Den 8 - Koh Tao - prve ponory

Prvy ponor vobec na otvorenom mori vyskusame so spanielskym instruktorom Abelom na Japanesse Garden (japonske zahrady). Chce si najpr otestovat, ze sme nezabudli vsetky cviky, ktore sme trenovali na bazene v cechach. Znie to jednoducho ale dopadne to panikou pod vodou. Zabudla som, ze slana voda stipe oci a nos viac, ako sladka, takze pri prvom vylievani vody z masky zpanikarim, napijem a nadycham sa vody a uz silno objimam spanielskeho instruktora, ktory sa ma pokusa pod vodou ukludnit. Prejdeme radsej rozne ine cviky a vyskusame vacsiu hlbku predtym, nez znovu otestujeme zlozenie a nasadenie masky. Druhy pokus presiel. Konecne sa mozem ukludnit a venovat sa roznofarebnym rybkam, ktore sa nebojacne prepletaju pomedzi nas a kukaju nam do okuliar.

Druhy ponor uz je len fun dive. Ziadne cviky, len nadherny ponor do asi 20 metrov na Twin Peaks. Este na palube sa naucime zopar podvodnych znakov na rozne druhy ryb a pod vodou uz len cakame na signaly instruktora a cumime.... Podmorsky svet stoji za to. Co skryva modra/zelena hladina som si doteraz mohla len predstavovat (kedze dokumenty nesledujem 8-) a pri tomto ponore som sa citila ako ozajstny potapac objavitel. Rozne koraly, ktore sa stahuju ked zacitia pohyb, bodkovane modre raje, makkyse, podmorske hady, rybicky....

Na vecer si este s Durim zajdeme na masaz/reflexologiu a pedikurku unavenych noziciek....hmmm, "tu handid baat", no neber to!

Den 9 - Koh Tao - druhe ponory

Po vcerajsku sme plny zazitkov a snad ani necakame nic zaujimavejsie, ako sme uz videli vcera. Nas treti ponor nas presvedci o opaku. Najprv sa sice trosku vystresujeme, ked nam na lodi pride zle (Chumphon pinnacle, kde sa ideme potapat, je o nieco dalej od Koh Taa), potom sa mi pokazi plutva este na lodi, takze ma zachrani thajsky kapitan a pozicia mi jeho plutviska, a vo vode je silny prud, takze sa snazime drzat lodneho lana, ale odvahe pred ponorom to nepomaha. Instruktor zaveli ponor a pomalicky pomaly sa tahame lanom do hlbky. Usi bolia neskutocne, nepomaha ani pretlacanie tlaku. Ked sa dostaneme pod 10 metrov, objavi sa vrchol podmorskeho stitu (toto nie je odborny nazov, len moj popis, ok?) obrasteny koralmi a okolo neho sa drzi neskutocne vela ryb, povacsine sa drzia v obrovskych hejnach. Plavame okolo stitu spiralovito do hlbky. Je to paradaaaa.... Ale aj tak sme v napati, pretoze na tomto mieste sa vyskytuju zraloky a my ich chceme vidiet (instruktor nas na lodi nabriefuje, ze rocne zraloci zabiju 5 ludi na celom svete, zatial co ludia zabiju miliony zalokov. Zraloci na ludi nemaju dovod utocit, pretoze su menej masity ako rybky, potapaci vydavaju bublinky a maju rozne hadicky...). Instruktor (Jean-Nick) jedneho zahliadne, okamzite ukazuje signal, plavame o dusu za nim, ale uz nestihneme ani jeho chvost.... smola. Ale hned na to vidime meter a pol velku barakudu a dve mazliace sa biele skvrnite rybiska (symbol bol hladkanie si brucha ale uz si nepamatam ako sa volaju).

Pocas bezpecnostnej zastavky na hladinu je v 5 metroch celkom silny prud, drzime sa radsej lodneho lana. Aby nam cas utiekol rychlejsie, nasa instruktorka vytahuje bielu tabulku a fixsku a zahrame s Durom podvodne piskvorky 8-) Celkom sranda, len skoda ze som prehrala.

