Den 16 - presun na Phi Phi

Nervozne cakame pred bungalovom na pick-up, ktory tu uz 20 minut mal byt. Nepomaha ani ukludnenie pani landlordky, ktora tvrdi, ze meskaju stale. Nakoniec sa ako vzdy v Thajsku objavia na poslednu chvilu a odvezu nas na lod, ktoru by sme za normalnych okolnosti mozno nestihli, ale kedze tu nic neodchadza na cas, mame este 30 minutovu rezervu 8-)
Cesta trva kratko, asi len hodinku. Pred ostrovom Phi-Phi lod ale zastavi po boku inej lode a pasazieri horlivo prestupuju z jednej na druhu. To preto, ze za pouzivanie mola sa plati, a tak setria naklady a co mozu, vybavuju na otvorenom mori 8-)
Na mole nas po telefonickej urgencii vyzdvihne "taxik", alebo typek s velkym furikom. Na ostrove nie su cesty a ani auta (sem tam zaparkovana motorka), tak chudak maly tlaci nase batohy do najvzdialenejsieho hotelu na ostrove 8-) Nasa luxusna izba (luxus je iba v cene, nie v kvalite), zatial inak najdrahsia a najhorsia, bude pripravena az okolo obeda, ideme sa teda poprechadzat po ostrove. Plaze su akoby z oboch stran, teda su z oboch stran ostrova ale vzdialenost medzi nimi je len niekolko desiatok mertov. Na jednej strane sa plaz vola Ton Sai Beach, a kotvia tu vsetky lode, longtaily, speed boaty, jachticky atd. Na druhej strane je "turisticka" plaz, kde prave prebieha odliv, takze aj 100 metrov ako keby na mori si chalani mozu zahrat futbal. Thajsku kulturu tu ale nenajdete. Europske a americke slecny su povacsine hore bez, co je inak v Thajsku dost tabu (thajky som v bikinach este nevidela, pokial su vo vode, maju urcite tricko a sortky). Plaz je samy koktejl bar. Z plaze sa zatulame do uliciek mestecka, kde si v Adventure klube zajednavame nocny ponor.
V miestnom turistickom office nam sympaticky thajec poradi, aby sme sa isli najest ako miestny, na trh. Teta v restike nevie anglicky ani ceknut, tak jej ukazejeme prstami, co asi chceme. Duri chcel kura, a ked mu prinesu nudle s kuracimi varenymi nohami, tak je prekvapeny 8-) Ale ved preco, ved aj to je z kurata. Ja som chcela nieco, co vyzeralo bezmasito, a nachadzam v tom slizske rybacie gulicky. Hlad je hlad, zjeme to bez reptania. Len brucho pobolieva zo dve hodinky po obede 8-/
Konecne nas pusti do luxusnej izby a z tolkeho nadsenia ideme radsej zase objavovat. Vylezieme nespocetne mnozstvo betonovych schodov (v tej horucave a dusne je to vacsi vykon ako gerlach, prisaham, aj ked som tam este nebola 8-)), cca 350 metrov vyskovy rozdiel na 400 metroch, aby sme sa s vyplazenym jazykom dohrabali na view point. Vyhlad je na obe plaze (viz hore) a zadzunglovane kopce. Zda sa, akoby farba mora bola na kazdej plazi ina. Maju tu aj fotku z tohoto miesta niekolko hodin po velkej tsunami z pred par rokov. Co nebolo betonove, nebolo.
Dole na plazi odchytime longtejlaka a zjedname cenu za odvoz na Long beach. Je to nedaleko. Tu unikaju vsetci turisti z preplnenej hlavnej plazi pri mole, a odraza sa to aj na cenach v miestnej dzuserii. Krasna plaz a neviditelna voda (vidiet niekolko metrov na dno), ale musime ist. Caka nas prvy nocny ponor. Malajsky instruktor Saeed nas vyskusa z kapitolky, ktoru sme sa ani neviem kedy stihli naucit, a idzeme. Lod nas uz caka na mole, stmievat sa stmieva, pristroje pripravene. Skaceme do vody pri nedalekej stene ostrova, ktora pokracuje rovnako kolmo aj pod vodou. Na piesocnom dne sa zastavujeme, vypiname baterky a hrame sa so svitiacim planktonom (pri pohybe rukou sa plankton rozsvecuje a v tme zostavaju svietiace ciary). Spiace ryby su poskryvane vsade mozne medzi koralmi, papagajove ryby maju dokonca okolo seba malu bublinu, ktora ich pri spanku chrani pred predatorom (kto by sa priblizil blizsie, rozbil by bublinu a zobudil spiacu rybu, ktora by stacila utiect => sikovny alarm). Velikanske puffer a purcupine ryby lakaju, aby sme ich trosku postrasili baterkou, aby sa nafukli....ale zase nemozeme 8-) V morskej spongii sa skrybaju mini krevetky (nechavame na veceru niekomu inemu, nestacili by ani na jeden chod) a pod tmavym prevysom na nas spat svietia krabie oci. V jednu chvilu sa dostaneme aj do jaskyne, zistim to az ked zacnem bojovat so vztlakom, voda ma vynasa vyssie a zistim ze plavem pod stropom namiesto pod hladinou. Stastlivci vidia aj malu morenu, ale nikto z nas dnes nezahliadol barakudy, ktore vraj v noci vyzeraju hrozivo.
Vraciame sa vyplnit formalitky o ponore, a cirou nahodou narazim na kamaratku zo strednej. Normalka, nie? Sadneme si spolu na veceru, a nasavame nove tipy a rady o potapani v egypte (dalsia destinacia?).
Po ceste domov sa zastavime na chvilku v Regge bare, kde je atrakciou ring, v ktorom sa na srtiedacku biju thajci (muay tai - celkom drsne sa zkopu a zase vstanu a zase sa zkopu a zase...) a chtivy turisti. Zapas velkeho a maleho americana, obidvoch asi trosku nacinkanych, stal za to 8-)

