Den 3 - Kambodza - Ankor Wat

Zaciname skoro rano vymenou tuk-tuku za pohodlnu toyotu camry (ake ine auto by sme si v kamodzi aj vybrali). Prva zastavka je v Phnom Kulen, co by mali byt vodopady. Kilometer a pol dlha trasa cez vysekanu dzunglu (a denno denne vyzametanu!) vedie k malemu potociku a mii vodopadiku, v ktorom sa skryvaju stare do skaly vytesane reliefy a motivy zien. O kusok dalej narazime aj na o trosku vacsi vodopad (stale vodopadik) a dumame, preco je toto vlastne take dolezito miesto. Reziser Juraj na to prichadza 8-) V rieke sa skryva tisicka Shivinych rodidiel 8-) cez ktore ked voda pretecie, je samozrejme svata. Do Ankor Watu tym padom tecie uz len posvatna voda.
Pri vychode z lesa na nas uz caka tucet deti, a ponukaju vlastne cokolvek za "vandolaa" (=1$). My si ale kupujeme len cerstvy ladovy kokosovy orech a kavu so salkom (povodne sme chceli mlieko, ale kravy sa tu chovaju len ako tazne zvery pre mlatenie ryze).
Z tepla a vlhka, ktore sme zazivali pri riecke, sa presuvame do Lady's temple (Banteay Srey), cize do zenskeho chramu, okolo ktoreho uz je len teplo, priserne teplo (Luxor suvix). Chram je z velkej casti zrekonstruovany, strazcovia s opicou tvarou su uplne novy. Duri tam vidi ruzove kamene a tvrdi, ze cely chram bol ruzovy. Ja si myslim, ze nam bolo teplo....8-) Okolo chramu stoji voda, kde su nasadene ruzove lekna, a zase na inom mieste ryzove policka. Kam dovidime sa sem tam pasu vodne byvoly.
Na namietanie nasho sofera (ktory tvrdi ze vsetky chramy su na jedno kopyto a nemusime vidiet a fotit vsetky) sa zastavujeme pri chrame Pre Rup. Je o poznanie vacsi ako zensky chram, predsa len bol postaveny pre chlapa. Na vrcholkoch su polo-zrucane levie sochy - fotim sa aspon s levim pozadim ktore stale drzi pohromade.
Dedinky medzi chramami su krasne, sympaticke. Vacsina domcekov je postavena na nozickach, a to kvoli romu, aby domacim do domu nenaliezli rozne potvory (hady, hmyz a ine zvery). Pod domom maju deti namontovane hojdaky, hupacie siete a rodina sa tu stretava za plastovym stolom. Zopar domacnosti je natolko chudobna, ze steny a strechy domov su vyrobene z vysusenych listov. Vsade naokolo rastu palmy, kokosovniky a magovniky (skoda ze nie je ich sezona, teraz len kvitnu).
Pri ceste zastavime v stanku, kde nam teta kambodzanka ukazuje, ako vyraba cukor a cukrove kocky z palmy... Dokazu vyrobit az 5 litrov za noc z jednej palmy.
Dalsou zastavkou je chram v dzungli, Ta Prohm, kde sa hned na zaciatku s Durim stracame.... je to komplex malych a vacsich chramov, ktore su kompletne prerastene obrovskymi stromami, takze orientovat sa nie je jednoduche. Na navstevu chramu prisla aj skupina budhistickych mnichov, ktory sa vsak vyhybali kameram a fotakom turistov.
Cestou do komplexu Angkor Thom sme ameerickym stylom stiahli okienko, vysunuli objektiv a vyfotili dalsi z chramov, Ta Keo.
Angkor Thom je vobec najvacsi komplex na okoli. Vstupna brana napoveda, ze tento nebudeme mat zmaknuty za 15 minut 8-) Najkrajsia cast bola v chrame Bayon, kde kazdy zo stitov chramu bol zdobeny zachovalou tvarou budhu. Impozantna bola aj cesta nad jazierkom postavena na stlporadi, ktora viedla k dalsiemu chramu (nastastie tento bol kvoli rekonstrukcii zatvoreny). Male kambodzatka si nas odchytili pri prechode jednou z bran, a nastojili na kupe hocico za vandolaa. Somarinky do batohu nepotrebujeme, tak sme im zalepili usta vianocnymi medovnikmi. A aku radost sme im nimi spravili. Obzrieme uz len oplotenie vyfreskovane slonami a vstupnu branu s trojhlavym slonom a pokracujeme v ceste za dalsim chramom.
Konecne finale - Angkor Wat. Pristupovou cestou cez kamenny most sa dostavame do komplexu. "Way of visit" nas vedie stlporadim okolo chramu, a cela stena pozdlz je vyzdobena do kamena vytesanymi motivmi bitky na slonoch, vojskom co sa pretahuje s hadom a podobnymi haluzami. Pristup na tri hlavne veze chramu je zamietnuty kvoli rekonstrukcii. Takze za hodinku odchadzame na Phno Bakheng, co je vlastne kopec a na kopci maly zrucany chram, z ktoreho nam poradili je vidiet krasny zapad slnka. Zjavne to neporadili len nam. Cestou do kopca sa prebijame cez stovky dalsich turistov roznych narodnosti. Na vrchole uz su schody chramu plne obsadene a obecenstvo caka na dych beruci zapad slnka. A nic nebude! Zamracilo sa a slnko zapadlo leda za sivy mrak. Co uz, videli sme aspon dzunglu a v nej sem tam vezu chramu, z vysky.
Pred Phnom Bakheng si odskrtavame, ze sme videli prveho kambodzkeho slona a ponahlame sa taxikom do mesta na prve dnesne jedlo. Sofer nam poradi miestnu Khmersku restauraciu, kde nam naozaj velmi chuti. Este stihame aj polozatvoreny trh s ovocim a za dolar a pol nakupujeme vodny melon a kilo zltuckeho manga. Prajeme si bru chut.