Wao, tento ponor naozaj stal za to, aj bez zralokov. Aj ked ma to mrzi este viac, ked na lodi zistujem, ze druha skupina, ktora isla do 24 metrov, zralokov videla a pekne velkych....8-/

Pri poslednom, stvrtom ponore, ktory nam zaruci cetifikat Open Water na potapanie do 18 metrov, este musime splnit posledny cvik, a to regulovany vystup na hladinu zo 6 metrov bez kyslika - "Cezar". Opat bojujeme s prudom a Zuzka aj s rychlostou (hehe, tentokrat jej rychlost nepomaha, prave naopak), takze ona si cvik musi zopakovat. No my zatial cakame a mrzneme (nie je sranda byt hodinu vo alebo pod vodou, aj ked je na prvy vlez tepla). Ked vsetci dokoncime cezara, ponarame se opat do farebneho sveta. Pri tomto ponore sa stanu dve zaujimave veci. Ta pozitivna je, ze sa vyhneme velkej burke, ktora radi na hladine (my to zaregistrujeme len ako vacsiu tmu pod vodou) a ta menej pozitivna je Zuzkin problem s vztlakom, takze niekolkokrat vyleti nad nas a nasledne spadne niekomu z nas na hlavu, pripadne sa pomedzi nas a koralovy utes prediera ako na preteku alebo sa od nas odraza plutvami 8-) Dostala za to odo mna zopar podvodnych faciek, skoda len ze pod vodou su to facky velmi slabe 8-)

Kapitan nas este ponukne melonikom a ananasom, na brehu vyplnime posledne formality a su z nas potapaci! Nechame si poradit dalsiu potapacsku skolu na ostrove Koh Lanta, kam dnes v noci smerujeme, a lucime sa s nasimi zabavnymi a tolko napomocnymi instruktormi.

Batohy na chrbty a ideme k pristavu. Posledna vecera na Koh Tao, nakupujeme zasoby v 7/11 a ideme do pristavu. Pred lodou uz caka skupina turistov aj thajcov. Par minut pred planovanym odchodom nastava ruch, zacinaju pustat ludi na lod z brehu. Po tak trochu labilnej doske s ruksakmi na chrbte a taskami v rukach sa cez vystatu frontu dostavame k dveram lode, kde nas anglicky nehovoriaci thajec odgestikuluje naspat na breh, kde si mame potvrdit kupeny listok. V medzicase, kym Duri vybavuje tuto zalezitost, nam zopar thajcov poberie batohy a tie miznu v utrobach lode. Rudi sa za nimi rozbehne ale podari sa mu dostat naspat len 3 z nich, Duriho zostava uz niekde v uloznom priestore. Na to nam oznamuju, ze nas dovnnutra aj tak zatial nepustia, lebo nemame pridelene cislo koberca, na ktorom mame preckat noc na lodi (pri predaji listkov sa hovorilo o lezadlovej lodi). "No hev namba vejt!", "hev namba insajt". Vyzera to tak, ze len miestni vedeli ako to funguje, takze veselo nastupuju, zatial co turisti bez "miestenky" (miestenka t.j. perom napisane cislo na cestovnom listku.... my blbi a cestni, ze sme si ziadne nenapisali samy!) sa tlacia na prove lodi. Po 30 minutach beznadeje oznamuju, ze sa na lod nezmestime, a ze teda pocestujeme lodou inou, ktora kotvi hned vedla. Zacina sa show, turisti a turistky s batohmi, kufrikmi a igelitkami sa pretlacaju po labilnych drevach z lode na molo a z mola opat na dalsiu lod, laktovky, predieracky....take prijemne zprestrenie vecera pre tych, co uz spokojne sedia na nasej povodnej lodi. Zhrabli sme 4 smiesne matrace a podusky a vysmiaty si ani nevsimneme, ze nase batohy opat niekde zmizli. Uz sa ani nestresujeme, najskor ich niekto bez opytania odlozil do podpalubia, kedze na doku je matrac vedla matraca tak, ze na dlzku sa matrace aj prekryvaju (ale ved thajci su mali, takze naco to planovat na vysokych ludi). Coculin vyriesi nase obavy z nevolnosti, ukladame sa do postielok, caka nas nicim nerusena noc na lodi...

