Den 5 a 6 - naspat do Thajska a mierime na juh

Rano prezijeme dramu s rozzurenym taxikarom, ktory pre nas o 7 am posle kamarata (ako sme sa vecer dohodli), aby nas odviezol na hranicu Kambodza-Thajsko, ale kedze sme nasli autobus, ktory je niekolkonasobne lacnejsi, kasleme na uz aj tak dolarmi precpaneho taxikara (aspon my si myslime, ze za posledne dni na nas pekne zarobil) a cakame na bus. Toto sa nepaci ani hostelovemu personalu, ktori nam ten isty listok na autobus ponukal o tretinu drahsie a mame obavy, ze chcu zavolat do autobusovej spolocnosti, aby pre nas neprisli. Bojime sa, ze z Kambodze dnes neodideme, tak sa idem na recepciu len tak opytat, ake je cislo na policiu. Nechcu mi ho povedat, ze vraj nevedia. Este ze existuje internet. Slavnostne nesiem cislo a s polhodinovym meskanim prichadza aj autobus.
... po dvoch hodinach v autobuse, ked naberame v kazdom hoteli dalsich a dalsich pasazierov, sme este stale v Siem Reap 8-/. So spolucestujucim holandanom uz robime stavky, kolko viac belochov (lebo cestuju s nami len turisti) a batohov sa do tohto mini pidi busu bez ulozneho priestoru zmesti. Dost, ha ha ha.
Na hranicu to trva takmer nekonecne, kedze nasa maximalka nepresiahla 60 km/hod a stojime 2 krat po 30 minut v "partnerskych" restauraciach (celkom vzialenost na hranicu je len 150 km!!!). Pred hranicou nas vykladaju do 40 stupnovych horucav aj s batohmi a znackuju cervenymi nalepkami ako dobytok. Cestovne listky nam niekto berie z ruk a uz ho niet. Zostavame pred colnicou ako take trapne babky, ktore dufaju, ze na druhej strane hranice na nas naozaj nejaky autobus cakat bude (kedze autobusy aj taxiky cez hranice nechodia - mozno aj preto, ze v Kambodzi sa chodi vpravo a v Thajsku vlavo). Prejdeme cez nemalo bran, kontrol a peciatok a v Thajsku uz caka svorka malych deti, ktore na povel matky zacnu plakat, smrkat, soplit a zobrat drobne 8-/ Prichadza thajsky mladenec, ktory nas poznava podla cevenych znaciek na trickach a naklada do mikrobusu. Tesime sa, ze to vsetko prebehlo hladko a aj rychlo..... Ale nie az tak rychlo. Z mikrobusu nas vyhodia o kilometer dalej v dalsej z ich partnerskych restik a oznamuju odchod mikrobusu za hodinu!! Demonstrativne vytahujeme vlastne jedlo z batohu a na krasne chladene napoje len tuzobne pozerame.
Pred Bangkokom este chytime vecernu zapchu takze cesta z Kambodze do Bangkoku nam trvala vyse 10 hodin (cestu tam taxikom sme zvladli za 6 hod.). Rychla vecera, este rychlejsie nakupy v rusnej ulici Khao San a cakame zase, tentokrat na autobus smerujuci na juh, na ostrov Koh Tao. Na rezervacii je pisany odchod 20:30, pri check-ine nas upozrnuju na odchod az o 21:00 a po 22:00 sme samozrejme este stale v Bangkoku. Aspon ze je tento thajsky double-decker klimatizovany a v celku pohodlny.
Okolo piatej prichadzame do pristavu Chumphon, odkial by mala ist o siestej nasa lod na ostrov. Ale kedze tam opat cakaju nateseni kuchari z partnerskej restiky (uz tak znamy trik), odchod lode je az o siedmej a dovtedy turisti pekne minaju peniazky a my hlavne cas.
Na ostrove Koh Tao vezmeme prveho taxika (super velky pick-up ako vlastne vsetky autiska tu na ostrove) a vystupujeme pred nasou potapacskou skolou New Heaven. Okamzite zaciname s kurzom, ale kedze my s Durom uz mame teoriu za sebou, mame dnes este volno. Vytahujeme snorchle z batohov a trielime cez dva mini kopceky na plaz - Freedom Beach. Snorchlovanie je krasne, tolko druhov ryb, v takom pocte, a vlastne hned pri plazi, to sa len tak nevidi. Vydrzime vo vode 90 minut, az kym nas chlad, smad, a mozno zacinajuci upal z vody nevyzenie.
Vecer este stihame rychlo pochod do rusnejsej casti ostrova, s mnozstvom obchodikov, restik, potapacskych skol, salonov krasy a taxikov. Myslim, ze tuto trasu peso po ceste uz absolvovat nechcem. Tolko motoriek, tuk-tukov, obrovskych taxikov na uzkych prasnych cestach mi nepride ako prijemny adrenalin.
Ahaaaa, dnes je predsa Silvesteeer! Pozval nas majitel potapackej skoly, aby sme prisli na jeho super-hero party na plazi. Zaciname teda o osmej tam. Na plazi uz je pripravene jedlo, vesely jamajkanec pripravuje drinky a rasta thajci sa snazia zahrat zname skladby. Vdaka odlivu je plaz sirsia a zmestia sa sem vsetci ti super-hrdinovia, ktori dorazili v kostymoch. Z plaze vypustaju prve lietajuce lampiony - raj pre fotografov. Vydrzime do jedenastej a potom na chodniku Duri prehovori unavene vyzerajuceho thajca, aby nas za par bhatov odviezol na svojej "sajdke" (myslime tym motorku s pripevnenim vozikom na ryzu na jednej strane) na hlavnu plaz - Sairee beach.
Tam to uz zije. Na nebi lieta tak stovka horiacich lampinov. Kazdy z plazovych barov ma pripravene vlastne atrakcie a ohnostroje. V tom, ktory sme si na rychlo vybrali my, sa par chalanov hra z ohnivymi tycami a do rytmu DJa si s nimi pohadzuje. Presne o polnoci (o 6 skor ako v CR/SR), zapalia na vode napis NEW YEAR 2010, banda holych turistov sa rozbieha do mora a vypustia prve delobuchy a ohnostroj. Najlbizsich 30 minut sa nepocujeme.
Este pozrieme vedlajsi bar, kde sikmooki Janosici skacu cez horiace svihladla a ideme sa na nasu terasku dorazit vinom z pivovej flase (vysvetlim na poziadanie 8-)).