JAR - cast VI

Den 7

Magda, nasa hostitelka, sa k nam sprava ako nasa stara mama. Ranajky pripravila famozne! Granola s jogurtom a csertsvym ovocim naservirovana v krystalovom pohari na stopke ozdobenom cerstvymi kvetmi. K tomu mini palacinky, vajicka na akykolvek sposob, zemiakove placicky, maskovy kolacik..... 

Magda nam vcera poradil aj efektny plan, ako vidiet co najviac zverov v nasom kratkom case. Hned z rana preto mierime do Addo Elephant Parku - slonieho parku. Vcera vraj turisti nemali velmi stastie a nevidela takmer ani slona. Uvidime, co caka na nas...

Pri brane parku zaplatime mastne vstupne, dostaneme mapu a doporucenie, na ktorych miestach sa vyskytuju zvery a tiez zoznam vsetkych zvierat parku aj s fotkou, aby sme ich spoznali. Parkom jazdime vlastnym autom a z auta nemame vystupovat za ziadnych okolnosti (len v elektrickym plotom ohradenych stanovistiach).

Na okruhu Domkrag Dam nam do auta nakukuje stado zebier. Zjavne sa vozidiel uz neboja a dovolia si prist obzriet nas zblizka. Urobime vela zaberov pruhovanych zadkov a aj ked sa nam od nich nechce, pohyname sa dalej (my tie zebry nejak pritahujeme, pretoze pocas dna toto stado este stretneme napajat sa pri vode).

Na kopci je miesto pre oddych a odparkovanie auta. Sice sa tu nedoporucuje vystupovat, mame pocit, ze vidime dostatocne na okolo a z prehriateho auta lezieme von. Od auta sa velmi nevzdalujem, kedze mam jemne nasrane v gatiach (predsa len levy a tigre su o nieco chytrejsie v prirode ako my ludia). Obzerame si dive svinky ako sa pod kopcom napajaju v jazierku a k vode prichadza aj nam uz zname zebrie stado. Na "parkovisku" nam spolocnost robi maly hybky kriklavo zlty vtacik, ktory zobroni o omrvinky keksiku.

Dalsie jazierko Gwarrie Pan je uz o nieco vacsie. Zarovno s nami k nemu prichadza aj pocetna rodinka slonov. Prisli suchy, odchadzaju zablateny. Slonata sa santia vo vode a pletu sa pod nohy velkym slonom. Tie na chvilku zpozorneju a to uz nam aj ostatny turisti kyvaju, ze na vyvysenine nad jazierkom spehuje mlady lev. Stihneme ho zachytit len jednym zaberom, mlady lev ale o publicitu nestoji a zmizne v kroviskach.

Tesim sa ako mala pri pohlade na tieto africke zvery a moj den je uz teraz perfektny. Avsak dobreho nie je nikdy dost a preto aj navzdory horucave v nasej konzerve zvanej auto pokracujeme dalej. Pri jazere Hapoor Dam zazivame sok. Zbehlo sa tu stovky slonov a dalsie a dalsie vidime prichadzat z okolia. Zastavime auto priamo medzi nimi a fotime. Slony si nas absolutne nevsimaju a chodia okolo nas sem a tam az sa auto natriasa. Su obrovske..... ked okolo prechadza alfa samec, cez okienko vidim len nohy. Mladata su tiez smele, navzajom sa nahanaju, trubia a vystrajaju, az ich obcas musi slonia mama prefackovat chobotom. Tie vacsie, ale stale mlade slony, sa natahuju chobotmi, ale nic z toho nevyzera agresivne.

Po ceste do ohradenej oblasti na pis-pauzu (Jack's picnic site) musime spomalit, pretoze vsade popri ceste su poskryvane slony a olovrantuju (na jeden hryz aj cely strom). A neposedne mladata si z aut vela nerobia, takze nam neraz skocia do cesty.

