Prvých 200 km na juh od Aucklandu (prvé zážitky so šoférovaním na opačnej strane) a flóra sa kompletne zmenila. Už nevidím žiadne borovice, palmy, avokáda či banánovníky. Nahradili ich listnáče.
Rotorua – ešte pred vstupom do mesta nás Ďurko zaviedol na adrenalín vytvárajúci zorbing. Pre tých, čo to nepoznajú, je to obrovská plastová guľa, v nej trochu vody a 1 až 3 človeka. Čo by sa tak asi s tou guľou mohlo robiť? Spustí sa z kopca… 8-) Bohužiaľ, tesne pred nami vystúpilo z autobusu 40 zorbingu chtivých decák a nás tlačil čas 8-/ Snáď sa nám podarí zorbingovať ešte neskôr počas výletu.
Mesto Rotorua ako také sme dosť zanedbali (ak nerátam nákup potravín v pack&save). Radšej sme nás čas investovali do 30 km vzdialených gejzýrov Wai-O-Tapu. Čierne, zelené a oranžové krátery (hĺbka do 20m, priemer do 50m) prekvapili nielen farebnosťou ale aj smradom! Trebárs „diablová diera" (devil's hole) alebo „peklo" (inferno) stálo za to! Channel #5 sa nechytá! Champagne pool, alebo bazén so šampanským sa tiež nedal zahanbiť. Parila sa z neho hustá, nosu neznesiteľná para. S každým vánkom sa ta pohla zaručene k miestu, odkiaľ sme chceli fotiť. Chvíľkami sme sa ani nevideli. Na záver, ako bombónik parku, sa skrývalo krikľavo zelené jazierko (pravdepodobne plná síry). Tá zelená vyzerala naozaj choro, vo mne evokovala chrípku, v Ďurovi tekutý Persil. Jediné rastliny, také husté kríky, ktoré túto nehostinnú a smradľavú zem pokrývajú, sú Kanuka a Manuka (všetci ich doma poznáme ako Tea Tree).
V Rotorue Lonely Planet („Kniha") ešte odporúča tradičnú Maori show – tanec haka. Zarezervovali sme si štyri miesta na večerné predstavenie, hneď potom, ako sme vyriešili vybitú autobatériu 8-)
Maori sú vraj jedny z mála národov/kmeňov, ktorý vítajú hostí zlosťou. Je to forma zastraśenia a zároveň overenia si, že hosť prišiel s dobrým úmyslom. V dedinke Tamaki sme práve takéto uvítanie zažili. Vypúlené oči, vyplazené jazyky, jemné potriasanie dýky vo výške hrude a zakopávanie piesku nohou v smere protivníka/hosťa (podobné gestá robia aj býky), to sú základné znaky haky. Po predstavení nás dobre nakŕmia, okrem iného aj sladkými zemiakmi.
V noci nás ešte čaká cesta do Národného parku Tongariro.
No comments:
Post a Comment