Den 7 - snorchlom okolo Koh Tao

Rano nas vyzdvihnu pred Seven-Eleven (pre neznalych to je siet supermarkeov, ktora je vraj v Thajsku znakom civilizacie) a plan dnesneho dna je obsnorchlovat ostrov Koh Tao. Na pomoc si objednavame long-tail boat - taka ta dlha lodka s vrtulou na tyci a malickou plachtovou strieskou. Avsak sme v Thajsku, kde je vsetko "zorganizovane", takze nas omylom ci neomylom pridaju do drahsej, velkej lode so zachodom. Budeme sa stazovat? 8-)
Prva zastavka je v Shark Bay - zaliv zralokov. Neviem preco, ale nejak som necakala ze podo mnou budu NAOZAJ plavat ZRALOKY. Sice take malicke, ale boli tam a ja s nimi..... Spolu-snorchlovaci videli az 2-metrovych, na(ne)stastie my nie.
Druha zastavka je v Hin Wong Bay. Tisice farebnych rybiek (papagajova rybka - parrot fish, motylia rybka - butterfly fish, zajacia rybka - double barred rabbit fish) a koralov (christmas tree worms) nas vo vode udrzia tak dlho, ze spalenemu chrbtu a ritke sa uz nevyhnem.
Po treti krat zastavujeme v Mango Bay. Okrem uz znamych rybiek tu stretneme modru raju na ruzove bodky 8-) ("stingray"). Nadherna. Po tejto zastavke sme si dali maly obed na lodke (a az vecer zistujeme, preco z neho bolo Durimu chvilku zle).
Vysadzuju nas na ostrove Nangyuan, kde mame 2 hodiny rozchod. Zaciname vyslapom na mensi z ostrovov, na ktorom je kopcek a z neho vyhlad na tri ostrovceky spojene piesocnatou plazou. Je tu nadherne, az na tie hejna turistov. Na plazi sa snazime si najst miesto na deku, a neplatit za vsetko, co sa len da pomenovat. Ak si odmyslim vsetkych okolo-praziacich sa ludi, tak by som toto troj-ostrovie zaradila do Top 5.
Vecer sa uz len unavene prechadzame po plazi a nahodou nadabime na prijemnu restauraciu, kde nam za ferovu cenu ugriluju lokalnu rybku a krevety a pripravia cerstvy mangovy a melonovy dzus. Aby toho nebolo malo, tak pridali aj vychadzajuci obrovsky zlty mesiac pri splne....