Den 15 - posledny den na Koh Lante

Lucime sa z rana s Novotnymi. Len co nas odprevadia na plaz, nasa speedboat s troma motormi vyraza na vylet na 4 rozne ostrovy. Teda hned po 20 minutovom cakani na turistov, ktorych rano zabudli vyzdvihnut na hoteli ako slubili (bezna praxe v Thajsku) a na com sa strasne rozculuju dve starsie americke ucitelky (podla rovnakeho temperamentu sa zda, ze su to sestry).
Prva snorchl-pauza je na ostrove Cheuk. Krasny koralovy porast, dve hladne ryby nahanajuce ciernu chobotnicku aj vzacny druh rybky "Nemo" (false claun fish), to vsetko tu mame moznost vidiet cez zahmlene okuliare a takmer zadarmo 8-)
Na ostrove Muk je jaskyna Emerald do ktorej sa dostava celkom srandovne. Vsetci si musime nasadit plavacie vesty (vacsina azijcou vratane thajcou nevie absolutne plavat) a zoradit sa ako v skole do zastupu, hada. Jeden po druhom potom preplavame cez tmavu jaskynu s vysiacimi stalaktitmi s jednou baterkou. Nuz, najma Japonci maju z tohoto velku srandu a asi aj adrenalinovy zazitok. Na druhej strane "diery" je plaz, stromy a stovka dalsich turistov 8-/ Bola to vraj niekedy tajna skrysa pokladu pre piratov 8-) Vyzera to tu ako v centre vyhaslej sopky. Z kazdej strany strma stena, a v jednej z nich je jaskyna, cez ktoru sa da prejst len v case odlivu (pri prilive asi len s potapacskou vystrojou).
Na ostrove Kradan nas caka obedik, ovocie a trosku odpocinok. Co? Odpocinok? Ani zadarmo. Dvojhodinovu pauzu stravime prechadzanim sa po plazi a dalsou snorchl-pauzou (ktora sa uz tentokrat neobisla bez straty Durovych oci...teda cocky).
Ostrov Ngai je totalne obkoleseny plavacimi vestami a z nich trcia japonske ruky a nohy. Pripadne este pet flasky s chlebom, ktore tlacia do ryb, len aby si odfotili cele hufy rovnakych pruhovanych rybiciek (ktore btw na to onedlho zdochnu). Snazime sa vynnut masam, ale velmi to nejde...
Po navrate na Koh Lantu nas nemohlo napadnut nic lepsie, len sa nechat pomasirovat na plazi pri zapade slnka. Znie to krasne, ze? Len chrbat a ucho ma bolelo este par dni 8-) Konecne viem, co obnasa thajska masaz. Teta maserka, utla starucka pani, zacala "jemnou" olejovou masazov na mojom chrbte. Uz vtedy som mala slzy v ociach. A to ma este cakalo prave thajske sialenstvo zpredu....
Rozdychat to ideme do rasta baru na plazi, kde robia perfektne cerstve mango dzusy a pina coladu z cerstveho kokosoveho mlieka. Thajsky rastafarian nam zo sest krat popraje vsetko dobre do noveho roku a mozeme ist kludne spat.

