JAR - cast IX

Den 10

6 am budik ma nepotesi. Aspon ze ranajky o dva domy dalej a blizzsie k plazi v centre White Shark Project stali za to. K rannej kave nam pustia aj dokument o zralokoch, snad aby odstrasili poslednych vahajucich clenoc dnesnej vypravy. Jedna stena je zaplnena fotkami pana kapitana, ktoremu robi zjavne radost, ked sa vyskakujuci zralok dotkne cumakom jeho dlane... Snad toto dnes skusat nejdeme.

Oranzova lodicka, zatial pekne zakotvena na pieskovej plaze, sa razom zaplni nasou asi 15 clennou posadkou. Bager nam pomoze na vodu a o necelych 15 minut sme uz na mori niekde medzi ostrovom tulenov (seal island) a Walker's Bay (Spominate? Tam sme sa prechadzali pred par dnami, Duri sa aj vykupal.... ako mu bolo dobre, ze vtedy nevedel, ze pre zralokov je to oblubene miesto, kde sa chodia vyhrievat do menej nez metrovej vody.... ).

Kapitanov pomocnik zacina pomaly vypustat pripravenu zmesku rybacej krvy a oleja do vody... Snazime sa zanechat vonavu stopu. Prvych pat odvazlivcov sa navlecie do neoprenu a kapitan ich nazenie do klietky pripevnenej na boku lode. Klietka je umiestnena tak, aby hlavy "potapacov" mohli byt nad vodou (avsak pri vacsich vlnach, ako neskor zistujeme, to nie je vzdy pravidlom). Patica caka v napati a chladnej vode na prichod pana vod. Zralok sa par krat objavi pri lodi a zakazdym mu hadzu navnadu na lane (zmrznute casti ryb), aby ho prilakali blizsie ku klietke.

Lod sa riadne nahyna vo vlnach. Durimu nepomohlo ani lizatko, trapi ho nevolnost a skusa preto vystriedat jedneho zmrlika z klietky. Ja zatial fotim zralocie plutvy, ktore sa kedy tedy objavia nad hladinou.

Pride rad aj na mna. Dlho cakame v klietke a mna trasie nie od strachu, ale od zimy. Bojim sa len toho, ze tu zmrznem a zralok sa ani neukaze.... a vtedy to pride. Kapitan zakrici povel "dole!" a vsetci bez rozmyslania po kratkom nadychu strkame hlavu pod vodu, kontrolujeme, kde sme nechali prsty (ci nahodou netrcia von z klietky) a cumime...... voda vraj zvacsuje, ale kapor to tiez nie je. Masivna ryba s bielym bruchom sa len obtiahne okolo klietky. Bocna plutva sa akurat zmesti do medzery v klietke a postarsi francuz vedla mna chvilku vaha ale nakoniec neodola, a zraloka bojazlivo pohladi.

Zralok k nam pride este vela krat.... ukaze nam cele biele brucho, premava sa popred klietku, na chvilku sa zabava tym, ze ohryza nase kotviace lano. Skoci aj po nasej navnade na lane a ryby sa z neho snazi odtrhnut pred nasimi ocami, odletuju len kusocky... Kapitan stale vydava povely a jednym z nich je aj pritisnut sa tvarou co najblizsie k celu klietky, pretoze viditelnost vody sa zhorsuje. Dam si povedat a pri najblizsom pokriku "dole" sa nacapim co najviac dopredu. V tej chvili vidim zraloci nos ako sa velko rychlostou vali rovno na klietku, s rybami v tlame. Nestihol ubrzdit a nufakom narazil priamo do nas. Vystrasena ale zaroven natesena sa vynorujem a vymiename si s francuzom nadsene pohlady. Vtedy si aj vsimnem, ze slecna po mojej druhej strane uz ma zraloka v pazi a grcia vsade okolo nas (na lodi je takych ludi viac, Durka nevynimajuc, mozno preto tie zraloky tak dobre brali:- ).

Na lodi sa ususime, "zralocia" posadka nam este ponukne obed a DVD z dnesneho dna a sme opat na ceste, smer West cost cez Cape Town. Zastavime sa v !KWA TTU, kde zije tribun San. Kupime si od nich hudbu a darceky pre deti. Paci sa mi, ako si dokazali ponechat tradicie, ziju v tejto komunite a dokazu na seba zarobit. Maju tu aj restiku a uz len popis jedal znie fantasticky, len na veceru je este skoro.

Na vratnici do narodneho parku West Cost sa ujko tvari, ze maju plno. Nechce sa mi verit, pretoze tu nevidime ani zivacika a po ceste z Cape Townu sme videli fronty aut vracajuce sa po vikende do mesta. Prinutime ho obtelefonovat aj ubytovne priamo v parku a po kratkej domluve v africtine znova kruti hlavou.

Pokracujeme 30 km severnejsie do mestecka Langebaan, kde sa ubytujeme na farme Oliphantskop (Aj tu sa najprv tvarili, ze volno asi nemaju. Dozvedame sa, ze vsetky izby boli cez vikend obsadene a oni ich "nestihli" upratat... resp. nikto necakal, ze budu mat hosti aj v nedelu vecer. V parku sa zjavne len neunuvali jednu izbu pre nas prichystat). 

Veceru si davame pri zapade slnka na plazi v Pearly's (muslicky, rybycky, stejciky). Voda je tu tyrkysova! Na vytravenie sa prejdeme po plazi, ale vietor je silny, vytvara pieskove jazyky (a to boli!). Nedojdeme preto daleko a vratime sa do susedneho Driftwoods na koktejl Mermaid's Orgasm. Nas prvy a posledny africky zapad slnka....

Opity trafime domov a pozerame na prastarej skatuli africke programy.