Po kratkom oddychu stvera nase auto do kopca na Mbabala Loop, kde su k videniu jeden az dvoj metrove termitiska (niektore uz vyprazdnene po navsteve mravcozruta). Stretneme aj rodinku cerveneho buvolca (Red Harte-beest) a pri takmer kazdej mlake aj male diviaciky (Warthog). Pri ceste je aj pohodena vcerajsia nedojedena vecera levia. Durov super orli zrak zahliadne aj mangustu (yellow mangoose).

Oddych na rychlej kave a uz aj speedujeme do 40 kilometrov vzdialeneho sukromneho parku (aj princ Harry a William sa tu boli pozriet), ktory sa vola podla fazuloveho stromu, ktory tu bujne rastie (bean tree) a pana majitela s menom Mr. Bean. Park sa vola v juhoafrictine Schotia.

Ako inak, prichadzame neskoro a cela vyprava uz caka len na nas. Odchyti si nas sprievodca Ettiene, podpisujeme nieco (asi zavet) a sadame do troch otvorenych jeepov. Cez radu elektrickych oploteni (neskor Ettiene prezradi, ze elektrika je draha, takze v plotoch neprudi) vchadzame do parku. Je skore popoludnie, slnko uz pecie o nieco slabsie a to je pravy cas, ked sa stada vyberaju napast a levy vyhliadnut si veceru. Ako prve stretneme stado antilop (impala), ktore su povestne tym, ze maju najlepsi cuch, preto si mozeme byt isty, ze levy v okoli nie su. 

Na strmom kopci spomedzi stromov vytrcaju hlavy zirafy, namierime si to k nim. Zblizka su jednak impozantne velike, a jednak si mozeme vsimnut kliestami posiate boky a stehna. Tie vraj nachytali z trnistych krikov, ktore tvoria ich potravu. Zirafy obvykle nelezia, ak tak len v skupinkach a to cca dve hodiny za den. Pri vstavani sa im obcas zatoci hlava a to je ta prava chvila pre leva. Dalsou leviou taktikov na lov ziraf je nahanacka z kopca.... vtedy zirafa straca stabilitu. Zirafy cakaju mlade asi 19 mesiacov a porod prebieha postojacky.... nechcela by som vypadnut z takej vysky :)

Vysielacka zahulaka a jeep cislo dva nas upozornuje na to, ze narazili na leva. A naozaj, na protilahlom kopci dalekohladom vidime tri kusky. Ettiene startuje a mierime si to rovno k nim. Mama levica tu posedava s dvoma dcerami. Nepriblizujeme sa na viac nez 20 metrov, predsa len, zenske pokolenie je agresivnejsie.

O nejaky kusok dalej mame nahlaseneho mladeho leva, ktory bude pravdepodobne naslednik svojho otca, vodcu svorky. Uz teraz medzi nimi prebiehaju obcasne suboje a mlademu sa este nezahojili rany na nufaku z toho posledneho. Cestou k nemu vyplasime dve asi 50 cm korytnacky a jedna z nich pred nami unika priamo k levovi. Vraj sa ale nema coho bat, kedze vonku je este horuco a zlenivele levy sa len tak povalaju (leby inak dokazu vydlabat a zjest aj korytnacku). Cakaju, kym levice nieco ulovia a v tom pripade by sa rozbehli za nimi a na korysti by si pochutnali ako prvy. Levy sa dozivaju okolo 12-13 rokov.

Ettiene nam dopraje prestavku na miestnom sidle, kde nas caka caj a prave upecene buchty. Okolo statku pobiehaju kone a parik nosorozcov, ktory majitel kupil len pred nedavnom a teraz si zvykaju na novy domov. Stary nosorozec im totiz zdochol a do rana uz nasli len celu svorku levov ako s plnymi bruchami lezali okolo jeho kosti a koze (tie tam su dodnes). Kazdopadne, Duriho musia od fotenia nosorozcov z menej nez metrov vzdialenosti odtiahnut rangeri. Oni tie zvieratka vyzeraju tak nevinne, papkaju travu a nic si nevsimaju. Ale vraj im z casu na cas preskoci :)