Den 14 - Ponory na Koh Bida Nok a Koh Bida Nai

Nechce sa nam rano vstavat, ale tesime sa na ponory (a na super ranajky na lodi), takze sa premozeme, natiahneme plavky, zbalime sa a ideme. Prvy ponor idu chalani skusat vztlak a podvodny beh po pieskovom dne. Ja so Zuzkou sa pripajame k holandskemu pariku a na starost nas ma thajsky instruktor (s thajcom som este nepotapala). Nad vodou mu je horsie rozumiet, a pod vodou je ticho a nevidava ziadne signaly, takze osral ho pes, plavame takmer bez neho. Napriek tomu sa nam uz pri prvom ponore podari vidiet hned dvoch leopardich zralokov (lepard shark), jedneho obrovskeho spiaceho na dne, a druheho plavajuceho pred nami. Papaju len plakton, a su hnedo-zlto-pieskovej farby a bodkovane, takze strach z nich urcite nejde. Zbacime aj raju maskujucu sa pod pieskom, cierno-bielu bodkovanu morenu, puffer fish (tie sa nafuknu ked sa vylakaju, ale nasledne zomru, takze mame zakazane ich strasit....aj ked mam taku chut urobit huuuu!), skorpionovu rybu co vyzera uplne ako kamen (tieto ryby zeru vsetko, co je okolo nich, preto dokazu menit farbu presne podla prostredia, v ktorom ziju).

Po ovocnom obcerstveni na lodi zaciname druhy ponor, tentokrat s nasou oblubenou francuzkou Nathalie. Na zaciatku stravyme par minut hladanim morskeho konika, bohuzial, ten sa tak dobre skryval, ze sme ho nevideli. Nevadi, leopardi zralok je stale tam, takze maju moznost si ho obzriet aj chalani. Nathalie tiez pozna tajnu skrysu bambusovych zralokov (bamboo sharks), skryvaju sa pod ploskym kamenom (Dokonca to vyzera, ze snad ani nemozu ist von, ze su vacsi ako otvor. A vraj su na rovnakom mieste uz mesiac). Aby sme ich videli, musime hlavou uplne na dno a nohami hore ich obzerame v tmavej diere. Za utesovym rohom narazime na morskeho hada. Bodkovana morena na nas tiez caka a uvidime aj jednu malicku volne plavajucu mimo dieru. Bezne su tu aj krabicove baby rybky (box fish), sweet-lip fish, file fish, vela claun fish (aj druh "tomato" a "clarks") - t.j. Nemo, zijucich v sasankach. Nad hlavami nam jazdia velke "trevallie" ryby.

Okrem rybiek je tu aj vela krasnych koralov, niekore vyzeraju ako obrovske cipkovane vejare, aj niekolko metrov velke. Na jednom mieste plaveme nad kompletne zarastenym dnom tvrdym koralom.

Na bezpecnostnej zastavke Nathalie uvidi obrovsku meduzu a vyraza za nou. Je fakt krasna a velka. Pod klobukom je zo 20 malych rybiek, ktore plavaju stale v jej tesnej blizkosti. Ma vela noziciek, ci chapadiel, ktore su ruzove, vyzeraju ako cipkovane. Niektore z rybiek, zijucich s nou v symbioze, su len niekolko milimetrov velke/male.

