Den 20 - Golden Triangle

Z tohoto dna si zapamatam hlavne bolest zadku z neustaleho sedenia v mikrobuse... 8-)

Este nas zadok neboli, mame za sebou asi len hodinu cesty, ked stojime pri teplych pramenoch (Hot springs). Okrem dvoch vacsich nadrzi, z ktorych trieska gejzir, su vybudovane aj betonove korytka (nieco ako Kosicky mlynsky nahon), v ktorych si mozete svorne macat nozicky v 35 stupnovej vode. V jednom z oddelenych korytok (aspon dufam, ze bolo oddelene a nesla tam ta voda z vymocenych noh) varili miestne tety prepelicie a kuracie vajicka na tvrdo a predavali ich. Hmm, mozno boli dobre, ale ja som vyznavac cerstveho dozreteho manga na ranajky, vzdy ked to je mozne a este v takom vajcovkom smrade z pramenu by som nezvladla zjest nic ine (a rozhodne nie vajicka). 

O par hodin cesty mikrobusom (zadok uz zacina pobolievat) vystupujeme pred Wat Rong Khun nazyvanou tiez Biely chram (White Temple). Je to sucastne dielo (este nedokoncene) thajskeho umelca, pana Chalermchai Kositpipat. Ako meno chramu naznacuje, je cely biely, s malymi trblietajucimi sa sklickami v omietke, preto, aby naznacil cistotu a nevinnost Buddhovu. Pred vchodom su velmi netradicne 3D tabule naznacujuce, ze alkohol a cigarety mozu zabijat (to by som nechala vyfotit na krabicky cigariet!). Okolo chramu je bazenik s bielo cervenymi a bielo oranzovymi rybami. To su snad jedine farby, ktore narusaju oci-tahajucu belobu. Do chramu sa dostavame cez mostik, pred ktorym na nas zo zeme (z pekla) mava nespocetne vela kamennych ruk. Na jednej strane mostu je socha muza (s abnormalne velkym penisom) a na strane druhej je stara naha zena, s jednym normalnym a jednym ovisnutym prsom. Fakt neviem, kde na toto majster chodi 8-) V samotnom chrame nas uz ani neprekvapi stena, ktora je vyzdobena motivmi Supermana, Spidermana, lietadiel letiacich do New-Yorkskych dvojiciek, Star Warsu ci Nea z Matrixu. Zlaty chram, ktory je hned vedla toho bieleho a vyzera ako jeho zlata kopia, sme navstivit nestihli, kedze nas este caka dlha cesta busom. Ale ak sa chcete pozriet na Biely chram, prikladam aspon nejaky webovy link s popisom a obrazkami:

http://www.thailand-travelonline.com/thailand-destinations/northern-thailand-information/wat-rong-khun-white-temple-of-northern-thailand/1182/

Pokracujeme v sedavej praci (sedime v mikrobuse a cumime z okna) niekolko hodin, az kym konecne dorazime na kopec, z ktoreho krasne vidiet to co dnes nazyvaju Zlaty trojuholnik ("Golden Triangle"). Kedysi oblast medzi krajinami Thajsko-Burma-Laos, kde sa velmi dobre obchodovalo s opiom, dnes len sutok riek Ruak a Mekong, a hranice tychto statov, ktora tazi so zvedavych turistov, ktori si snad myslia, ze tu este nejake opium a opiove party najdu. 

Ideme sa nabastit do all-you-can-eat restiky, nabrat silu na cestu mini lodkou po Megonku, ktora nas caka. Sice sme sa uz niekolkokrat pocas tejto dovolenky plavili tzv. longtailom (uzky cln s motorom z kosacky vzadu s ktorym vedia thajci sikovne manevrovat), ale tento je o poznanie rychlejsi. Sedime v podstate na urovni hladiny a citim sa ako v rychlo-clne, len o nieco menej bezpecne 8-) Najprv nam hrdo ukazu casino postavene na brehu, uz na uzemi Burmy, trefne nazvane Money Paradise (Raj na peniaze). Kedze v Thajsku je gambling striktne zakazany, zbohatlici a zufalci si chodia svoje stastie v kartach vyskusat prave sem. Na uzemi Laosu nas na 30 minut vyklopia z clnku, a mame moznost si prejst malicky ale pestry laosky trh. Hned z prveho stanku na nas zizaju hadie, skorpionie a jastericie oci z flasiek od whiskey. Ano, vsetko co sa zmesti do pol-litrovky nakladaju do whiskey a predavaju ako laossku specialitu. Opytajte sa Duriho, ci mu to chutilo... Ja zostavam pri slabsom alkohole a skusim aspon laosske pivko Lao (hmmm, Chang je lepsi!). V jednom zastrcenom stanku najdeme "starozitnictvo". Rozne cinske/laosske/burmske relikvie, ktore maju mozno velku hodnotu, lenze ani predavajuca slecna netusi, ake su tie veci stare. Vyberam si z mnozstva kamennych sperkovnic zdobenych motivmi bambusu, motylov, kvetov, pribehov.... Neda sa velmi zjednavat o cene, tusia ze ich vyrobky su jedinecne. Stale ale platim smiesny peniaz. Zaplatime este jednorazovy poplatok za polhodinovy vstup na uzemie Laosu a longtail nas berie spat do Thajska. Na thajskom brehu (Sop Ruak) je pre zmenu vystavana sialena modtlitebna, vyzera ako obrovska lod, na nej slony v nadzivotnej velkosti so zlatymi zamkami na chrbtoch, mega velka socha zlateho buddhu a tučko Buddha 8-) Maju tu velmi sofistikovany system vyberania desiatku. Na jednej strane "lode" je zlaty lievik, do ktoreho som hodila peniazok. V rurke, ktora je natiahnuta vzduchom ponad hlavy, sa korunka kotulala, kotulala, az sa dokotulala do bruska toho najtucnejsieho a najusmievavejsieho Buddhu, ktory ju zbastil, rozosmial sa a thajsky mi (asi) podakoval. Viz nejake obrazky:

http://www.pbase.com/bmcmorrow/image/84043236
http://www.pbase.com/bmcmorrow/image/84043239


Na spiatocnej ceste do Chiang Maiu sa zastavujeme v Chiang Rai. Celym mestom su monetalne rozostavane stanky, pristavenych je X autobusov s thajcami, ktori tu prisli nakupit. Vidime aj branu do Laosu, kde podla nasej sprievodkine Cat sa nakupuje ovela ovela lepsie, len si musite (aj thajci) zohnat viza, a preto niektorym postaci aj Chiang Raiisky trh. Nemame vela casu, tak to tu aspon preletime a kupime si cerstvo prazene sojove struky. Prazia tu aj gastany (sposobom aky som este nevidela => miesaju ich vo woku spolu s rozzhavenymi uhlikmi), predavaju ponozky, kabelky, tricka.... trosku ako polsky tarh 8-)
Zvysok cesty sa snazim nemysliet na bolest sedacieho svalu 8-) a spim. Do hotelu sa vraciame neskoro vecer, ale hlad neokabatis. Hladame este nejaku otvorenu restiku. Jedina poblizku, kde sedi vela ludi a zda sa, ze vsetkym chuti, je irska restauracia. Chutilo aj nam, vyborne jedlo...... az rano Duri zisti, ze mozno sa v Thajsku neoplati skusat nethajske restauracie.....8-/