Vyrazame za dalsi elektricky plot do casti bez levov. Rozne antilopie zvery sa tu bez stresu premavaju sem a tam. Ved nejedno zviera ma levie pazury vyryte hlboko na stehne (zadku). Lev je totiz uspesny len jeden krat z 8 pokusov. Najzabavnejsie je pojasene stado pakona hrivnateho (wildebeest), ktoreho miestny prezyvaju aj "Joker". Je to uplne poplasene zviera zijuce v stadach, ktore vyzera trosku ako buffalo s bielym chvostom. Najvacsiu radost im robi rozbijat a plaasit ine antilopie stada. Aj dnes nepostali ani chvilku v klude a lietali nekoordinovane zo strany na stranu, zanechavali za sebou len prasnu stenu.

Aj tu maju mravceky svoje termitiska. Ettiene nas pouci, ze termitiska tychto velkost vznikaju aj niekolko rokov....a mravcozrut ich zlikviduje behom sekund.

Sme naspat v leviej zone. Dvaja mladsi bratia nam uz znameho leva si tu lezia pohromade a ked vedla nich zastavime jeepmi, lentak sa predvadzaju na kamery. Ani jeden sa nedvihne. O necelych sto metrov narazime aj na pana domu. Aj ked lezi, je mi jasne ze je z nich vsetkych najvacsi. Ma prekrasnu hrivu a vyzaruje z neho respekt. Na nas nereaguje, ale ked v dialke vidi prichadzajuce biele auto, mykne s nim. Ettiene nam vysvetluje, ze od mlada je citlivejsi na bielu farbu. Vtedy si uvedomim, ze na sebe mam bielu mikinu a nez mi to docvakne, uz mam na sebe ciernu deku! 

Je cas vecere. Dalsia brana do "polnej kuchyne" a kantyni vedie cez jazero, v ktorom sa rochni parik hrochov. Veceru serviruju nasi rangeri, dnes chytili tusim diviaka a toho mame cerstvo peceneho. Slnko prave zapadlo a len vatra nam svieti do taniera. Ettiene prezradza, ze v parku sa da aj ubytovat. Su to take jedno bunky (samozrejme oplotene) ale bez elektriky a bez moznost bunku v noci opustit. Vraj sa tu vacsina turistov riadne boji, ked levy v noci viju :))) skoda ze sme o tom nevedeli skor!

Po veceri s mega reflektorom v ruke ideme opat znamy okruh parkom. Dufame, ze zhliadneme nocny lov, alebo aspon nocnu bastu levov. Nanestastie, leby opat najdeme v polohe lezmo, a na nohy ich nepostavi ani parik hrochov, ktory sa provokativne pasie len 2 ci 3 metre od nich. Nestihli sme to, kym sme jedli my, najedli sa aj levy a teraz uz len lenivo travia. Nevadi, den bol aj tak nabity zazitkami.

Mierime k exitu z parku, cestou stale osvetlujeme okolie, aby sme zahliadli este tie zvierata, ktore vychadzaju prave v noci. Jednym z nich je aj plachy leson (antilopa jelenia / Bush-buck), ktory sa len tak mihne. Srandovne su hlavne africke mini kengurky (aardwark - cesky zvany hrabac), ktore poskakuju v tme a my vidime len svietiace  skakajuce pary oci :)

A aby som zavrsila toto rozpravanie o levoch a trosku ich obhajila, pridavam fakt, ze hrochy ovela castejsim "zabijakom" ludi nez levy. V noci vychadzaju zo svojich bahnisk a dokazu prejst az 30 km. Su to velmi nevyspytatelne zvierata. Je zdokumentovane, ze z neznamych pricin obcas pomahaju niektorym zvieratam v boji. Nikto vsak nevie, na ktoru stranu sa kedy postavia. A ak ich stretnete pri ich rannom navrate do ich jazierka, tak... mala som vas rada.