Na lodi si vychutname pohlad na ostrov Phi-Phi, vedla ktoreho sme potapali. Ma strme zrazy, z vody vychadza kolmo jeho kamenna stena, zhora zarasteny zelenou. Nice.

A mame tu posledny vecer s Novotnymi, zapijeme to fajnovymi koktejlami v rasta bare na plazi (vola sa asi inak, ale obsluhuje tu vzdy vysmiaty - asi mierne zhuleny - thajsky rastafarian).

Den 13 - Koh Lanta na motorke

Na tento den mame naplanovane objavovanie ostrova na motorke. Avsak, ked sa rano zobudime, prsi.....a prsi.... a na obed este stale prsi.... takze travime cas robenim nicoho a vsetkeho na verande u Novotnych. Na takuto podivanu sa pridu juknut aj miestne opice.

O jednej to uz nevydrzim a prinutim grupu vyrazit na motorkach aj za mierneho dazda. Cestou zhodime este spinave pradlo v pradelne, kde nam ho za 40 batov na kilo vyperu a vyzehlia 8-)))

Prva zastavka je v zahrade orchidei. Nieco pre nasu mamku. Vonaju a vyzeraju vsetky kvietky nadherne, ale aj napriek tomu sa chlapcom najviac paci lupa, ktoru sme vyfasovali na obzerani miniaturnych niekolkomilimetrovych okvetnych listkov, s ktorou robia....somariny. Hned vedla je "zoo" motylov. Posedavaju na kvietkoch, na narezanych bananoch, a aj na mojom cervenom prsiplasti na batoh (hluuupe, si mysleli ze to je kvietok).

Oproti ponukaju trek na slonoch, ale pri pohlade na nenormalne vychudnuteho slona (prepadnuta koza na hlave) priviazaneho nohou o strom ako s viditelnymi tazkostami prezuva listky z kukurice, tuto aktivitu vynechavame a pokracujeme krizom cez ostrov. Cast cesty je cela zaplavena hnedym blatom, preto spomalujeme na minimum (a aj tak sa smykame). Na vychodnej strane ostrovu Koh Lanta je stare centrum (old town). Krasne malicke mestecko ma sarm. Ulicu zdobia cervene cinske lampiony (za davnych cias tu mala Cina velky vplyv). Niektore z drevenych domov postavenych ciastocne na pevnine, ciastocne na mole, su este povodne, vyse 100 rokov stare. V Hammock house predavaju najkrajsie hojdacie siete, ake som zatial videla. Pletene, farebne, makke na dotyk aj na lah 8-) Aj cena odpoveda kvalite. Ze vraj to cele vymyslel jeden svajciar, ktory vyrobou tychto sieti zamestnal jeden miestny kmen, ktory zhodou okolnosti prisiel o ich povodny styl zivota (nepamatam ci im vyrubali les, alebo daco im znicili) a zostali bez prace a obzivy. Kedze vedeli pliest rybarske siete, svajciar to vyuzil a predajom hojdacich sieti sa teraz zivia.

Vo vedlajsej restike si dame sweet&sour rybicku na thajsky sposob, tuniakovy salatik, krevetky s bazalkou, nudle a samozrejme cerstvy kokos. Pokracujeme na motorkach dalej na juh okolo dedinky morskych ciganov. Ti, zijuci na mori, maju stare bambusove domceky s bananovymi strechami. Od thajskych domcekov sa lisia len tym, ze okolo je strasny bordel, a vela kohutov a sliepok (aj male kuriatka), a vsetci sedia na verandach a maju pohodu. Ti, ktori mali domy na plazi, mali stastie v nestasti. Aspon to tak vyzera, ze po poslednej tsunami (vsade su tabule upozornujuce nas na nebezpecesnstvo a zaplavovu zonu) im zmietlo domy a vlada im (ako vsade na svete) postavila krasne murovane domy (v takych neziju ani thajci). Takze cigani sa maju vsade rovnako.

