Nervozne cakame pred bungalovom na pick-up, ktory tu uz 20 minut mal byt. Nepomaha ani ukludnenie pani landlordky, ktora tvrdi, ze meskaju stale. Nakoniec sa ako vzdy v Thajsku objavia na poslednu chvilu a odvezu nas na lod, ktoru by sme za normalnych okolnosti mozno nestihli, ale kedze tu nic neodchadza na cas, mame este 30 minutovu rezervu 8-)
Cesta trva kratko, asi len hodinku. Pred ostrovom Phi-Phi lod ale zastavi po boku inej lode a pasazieri horlivo prestupuju z jednej na druhu. To preto, ze za pouzivanie mola sa plati, a tak setria naklady a co mozu, vybavuju na otvorenom mori 8-)
Na mole nas po telefonickej urgencii vyzdvihne "taxik", alebo typek s velkym furikom. Na ostrove nie su cesty a ani auta (sem tam zaparkovana motorka), tak chudak maly tlaci nase batohy do najvzdialenejsieho hotelu na ostrove 8-) Nasa luxusna izba (luxus je iba v cene, nie v kvalite), zatial inak najdrahsia a najhorsia, bude pripravena az okolo obeda, ideme sa teda poprechadzat po ostrove. Plaze su akoby z oboch stran, teda su z oboch stran ostrova ale vzdialenost medzi nimi je len niekolko desiatok mertov. Na jednej strane sa plaz vola Ton Sai Beach, a kotvia tu vsetky lode, longtaily, speed boaty, jachticky atd. Na druhej strane je "turisticka" plaz, kde prave prebieha odliv, takze aj 100 metrov ako keby na mori si chalani mozu zahrat futbal. Thajsku kulturu tu ale nenajdete. Europske a americke slecny su povacsine hore bez, co je inak v Thajsku dost tabu (thajky som v bikinach este nevidela, pokial su vo vode, maju urcite tricko a sortky). Plaz je samy koktejl bar. Z plaze sa zatulame do uliciek mestecka, kde si v Adventure klube zajednavame nocny ponor.
V miestnom turistickom office nam sympaticky thajec poradi, aby sme sa isli najest ako miestny, na trh. Teta v restike nevie anglicky ani ceknut, tak jej ukazejeme prstami, co asi chceme. Duri chcel kura, a ked mu prinesu nudle s kuracimi varenymi nohami, tak je prekvapeny 8-) Ale ved preco, ved aj to je z kurata. Ja som chcela nieco, co vyzeralo bezmasito, a nachadzam v tom slizske rybacie gulicky. Hlad je hlad, zjeme to bez reptania. Len brucho pobolieva zo dve hodinky po obede 8-/
Konecne nas pusti do luxusnej izby a z tolkeho nadsenia ideme radsej zase objavovat. Vylezieme nespocetne mnozstvo betonovych schodov (v tej horucave a dusne je to vacsi vykon ako gerlach, prisaham, aj ked som tam este nebola 8-)), cca 350 metrov vyskovy rozdiel na 400 metroch, aby sme sa s vyplazenym jazykom dohrabali na view point. Vyhlad je na obe plaze (viz hore) a zadzunglovane kopce. Zda sa, akoby farba mora bola na kazdej plazi ina. Maju tu aj fotku z tohoto miesta niekolko hodin po velkej tsunami z pred par rokov. Co nebolo betonove, nebolo.
Dole na plazi odchytime longtejlaka a zjedname cenu za odvoz na Long beach. Je to nedaleko. Tu unikaju vsetci turisti z preplnenej hlavnej plazi pri mole, a odraza sa to aj na cenach v miestnej dzuserii. Krasna plaz a neviditelna voda (vidiet niekolko metrov na dno), ale musime ist. Caka nas prvy nocny ponor. Malajsky instruktor Saeed nas vyskusa z kapitolky, ktoru sme sa ani neviem kedy stihli naucit, a idzeme. Lod nas uz caka na mole, stmievat sa stmieva, pristroje pripravene. Skaceme do vody pri nedalekej stene ostrova, ktora pokracuje rovnako kolmo aj pod vodou. Na piesocnom dne sa zastavujeme, vypiname baterky a hrame sa so svitiacim planktonom (pri pohybe rukou sa plankton rozsvecuje a v tme zostavaju svietiace ciary). Spiace ryby su poskryvane vsade mozne medzi koralmi, papagajove ryby maju dokonca okolo seba malu bublinu, ktora ich pri spanku chrani pred predatorom (kto by sa priblizil blizsie, rozbil by bublinu a zobudil spiacu rybu, ktora by stacila utiect => sikovny alarm). Velikanske puffer a purcupine ryby lakaju, aby sme ich trosku postrasili baterkou, aby sa nafukli....ale zase nemozeme 8-) V morskej spongii sa skrybaju mini krevetky (nechavame na veceru niekomu inemu, nestacili by ani na jeden chod) a pod tmavym prevysom na nas spat svietia krabie oci. V jednu chvilu sa dostaneme aj do jaskyne, zistim to az ked zacnem bojovat so vztlakom, voda ma vynasa vyssie a zistim ze plavem pod stropom namiesto pod hladinou. Stastlivci vidia aj malu morenu, ale nikto z nas dnes nezahliadol barakudy, ktore vraj v noci vyzeraju hrozivo.
Vraciame sa vyplnit formalitky o ponore, a cirou nahodou narazim na kamaratku zo strednej. Normalka, nie? Sadneme si spolu na veceru, a nasavame nove tipy a rady o potapani v egypte (dalsia destinacia?).
Po ceste domov sa zastavime na chvilku v Regge bare, kde je atrakciou ring, v ktorom sa na srtiedacku biju thajci (muay tai - celkom drsne sa zkopu a zase vstanu a zase sa zkopu a zase...) a chtivy turisti. Zapas velkeho a maleho americana, obidvoch asi trosku nacinkanych, stal za to 8-)
No comments:
Post a Comment