Dalsie rozpravkove ranajky pani Magdy.... ovocny salat servirovany v melone, vajicka, slaninka a zeleninovy quiche. Je cas platit, ale pani Magda sa nehra na kreditne karty, preto musime do bankomatu. Avsak, dnes je den pridavkov (prvy piatok v mesiaci), takze pred bankou uz stoji zastup pocernejsich...Prechadzame okolo Port Elizabeth, ale ani sa tu nezastavujeme. Nad celym mestom sa drzi oblak smogu.
Prehovaram Duriho, aby sme zastavili v Sea Viewu, v chove levov. Durimu sa to uplne nepozdava ale uz o necelych 30 minut ho odtial nebudem vediet dostat. V tejto mini rezervacii tiez chovaju rozne antilopy a zirafy, ale hlavne sa venuju dochovu levou a tigrou, ktore az v dospelosti mozu vypustit do narodnych parkov (skor by ich rozthali miestne svorky). Dovod je prosty: snazia sa zabranit genetickym vadam v parkoch a tak premiestnuju mladata z jednej do druhej.
Za smiesny poplatok dostavame 15 minut v klietke spolu s dvoma 15-tyzdnovymi mladatmi. Levicata sa volaju Adam a Jegger. Zatial co prvy z nich je kludny a velmi si nas nevsima, Jegger v mihu ukradne obal z fotaku, ktory sme sem omylom priniesli a mame problem. Osetrovatelka (resp. mlada brigadnicka) si s tvrdohlavym levom nevie rady a na pomoc vola instruktora. Ten sa s mladym neserie, zdrapne ho za kozuch, vytiahne do metrovej vysky a jednu mu prisoli po papuli. Lev stale drzi svoju koryst, a pomedzi zubky si rozkosne vrci. Po druhom pozauchu zamravci a obal mame naspat. Chvilku na nas gani spoza stoliciek, ale netrva dlho a uz sme opat kamarati a maly huncut uz duma, co by vyparatil..... rozmyslam, ako daleko by sa nam podarilo utiect, kebyze ho teraz ukradnem pod pazuchou :) Su take krasne a hebucke, az sa mi od nich nechce odchadzat. Za restikou maju aj dvoch uz niekolko mesacnych tigrov, ku ktorym by sme si tiez mohli zaplatit vstup. Ale ked ich vidim, ake su uz velke a z akou lahkostou sa nahanaju po stromoch a fackuju sa navzajom labami, tak sa mi staci na ne pozerat (dnu ma nedostanu). V dalsich klietkach su mlade levice, leopard, africka divoka macka, krokodil, divoke prasiatko (bush pig) a po rebrikoch skace statny pav.
Nasou dalsou zastavkou je J-Bay, teda Jeffrey's Bay, najznamejsi zaliv pre surferov. Presvedcime Andrewa, majitela surferskej skoly Wavecrest (ktory kedysi cestoval Europov a pamata si na Brno :)), ze aj ked fuka silny vietor, v mori je mnozstvo meduz (jellyfish) a uplne nikto nie je vo vode ani na surfe ani bez surfu, ze my chceme lekciu.... (v plane mame cas na tuto zastavku tak 4 hodiny a vratit sa sem uz v lepsom pocasi nestihneme!). Andrew skoci na nase psie oci (a tiez na isty zarobok) a vybera nam vhodne neopreny. Na plazi sa vzdy naucime zakladne pohyby, a vo vode potom predvadzame vsetko mozne len nie surfovanie. Po dvoch hodinach zapasenia s vlnami som nad nimi zvitazila asi na stoninu sekundy, ked sa mi podarilo stat na prkne. Na nase zufalstvo sa prisli pozriet aj delfiny a vidime ich v dialke skakat v skupinkach z vlny do vlny.
Zasluzeny obedik v mexickej a valime na zapad (t.j. predlzime si zapad slnka). Ubytujeme sa na moste Bloukrans, kde chce Duri zajtra skocit do 216 metrovej rokliny na gume. Majitel hostelu a tiez pomocna osoba pri bunjee-jumpingu menom Cliff s nami pokeca o historii mostu a pri ohniku si pripijeme s vinkom Spier. Ostatni obyvatelia hostelu su celu noc hlucny ale kedze su v presile, nepustam sa do nich :) 
No comments:
Post a Comment