Podla navadzacich tabul sa chceme dostat na najjuznejsi cip ostrovu, ale dostaneme sa do resortu, ktory je nakoniec celkom zaujimavy. Maju tu niekolko rozpravkovych drevenych domcekov postavenych v korunach stromov, potom zopar kamennych a jaskynnych domov (vyzeraju velmi komfi) a blizsie k plazi je niekolko lodnych domov (na susi). Pod stromami najdeme aj momentalne nefunkcnu jakuzzi a strasne vela roznych soch zvierat v nadzivotnej velkosti (nasli sme orla, tigra, dobermana, bociana, cajku, zirafu, slona.....). Medzi nimi jeden zivy makak priviazany o strom uz nie je atrakciou. Na plazi maju aj bazenik, barik, a na vode mini dreveny domcek pre novomanzelov (tak pisu). Fotime, fotime, az kym nas majitel nezchladi, ze kym si nedame nejaky drink, fotit nemozeme. Nalievame sa teda umelych dzusom (v thajsku, kde je tolko vyborneho cerstveho ovocia, sme na taky dzus uz nezvyknuty) za dvojnasobok beznej ceny.

Windguru hlasi, ze ma k veceru zacat opat prsat, balime a vraciame sa k nasim bungalovom. Po ceste si nemozem nechat ujst obchodik so striebornymi sperkami, s ktorych su nakoniec sperky z musiel, a kupujes si pre mna suvenyr 8-)

Vecer mam zjednavaciu naladu. Vyuzijeme to na miestnom trhu s oblecenim. Moje sluzby vyuzije pri nakupoch cela posadka 8-)

Den 12 - Koh Lanta - ponory (deep dive)

Dnes sa pripojim ku chlapom a skoro rano zaciname 3-hodinovu cestu k jednemu z desiatich najlepsich miest na potapanie na svete. Vola sa to tam Hin Daeng. Cesta je dlha, preto nas na lodi cakaju kralovske ranajky: volske oka, toastiky, ovocie a vobec, pocas celeho dna do nas tlacia dobroty, to asi preto, aby sme nepotrebovali tolko zavazia pri ponore 8-)

Natali, francuzska instruktorka, nas bude sprevadzat. Na lodi nam vysvetli zakladne principy ponoru do hlbky 30 metrov, naplanujeme si nas ponor, v atlase nam ukaze rozne zivocichy, ake by sme mali vidiet a po zvysok cesty pochrapkavame a opalujeme sa na palube. Ked kapitan tri krat zatrubi, vsetci sa ideme nahodit do neoprenov a skaceme z lode.

Do 30 metrov sme sa dostali ako nic. Dokonca nemam ani problem s usami. Moj hlbkomer sice ukazuje len 25 metrov, ale vsetkym ostatnym svieti 30, takze ho mam pokazeny. Nezostavame v tejto hlbke dlho, aby sme si neminuli rychlo vsetok kyslik. Natali s nami len vyskusa jednu hru (skusame ci vieme pohnut prstami ruky, na ktore ona ukaze, ked mame ruky spojene a prevratene), aby zistila, ci nemame otravu dusikom (dusikovu narkozu). Potom vystupujeme do 20 metrov a uzivame si. Je tu obrovsky plochy utes na ktorom su prichytene koraly, vidime rodinku "Nema", malych krabov, Rudko najde velku zelenu krevetu, Natali nam ukazuje obrovsku morenu, leviu rybu (Lion fish), obcas sa musime vyhybat rybe trigger fish, ktora si strazi svoje teritorium. Chceme sa ist pozriet aj na druhu stranu utesu, ale hned ako sa priblizime k okraju, tak zacitime silny prud, ktoy by nas okamzite odniesol smerom na more, takze toto zavrhujeme a vraciame sa do "zavetria". Rybiek je tu tolko, ze dokonca aj pri vystupe, aj pri bezpecnostnej zastavke v piatich metroch mame na co pozerat. Na hladine zamavame kapitanovi, ze sme v poriadku a ten za nami sikovne vmanevruje nasu celkom velku lod, aby sme sa neunavili plavanim.