Den 5 a 6 - naspat do Thajska a mierime na juh

Rano prezijeme dramu s rozzurenym taxikarom, ktory pre nas o 7 am posle kamarata (ako sme sa vecer dohodli), aby nas odviezol na hranicu Kambodza-Thajsko, ale kedze sme nasli autobus, ktory je niekolkonasobne lacnejsi, kasleme na uz aj tak dolarmi precpaneho taxikara (aspon my si myslime, ze za posledne dni na nas pekne zarobil) a cakame na bus. Toto sa nepaci ani hostelovemu personalu, ktori nam ten isty listok na autobus ponukal o tretinu drahsie a mame obavy, ze chcu zavolat do autobusovej spolocnosti, aby pre nas neprisli. Bojime sa, ze z Kambodze dnes neodideme, tak sa idem na recepciu len tak opytat, ake je cislo na policiu. Nechcu mi ho povedat, ze vraj nevedia. Este ze existuje internet. Slavnostne nesiem cislo a s polhodinovym meskanim prichadza aj autobus.
... po dvoch hodinach v autobuse, ked naberame v kazdom hoteli dalsich a dalsich pasazierov, sme este stale v Siem Reap 8-/. So spolucestujucim holandanom uz robime stavky, kolko viac belochov (lebo cestuju s nami len turisti) a batohov sa do tohto mini pidi busu bez ulozneho priestoru zmesti. Dost, ha ha ha.
Na hranicu to trva takmer nekonecne, kedze nasa maximalka nepresiahla 60 km/hod a stojime 2 krat po 30 minut v "partnerskych" restauraciach (celkom vzialenost na hranicu je len 150 km!!!). Pred hranicou nas vykladaju do 40 stupnovych horucav aj s batohmi a znackuju cervenymi nalepkami ako dobytok. Cestovne listky nam niekto berie z ruk a uz ho niet. Zostavame pred colnicou ako take trapne babky, ktore dufaju, ze na druhej strane hranice na nas naozaj nejaky autobus cakat bude (kedze autobusy aj taxiky cez hranice nechodia - mozno aj preto, ze v Kambodzi sa chodi vpravo a v Thajsku vlavo). Prejdeme cez nemalo bran, kontrol a peciatok a v Thajsku uz caka svorka malych deti, ktore na povel matky zacnu plakat, smrkat, soplit a zobrat drobne 8-/ Prichadza thajsky mladenec, ktory nas poznava podla cevenych znaciek na trickach a naklada do mikrobusu. Tesime sa, ze to vsetko prebehlo hladko a aj rychlo..... Ale nie az tak rychlo. Z mikrobusu nas vyhodia o kilometer dalej v dalsej z ich partnerskych restik a oznamuju odchod mikrobusu za hodinu!! Demonstrativne vytahujeme vlastne jedlo z batohu a na krasne chladene napoje len tuzobne pozerame.
Pred Bangkokom este chytime vecernu zapchu takze cesta z Kambodze do Bangkoku nam trvala vyse 10 hodin (cestu tam taxikom sme zvladli za 6 hod.). Rychla vecera, este rychlejsie nakupy v rusnej ulici Khao San a cakame zase, tentokrat na autobus smerujuci na juh, na ostrov Koh Tao. Na rezervacii je pisany odchod 20:30, pri check-ine nas upozrnuju na odchod az o 21:00 a po 22:00 sme samozrejme este stale v Bangkoku. Aspon ze je tento thajsky double-decker klimatizovany a v celku pohodlny.
