek nad hlavami, asi aby nepopápili davy navôkol, ale napriek tomu je tu nedýchateľno.  V hlavnom chráme je najvačší ruch, tak ideme zistiť, čo sa tam deje. Na červených poduškách kľačia modliaci sa, a naokolo čaká dav na voľnú podušku. Veštia si budúcnosť. Ďurko tiež chce vedieť, čo ho nemynie, a tak si „managera" chrámu požičiava drevený pohárik s asi stovkou drevených tyčiniek označených čínskym znakom. Veštba prebieha následovne: kľaciac na poduške (a mrmlajúc si niečo popod fúz) silno hýbete dreveným pohárikom, ale tak, aby tyčinky masovo nevypadávali. Ona časom vypadne len jedna jediná. Tú vezmete k „managerovi", ktorý podľa označenia tyčinky nalistuje v aktuálnom zozname predpovedí vašu budúcnosť. My ale nevieme čínsky, tak dostaneme internetovú adresu (http://www.siksikyuen.org.hk/public/main?), kde si svoju veštbu môžeme pozrieť preloženú do angličtiny 8-)

Na neskorý obedík zájdeme do indickej reštiky (po včerajšej večeri nemám chuť skúšať žiadne neznáme jedlo) a aspoň ja som so svojou Masalou Dosou (a Ďurkovým thali) veľmi spokojná. Mňam. Po ceste do hotelu ešte trošku ponakupujeme – to sa vraj v Hong Kongu musí 8-))) Plus je to tu o niečo lacnejšie ako doma. V každom prípade na miestnych nemáme. Tí chodia obložený nákupnými taškami, akoby bol dnes niekde veľký výpredaj. Už som spomínala, že obchody tu zvyknú byť otvorené až do neskorých hodín. A Mia mi spomínala, že ľudia sú tu dosť koznumný a záleží im na značkách, ktoré na sebe nosia. Dokonca mi poradila, kde môžem zohnať obnosené Luis Vuittonky, hi hi.

A aby som nezabudla. Dnes je Valentín. Mladší či starší, takmer každého chlapa stretávame s kyticou vačšou ako je on sám. Veľakrát je v kytici zakomponovaná aj nejaká plyšová hračka, prípadne je časť kytice vytvorená z čokoládových bonbónov. Proste Hong Kong, t.j. gýč. Ale majú u mňa veľké plus, že si spomenuli a polovičkám niečo priniesli (dokonca aj ranný Hong Kong Post o tom píše, že taký otvorený prejav náklonnosti ešte mesto nevidelo).

Svetelná show je HK každý večer o ôsmej večer. Zo strany nášho hotela (aj priamo z neho), konkrétne z Avenue of Stars (prístavná promenáda s menami a odtlačkami hongkongských hercov a iných hviezd) máme najlepší výhľad. Show začína krátkym komentárom v čínštine aj angličtine o tom, ktoré mrakodrapy budú zapojené a ako bude ktorý poblikovať. Potom začne 30 minút dosť dráždivej čínskej hudby sprevádzať svetelné lasere rôzne preblikávajúce na druhej strane (na ostrove Hong Kong, my sme na poloostrove). Budova čínskej banky (Bank of China) je bielymi kontúrami osvetlená tak, že vyzerá akoby bola postavená v tvare diamantu.

Na loďke Star Ferry sa presúvame na HK ostrov a nočným mestom hľadáme miesto, odkiaľ odchádza tramvaj (pozemná lanovka) na kopec zvaný Peak. Na ňom je postavené vyhliadkové centrum a najdrahší je vstup na terasu najvyššieho poschodia. Platíme odpovedajúcu čiastku hongkongských dolárov a vezieme sa stŕmo hore (sklon je miestami na neudržanie sa na nohách). Vo vyhliadkovom centre sme nenašli výťahy, preto sa asi deviatimi pohyblivými schodišťami (ktoré sú postavené úplne nelogicky a takto neskoro večer po celom dni chodenia ma len rozčulujú 8-)) dostávame na našu VIP terásku. Aha. Výhľad…. výhľad nie je. Namiesto celého osvieteného mesta, farebných mrakodrapov a lodičiek vydím ledva zábradlie. Sme v oblaku a nedá se svítit… Na terase je zopár sklamaných turistov a Mr. Profesionálny Fotograf, ktorý je pripravený aj na takúto bezvýhľadovú situáciu a ponúka nám zhotoviť fotomontáž: Vysmiaty my a krásne osvetlený Hong Kong. Ďakujem neprosím. Viac sa mi páči moja autentická fotka s hmlou 8-))