Druhy ponor sme podla povodneho planu mali skusit v Hin Mueng, ktory je tiez medzi tymi najlepsimi a je od prveho ponoru vzdialeny len 100 metrov. Kedze je ale naozaj silny prud a v Hin Mueng zacina utes az 12 metrov pod vodou, takze sa nie je velmi za co skryt, Natali navrhuje, aby sme sa radsej potapali na rovnakom mieste, inak si ponor neuzijeme a budeme bojovat cely cas s prudmi. Vobec to nevadi, kazdy ponor je totiz iny, a aj ked sa potapame na tom istom, zase vidime ine rybky a zivocichy.

Vecer sa na nasich pozicanych skutroch prevezieme do mesta a ideme sa najest podla doporucenia na molo, do restiky Cat Fish - vyborne thajske jedlo, dokonca aj falefl a humus, kokosovo-pomarancovy dzus, mangovo-melonovy..... na thajsku mi najviac bude chybat kuchyna.

Den 11 - Koh Lanta - kayaky

Rano najprv vyzdvihnu chalanov, ktori odchadzaju na svoje ponory (budu sa ucit orientaciu pod vodou a multi-levlovy ponor) a po chvilke pride aj pre nas tuk-tukar Aon. Vezme nas na druhu stranu ostrova k mangovnikovemu lesu. Mangrovniky rastu kde len dovidiet, v mori, a cez ne je postavene len uzke molo pre turistov, aby si to mohli obzriet zblizka a nezamocili sa pri tom. Na lodicku nakladaju tri kayaky a ovocie na cestu a cez mangrovniky sa dostavame na otvorene more. V dialke sa crtaju rozne male ostrovceky, niekde z vody trci len malicka pieskova plaz s par stromami.

Pri jednom z brehov zastavujeme a nas sprievodca vytahuje banany. K lodi sa uz rozbieha svorka opiciek. Niektore cakaju na brehu, a banany im hadzeme, ine sa osmelia a namocia sa kvoli kusku bananu do vody aby na ne dosiahli. Ta najdrzejsia nam vyskoci na lod a nerobi je problem nas tahat za ruku, ked nam rozbalovanie bananu trva velmi dlho. Prichadza aj mama opica s malou baby opickou vysiacov jej na bruchu. Podavame im a hadzeme vsetky banany, ktore mame. Opicky su cistotne, takze ked banan nahodou nechytia a spadne im do blata, pribehnu s nim k moru a oboma ruckami si ho vo vode pekne oplachnu a az tak sa do neho zahryznu.

Ideme lodkou dalej az k ostrovu Talabeng. Tam presadame na vratke plastove kayaky a nasledujeme sprievodcu. Okrem sprievodcu s nami idu uz len dve asi 60 rocne dvojicky, Holandanky. Utesujeme sa, ze ked to zvladaju oni na kayaku, musime aj my (nakoniec to nic tazke nebolo). Talabeng je krasny neobyvany ostrov, strmo vystuoujuci z mora. Pri hladine obmyty vlnami a obrasteny muslami. Na miestach, kde sa vytvorili rozne prevysy, su utvary ako keby stalaktity. Kayakujeme naokolo, zastavujeme sa pri roznych zaujimavych miestach, vplavame najprv do jednej malickej jaskynky len pre jeden kayak (tam to trosku otlcieme veslami ked sa snaime vyplavat) kde pistia netopiere. Druha jaskyna je uz vacsia, s krasnymi niekolko metrovymi stalaktitmi aj stalagmitmi a so sikmu stenou, po ktorej sa dokonca nejaki tursiti aj snazili vyliezt blizsie k visiacim stalaktitom. Naokolo su aj malinke ostrovceky pomedzi ktore preplavame a asi po dvoch hodinach zase menime kayaky za lodku. Odvezu na ostrov Bu Bu s peknou tichou pieskovou plazou, kde mame pripraveny obed a ovocie. Potom sa ti, ktori si doma nezaudli plavky (he he) okupeme, polezime si pod palmami v hojdacej sieti a trosku sa aj poprechadzame dzunglov. Mame tu zhruba tri hodinky na oddych.