Okolo piatej prichadzame do pristavu Chumphon, odkial by mala ist o siestej nasa lod na ostrov. Ale kedze tam opat cakaju nateseni kuchari z partnerskej restiky (uz tak znamy trik), odchod lode je az o siedmej a dovtedy turisti pekne minaju peniazky a my hlavne cas.
Na ostrove Koh Tao vezmeme prveho taxika (super velky pick-up ako vlastne vsetky autiska tu na ostrove) a vystupujeme pred nasou potapacskou skolou New Heaven. Okamzite zaciname s kurzom, ale kedze my s Durom uz mame teoriu za sebou, mame dnes este volno. Vytahujeme snorchle z batohov a trielime cez dva mini kopceky na plaz - Freedom Beach. Snorchlovanie je krasne, tolko druhov ryb, v takom pocte, a vlastne hned pri plazi, to sa len tak nevidi. Vydrzime vo vode 90 minut, az kym nas chlad, smad, a mozno zacinajuci upal z vody nevyzenie.
Vecer este stihame rychlo pochod do rusnejsej casti ostrova, s mnozstvom obchodikov, restik, potapacskych skol, salonov krasy a taxikov. Myslim, ze tuto trasu peso po ceste uz absolvovat nechcem. Tolko motoriek, tuk-tukov, obrovskych taxikov na uzkych prasnych cestach mi nepride ako prijemny adrenalin.
Ahaaaa, dnes je predsa Silvesteeer! Pozval nas majitel potapackej skoly, aby sme prisli na jeho super-hero party na plazi. Zaciname teda o osmej tam. Na plazi uz je pripravene jedlo, vesely jamajkanec pripravuje drinky a rasta thajci sa snazia zahrat zname skladby. Vdaka odlivu je plaz sirsia a zmestia sa sem vsetci ti super-hrdinovia, ktori dorazili v kostymoch. Z plaze vypustaju prve lietajuce lampiony - raj pre fotografov. Vydrzime do jedenastej a potom na chodniku Duri prehovori unavene vyzerajuceho thajca, aby nas za par bhatov odviezol na svojej "sajdke" (myslime tym motorku s pripevnenim vozikom na ryzu na jednej strane) na hlavnu plaz - Sairee beach.
Tam to uz zije. Na nebi lieta tak stovka horiacich lampinov. Kazdy z plazovych barov ma pripravene vlastne atrakcie a ohnostroje. V tom, ktory sme si na rychlo vybrali my, sa par chalanov hra z ohnivymi tycami a do rytmu DJa si s nimi pohadzuje. Presne o polnoci (o 6 skor ako v CR/SR), zapalia na vode napis NEW YEAR 2010, banda holych turistov sa rozbieha do mora a vypustia prve delobuchy a ohnostroj. Najlbizsich 30 minut sa nepocujeme.
Este pozrieme vedlajsi bar, kde sikmooki Janosici skacu cez horiace svihladla a ideme sa na nasu terasku dorazit vinom z pivovej flase (vysvetlim na poziadanie 8-)).

