Nas osobny sofer nas opat rano vyzdvihuje v hosteliku Home Sweet Home a tesi sa na dalsi denny zarobok. Kedze nemam Lonely Planet Kambodze, asi sa nechavame tak trochu natiahnut na vsetkych cenach, ktore platime.
Cielom dnesnej cesty je "plavajuca" dedinka, postavena na koloch na najvacsom jazeru v juho-vychodnej azii Tonle Sap (ta, kus vacsia ako Sirava 8-)). Pohodlnu asfaltku vystrieda prasna, pieskova cesta, ktora najprv prechadza velmi sympatickou skupinkou domcekov, ktore maju kaktusove ploty, sukromie im zaistuju velke husto porastene bananovniky, pripadne palmy, a stravu im zaistuju hektare ryzovych poli za domami. Dazdova sezona skocila pred mesiacom, takze z ryze teraz nic, a mimo dedinky sa naskyta pohlad len na vysusene rovne pole.
Prichadzame k lodkam, kde nas uz ocakava nas kapitan (asi 15 rocny mladenec, ktory sudiac podla tricka, tuzi po Lexuse). Vody je v tomto obdobi naozaj malo, musime sa lodkou predrat cez uzky kanal medzi krovinami. V nich sa skryvaju miestny rybari, a snazia sa do malickych sieti nalakat rybicky. Turisti, ktori kazdu chvilku prechadzaju okolo na lodiach, im to asi neulahcuju.
Dedinka na koloch ma posadi naspat do ratanoveho kresielka, ktore nam v lodke prichystali. Domy su vo vzduchu dobrych 5 metrov. Chovaju tu dokonca aj prasiatka v oddeleych klietockach, ktore tiez plavaju na vode. Nevieme, kam sa skor pozerat. Domorodci vyzeraju privetivo, milo sa na nas usmievaju, decka nam mavaju. Na roznych lodkach, pltach pripadne na koloch postaveych drevach stretavame zeny a dievcata, ktore odsekuju rybam hlavy, triedia ich. Inde rozmotavaju rybarske siete, montuju na nich pouzite plastove flasy od vody, aby siete plavali (konecne chapem, preco od nas tie flase pri chramoch zbierali/zobrali).
Na konci dediny nas asi 40 rocna domorodkyna nalodi na svoju nie stabilne vyzerajucu lodicku a za nejaky ten baksis nas vezie do lesa. To som este nevidela. Les ako z rozpravky o Alici, ktory je cely zatopeny (a to je sucha sezona). Vesluje pomedzi stromy, vyhybame sa konarom, sem tam nas pohojdaju vlny od lodi.... desna romantika, pripadne namet na horor. Na vode sa dari nejakej zelenej kapustoidnej burine, ktoru bud jedia domaci alebo ich zvery, kazdopadne na niekolkych miestach si vybudovali plavajuce policka z pletiva a tieto rastlinky tam pestuju (teda, polievat to netreba, okopavat tiez nie, sadit tiez nie, proste si to ohradili, aby im to neodplavalo 8-)).
Po necelej hodinke nas vysadia pod jednym domom a po brvnach nas posielaju smerom tam..... no proste tam. Tak ideme. Za domami sme netusili, ze je kusok suse, na ktorej sa hraju male spinavucke deti, ale hlavne tam maju natiahnute plachty na ktory susia krevety. Smrdi to neuveritelne ale po par minutach si zvykame a nevnimame to.
Po rebriku lezieme do "restauracie" kde by nas mal cakat kapitan. Ten spi v hupacej sieti, tak ho nechavame tak a ideme sa prejst po centre 8-). Maju tam aj maly, ale pekne vyzdobey chram, kde poucujeme malych chlapcov, ze nemaju hadzat kamene do dievcatok. Ukeca nas aj mlada patnastka, celkom schopne hovoriaca anglicky, aby sme podporili miestnu skolu.
Este sa chvilu prechadzame a vraciame sa lodkou naspat k autu. Tam nas caka dalsie prekvapenie, sofer vymysla, ze musel auto odparkovat dalej a na prasnu cestu si musime zaplatit motorky. To nevedel s kym ma do cinenia 8-) Motorky zaplatil sam 8-) Nas zobral starsi pan na motorke, a tomu nevadili ani velke, asi po kolena hlboke mlaky po ceste. Prefrcali sme cez ne ako nic, nastastie bez padu 8-) Uz som sa videla, ako fenujem dolare, hehe.
Vecer sme sa prejedli v indickej restike (za co mozem samozrejme ja) a obzreli miestny trh. Rano ficime naspat do Thajska... Asi nas caka cely den v buse 8-/
No comments:
Post a Comment