Zacina sa zmrakat a v dialke uz hrmi. Naskakujeme na lod, ale burke sa uz nevyhneme. Ta najvacsia smrst nas stretne na lodi, takze sa chulime pod mini striesku. Po polhodine cesty sme uz opat pri mangrovnikoch a hladnych opickach. Banany uz sice nemame, ale aspon si ich este raz obzrieme. Su teraz cele premocene a uz im voda nevadi. V mnrovnikovom lese je aj jeden plavajuci rybarsky dom, kde sme sa asi povodne mali este zastavit a kayakovat, ale kedze stale prsi, vypustame to a ideme domov.

Taxik (sme radi ze nie otvoreny tuk-tuk) nas dovezie k bungalovom a na verande cakame za dazda na prichod chalanov. Medzi chatickami sa pomaly tvori hnedy potocik. Prsat prestava az k veceru, stihneme rychlu veceru a ideme sa pri pivku pripravit na zajtrajsok.

Den 10 - Koh Lanta - prichod

O piatej rano priplava nasa lod do Surathani do pristavu. Pride pre nas tuk-tuk, na strechu bez povrazov nahadzu nase batohy, takze musime ist velmi pomaly a hlavne nebrzdit a este sa nam nezmestil Duri do tuk-tuku, takze visi za autom ako mu sofer nakazal - t.j. "monkey show". Odvezie nas do znamej "restauracie", kde preckame do 6:30, aby sme sa klimatizovanym autobusom odviezli na Krabi. Tam opat v restauracii cakame 2.5 hodiny na minibus, ktory nas odvezie za roh, kde nas opat vylozia a cakame dalsich 30 minut. Rozculujem sa a vlastne ani neviem preco. Nema to zmysel. Ked nas konecne nakladaju do mensieho minibusu, zistuju, ze sa tam asi nezmestime. Anglicky nehovoriacim soferom pride pomoct anglicky nehovoriaca thajka z turistickeho officu. Vsetci mame nalepene na trickach pofiderne nalepky, ktorymi nas oznacili uz v predchadzajucom buse. Ani to jej nestaci ako dokaz, ze patrime k cestujucim, takze chce vidiet cestovny listok. Ten mame mozno v batohu a mozno sme uz vyhodili, ale thajsky to vystvetit nevieme, anglicky nerozumeju, takze vznika hadka... Nakoniec vsetko dobre dopada (aspon kvazy), nastupujeme do minibusu a vyrazame. Za prvym rohom sme svedkami (a mozno aj pricinou) zrazky dvoch skutrov, nas sofer sa len zasmeje a ideme dalej.... Po  40 km minibusom nastupujeme na prvy trajekt (to sme este hlupi a vystupujeme na rozohriatu betonovu palubu) a po par dalsich kilometroch na druhy trajekt (uz zostava v klimatizovanu minivane). Konecne Koh Lanta. hura hura hura

Chalani nas nechavaju v chladku strazit batohy a odstrasovat nedobitnych taxikarov, zatial sa im podari prenajat nam dva skutre a najdu aj krasne bungalovi pod kvitnucimi bananovnikmi, fikusmi, palmami, ibistekmi a inymi zelenymi potvorami. Je tu velmi prijemne, v noci tu cvrkaju cikady ako by niekto zapol motorovu pilu, cez den nam v kupelni chyta hmyz obrovsky gecko, pod verandou mame zabky a stonozky, teta recepcna ma v mini betonovom bazeniku dakych kaprov a chovaju aj vtaciky. Celkom idylka, aj ked je plaz az za rusnou cestou.

V GO Dive si chalani objednaju tri dni potapania (pokrocily kurz) a my si vyberame vylet na zajtra. Rozhodujeme sa medzi trekom na slonoch (ktory vraj ale trva iba hodinku a stoji dost) a kayakmi. Vyberam druhu variantu (nech si Zuzka zasportuje).

Na plazi sme nasli lacnu a dobru restiku pre nemcov, kedze cast menu tvoria rozne druhy sniclov. Obsluhuje nas prijemny lady-boy, kym cakame na zapad slnka, ktoreho sa opat kvoli mrakom nedockame (zatial 0 bodov na tejto dovolenke).