Den 4 - Kambodza - plavajuca dedinka

Nas osobny sofer nas opat rano vyzdvihuje v hosteliku Home Sweet Home a tesi sa na dalsi denny zarobok. Kedze nemam Lonely Planet Kambodze, asi sa nechavame tak trochu natiahnut na vsetkych cenach, ktore platime.
Cielom dnesnej cesty je "plavajuca" dedinka, postavena na koloch na najvacsom jazeru v juho-vychodnej azii Tonle Sap (ta, kus vacsia ako Sirava 8-)). Pohodlnu asfaltku vystrieda prasna, pieskova cesta, ktora najprv prechadza velmi sympatickou skupinkou domcekov, ktore maju kaktusove ploty, sukromie im zaistuju velke husto porastene bananovniky, pripadne palmy, a stravu im zaistuju hektare ryzovych poli za domami. Dazdova sezona skocila pred mesiacom, takze z ryze teraz nic, a mimo dedinky sa naskyta pohlad len na vysusene rovne pole.
Prichadzame k lodkam, kde nas uz ocakava nas kapitan (asi 15 rocny mladenec, ktory sudiac podla tricka, tuzi po Lexuse). Vody je v tomto obdobi naozaj malo, musime sa lodkou predrat cez uzky kanal medzi krovinami. V nich sa skryvaju miestny rybari, a snazia sa do malickych sieti nalakat rybicky. Turisti, ktori kazdu chvilku prechadzaju okolo na lodiach, im to asi neulahcuju.
Dedinka na koloch ma posadi naspat do ratanoveho kresielka, ktore nam v lodke prichystali. Domy su vo vzduchu dobrych 5 metrov. Chovaju tu dokonca aj prasiatka v oddeleych klietockach, ktore tiez plavaju na vode. Nevieme, kam sa skor pozerat. Domorodci vyzeraju privetivo, milo sa na nas usmievaju, decka nam mavaju. Na roznych lodkach, pltach pripadne na koloch postaveych drevach stretavame zeny a dievcata, ktore odsekuju rybam hlavy, triedia ich. Inde rozmotavaju rybarske siete, montuju na nich pouzite plastove flasy od vody, aby siete plavali (konecne chapem, preco od nas tie flase pri chramoch zbierali/zobrali).
Na konci dediny nas asi 40 rocna domorodkyna nalodi na svoju nie stabilne vyzerajucu lodicku a za nejaky ten baksis nas vezie do lesa. To som este nevidela. Les ako z rozpravky o Alici, ktory je cely zatopeny (a to je sucha sezona). Vesluje pomedzi stromy, vyhybame sa konarom, sem tam nas pohojdaju vlny od lodi.... desna romantika, pripadne namet na horor. Na vode sa dari nejakej zelenej kapustoidnej burine, ktoru bud jedia domaci alebo ich zvery, kazdopadne na niekolkych miestach si vybudovali plavajuce policka z pletiva a tieto rastlinky tam pestuju (teda, polievat to netreba, okopavat tiez nie, sadit tiez nie, proste si to ohradili, aby im to neodplavalo 8-)).
Po necelej hodinke nas vysadia pod jednym domom a po brvnach nas posielaju smerom tam..... no proste tam. Tak ideme. Za domami sme netusili, ze je kusok suse, na ktorej sa hraju male spinavucke deti, ale hlavne tam maju natiahnute plachty na ktory susia krevety. Smrdi to neuveritelne ale po par minutach si zvykame a nevnimame to.
Po rebriku lezieme do "restauracie" kde by nas mal cakat kapitan. Ten spi v hupacej sieti, tak ho nechavame tak a ideme sa prejst po centre 8-). Maju tam aj maly, ale pekne vyzdobey chram, kde poucujeme malych chlapcov, ze nemaju hadzat kamene do dievcatok. Ukeca nas aj mlada patnastka, celkom schopne hovoriaca anglicky, aby sme podporili miestnu skolu.
Este sa chvilu prechadzame a vraciame sa lodkou naspat k autu. Tam nas caka dalsie prekvapenie, sofer vymysla, ze musel auto odparkovat dalej a na prasnu cestu si musime zaplatit motorky. To nevedel s kym ma do cinenia 8-) Motorky zaplatil sam 8-) Nas zobral starsi pan na motorke, a tomu nevadili ani velke, asi po kolena hlboke mlaky po ceste. Prefrcali sme cez ne ako nic, nastastie bez padu 8-) Uz som sa videla, ako fenujem dolare, hehe.
Vecer sme sa prejedli v indickej restike (za co mozem samozrejme ja) a obzreli miestny trh. Rano ficime naspat do Thajska... Asi nas caka cely den v buse 8-/

