Budíček je opať nastavený na šiestu. O siedmej nás už autobus vezie na začiatok údolia Tongariro. Aj keď tento trek začína ako riadna masovka (s nami ráno nastupovalo asi 5-6 plných autobusov), už pri prvom stúpaní sa peleton trhá a my unikáme davu. Tongariro je 1967m vysoká činná sopka (posledne vybuchla v 1926) s červeným kráterom a azúrovými jazierkami.
Absolut kýč! Vedľa nej stojí mohutná hora Ngauruhoe, tiež činná sopka, 2287m vysoká. Vačšina z nás ju pozná z filmu Pán prsteňov ako horu Doom (Mt. Doom). O osem hodín od štartu nás bude čakať autobus na druhej strane priesmyku, čož je akurát dosť na prechod údolím/priesmykom a výstup na Tongariro, avšak výstup na Mt. Doom musíme vynechať. Rozhodnutie to bolo určite správne. Fotky hory Doom sú z Tongarira prenádherné a tiež sme sa ušetrili útrpnej cesty po sypkej láve tak, ako kedysi šľapal Frodo. Ďurko si ešte vymyslel fotku hory z prsteňom, ale v tejto nadmorskej výške mi opúchajú prsty a prsteň nechce dole.
Pzm.: Novozélandské slnko páli ako šialené. Ani krém nepomáha. Sme už ako pochodujúce lobstre. A to normálne s opaľovaním problém nemáme.
Na ceste do Wellingtonu, kde plánujeme prespať, zavolá moja kiwi Harriet a ponúkne nám ich plážový domček vo Waikawa beach. Je to zhruba 30km po našej ceste pred Wellingtonom, takže to vďačne prijímame. Harriet, so svojím silným zélandským prízvukom, mi vysvetľuje cestu k domu a miesto, kde je ukrytý kľúč. O 11 pm svietiac si baterkami, čelovkami a mobilmi prehľadávame celú záhradu, verandu a skalku. Kľúč má byť ukrytý pod kameňom na ľavo od domu. Dom má byť modrý a má to byť druhý dom z konca ulice. Po hodine a pol v záhrade nezostal ani jeden nezdvihnutý kamienok. Harriet nedvíha telefón a signál je tiež dosť slabý. Pomaly zaspávame v aute pred cudzím domom a jediné, čo nás teší, je nádherná mliečna dráha. Konečne sa nám kiwi dovolala a po podrobnom popise domu, terasy a psej búdy zisťujeme, že psa nemajú a stojíme pred nesprávnym domom 8-) Divím sa, že ešte nikto nezavolal políciu. Zahladzujeme stopy a prcháme do susedného, v tme veľmi nenápadného, modrého domu…
No comments:
Post a Comment