Den 3 - Kambodza - Ankor Wat

Zaciname skoro rano vymenou tuk-tuku za pohodlnu toyotu camry (ake ine auto by sme si v kamodzi aj vybrali). Prva zastavka je v Phnom Kulen, co by mali byt vodopady. Kilometer a pol dlha trasa cez vysekanu dzunglu (a denno denne vyzametanu!) vedie k malemu potociku a mii vodopadiku, v ktorom sa skryvaju stare do skaly vytesane reliefy a motivy zien. O kusok dalej narazime aj na o trosku vacsi vodopad (stale vodopadik) a dumame, preco je toto vlastne take dolezito miesto. Reziser Juraj na to prichadza 8-) V rieke sa skryva tisicka Shivinych rodidiel 8-) cez ktore ked voda pretecie, je samozrejme svata. Do Ankor Watu tym padom tecie uz len posvatna voda.
Pri vychode z lesa na nas uz caka tucet deti, a ponukaju vlastne cokolvek za "vandolaa" (=1$). My si ale kupujeme len cerstvy ladovy kokosovy orech a kavu so salkom (povodne sme chceli mlieko, ale kravy sa tu chovaju len ako tazne zvery pre mlatenie ryze).
Z tepla a vlhka, ktore sme zazivali pri riecke, sa presuvame do Lady's temple (Banteay Srey), cize do zenskeho chramu, okolo ktoreho uz je len teplo, priserne teplo (Luxor suvix). Chram je z velkej casti zrekonstruovany, strazcovia s opicou tvarou su uplne novy. Duri tam vidi ruzove kamene a tvrdi, ze cely chram bol ruzovy. Ja si myslim, ze nam bolo teplo....8-) Okolo chramu stoji voda, kde su nasadene ruzove lekna, a zase na inom mieste ryzove policka. Kam dovidime sa sem tam pasu vodne byvoly.
Na namietanie nasho sofera (ktory tvrdi ze vsetky chramy su na jedno kopyto a nemusime vidiet a fotit vsetky) sa zastavujeme pri chrame Pre Rup. Je o poznanie vacsi ako zensky chram, predsa len bol postaveny pre chlapa. Na vrcholkoch su polo-zrucane levie sochy - fotim sa aspon s levim pozadim ktore stale drzi pohromade.
Dedinky medzi chramami su krasne, sympaticke. Vacsina domcekov je postavena na nozickach, a to kvoli romu, aby domacim do domu nenaliezli rozne potvory (hady, hmyz a ine zvery). Pod domom maju deti namontovane hojdaky, hupacie siete a rodina sa tu stretava za plastovym stolom. Zopar domacnosti je natolko chudobna, ze steny a strechy domov su vyrobene z vysusenych listov. Vsade naokolo rastu palmy, kokosovniky a magovniky (skoda ze nie je ich sezona, teraz len kvitnu).
Pri ceste zastavime v stanku, kde nam teta kambodzanka ukazuje, ako vyraba cukor a cukrove kocky z palmy... Dokazu vyrobit az 5 litrov za noc z jednej palmy.
Dalsou zastavkou je chram v dzungli, Ta Prohm, kde sa hned na zaciatku s Durim stracame.... je to komplex malych a vacsich chramov, ktore su kompletne prerastene obrovskymi stromami, takze orientovat sa nie je jednoduche. Na navstevu chramu prisla aj skupina budhistickych mnichov, ktory sa vsak vyhybali kameram a fotakom turistov.
Cestou do komplexu Angkor Thom sme ameerickym stylom stiahli okienko, vysunuli objektiv a vyfotili dalsi z chramov, Ta Keo.
Angkor Thom je vobec najvacsi komplex na okoli. Vstupna brana napoveda, ze tento nebudeme mat zmaknuty za 15 minut 8-) Najkrajsia cast bola v chrame Bayon, kde kazdy zo stitov chramu bol zdobeny zachovalou tvarou budhu. Impozantna bola aj cesta nad jazierkom postavena na stlporadi, ktora viedla k dalsiemu chramu (nastastie tento bol kvoli rekonstrukcii zatvoreny). Male kambodzatka si nas odchytili pri prechode jednou z bran, a nastojili na kupe hocico za vandolaa. Somarinky do batohu nepotrebujeme, tak sme im zalepili usta vianocnymi medovnikmi. A aku radost sme im nimi spravili. Obzrieme uz len oplotenie vyfreskovane slonami a vstupnu branu s trojhlavym slonom a pokracujeme v ceste za dalsim chramom.
Konecne finale - Angkor Wat. Pristupovou cestou cez kamenny most sa dostavame do komplexu. "Way of visit" nas vedie stlporadim okolo chramu, a cela stena pozdlz je vyzdobena do kamena vytesanymi motivmi bitky na slonoch, vojskom co sa pretahuje s hadom a podobnymi haluzami. Pristup na tri hlavne veze chramu je zamietnuty kvoli rekonstrukcii. Takze za hodinku odchadzame na Phno Bakheng, co je vlastne kopec a na kopci maly zrucany chram, z ktoreho nam poradili je vidiet krasny zapad slnka. Zjavne to neporadili len nam. Cestou do kopca sa prebijame cez stovky dalsich turistov roznych narodnosti. Na vrchole uz su schody chramu plne obsadene a obecenstvo caka na dych beruci zapad slnka. A nic nebude! Zamracilo sa a slnko zapadlo leda za sivy mrak. Co uz, videli sme aspon dzunglu a v nej sem tam vezu chramu, z vysky.
Pred Phnom Bakheng si odskrtavame, ze sme videli prveho kambodzkeho slona a ponahlame sa taxikom do mesta na prve dnesne jedlo. Sofer nam poradi miestnu Khmersku restauraciu, kde nam naozaj velmi chuti. Este stihame aj polozatvoreny trh s ovocim a za dolar a pol nakupujeme vodny melon a kilo zltuckeho manga. Prajeme si bru chut.

Den 0 az 2 - Thajsko - Kambodza

Den 0 a 1
Po fasa ceste na letisko v Pesti (burka, hmla, dazd, tma) nas zahriala whisky z duty free shopu v Zurichu. 11-hodinovy let vyplneny dalsimi dvoma whiskey a baileys, uplynul v celku rychlo. Pred letiskom nas okrem dusneho oprau ovali aj horda chtivych taxikarov, vyriesit to prichadza pan policajt. A aj tak sme preplatili...8-) ... vravi dalsi policajt, ktory riesi navysenie taxy taxikarom o 100 bahtov pri vystupe.
V hoteli sa nase nadsenie stupnunie - rezervovany a zaplateny hotel je plny.... mlada thajka nas taha do hotelu o ulicu dalej, ze vrak vacsie izby za menej penazi.... Ano, ale.... s vyhladom do kotolne.
Platime "naajnhandibaat" za tuto deluxe izbu a vyrazame zit. Vyhladnuty z lietadla a pri pohlade na ceny objednavame VSETKO. Tigrie krevety, cerstvy grilovany red snapper, chobotnicovy salat, nudle, jarne zavitky a hlavne TIGRA (pivo).
Asi sme sa obzrali a nefungoval nam chvilu mozog, tak sme sa "podla planu" nechali ojekabatit vycuranym tuk-tukarom, ktory nas najprv vzal akoze za 20 bahtov na thajsky box, a zaviezol nas len to turistickej kancelarie (kde sme sa dozvedeli ze thajsky box stoji 2000 bahtov), nasledne nas rychlo jazdou dofical to Pat-Pongu na ping-pong, z ktoreho nastastie prave v tej cvhili vychadzali znechutene turisticke tvare..... tak sme sa chceli odviest naspat do centra a namiesto toho nas vysadil pred thajskym modnym krajcirstvom a prosil, nech sa aspon tvarime ze nakupujeme, aby dostal svoju proviziu. Ani toto mu s nami nevyslo, tak nas pohrdavo odignoroval, ako odchadzame peso odniekial nevediac kam.... 8-)
Zachranil nas dalsi pocestny tuk-tuk, ktory nas za malo penazi (Vierka vyjednala) odviezol naspat na Khao San, kde sme zahojili dusicku nakupovanim, skusanim pecenych hmyzov, cerstvych ananasov, pecenou kukuricou, jablkovou vybornou shishou a dalsimi siestimi Tigrami.
Den 2
Okolo obeda sa vyvalime z postele, casovy posun nas zmohol. Pred hotelom nas odchyti ruzovucky taxik a za 2000 bahtov sa dohodneme na odvoze ku kambodzkym hraniciam. Cestou nas zastavi policajna kontrola, ale turisti vraj problem nemaju.
Na hranici nas bez pardonu vysadia z taxiku a snazia sa nas nalakat do "turistickej kancelarie" na vybavenie viz. Nedame sa a tvrdo si ideme smerom k hranici. Aspon si tak myslime. Caka nas nemalo papierovaciek: zdravotna kontrola (termo kamera zistuje nasu teplotu), vystupne papiere z thajska, ziadost o viza, kontrola viz, vstupna karta, kontrola vstupnej karty.... neviem ktory z tych papierikov je pre mna zivotne dolezitejsi.... Odchyti nas mlady anglicky hovoriaci kamodzan a tvari sa, ze nam pomaha prejst cez hranice a ze namvybavi taxik. Taxika nikde tak chvilu nervozne vyckavame. Dovali sa stara toyota camry, ktora najprv naberie kamodzkeho kamarata pobliz slumu, a potom vyckava na brata s igelitovym vrecom oblecenia. Kedze taxikar anglicky nevedel, dostalo sa mu od nas kooooopec nadavok, este si stihol aj hlavu rozbit o kufor, ako sa nas nalakal. 8-) uups
Cesta prebehla v pohode, az na ustavicne trubenie a trosku aj adrenalin pri predbiehani (s thajskym autom v kambodzi). Pri pohlade z okna je jasne, ze Kambodza na tom nie je tak dobre ako thajsko.... miesaju sa sceny zbuchanych domcekov na vysokych nozickach, vychudnute kravy, spina, benzin vo flasiach od pepsi alebo aj johny walkerky a inde zase nakupne vyblyskane centra.
V Siem Reap si na prehodia z taxiku do tuk-tuku a mlady sikovny kambodzan nam doporuci hostelik Home Sweet Home a naplanuje s nami trasu na najblizsie 2 dni. Bez zjednavania, parada.
Hladny ako psy vyrazame podla mapky do centra, napucime co maju, pokukame trhy a padame si oddychnut. Zajtra budicek 7 am.
PS: na stenach su tu geckovia 8-) vela vela