Palac na kolesach

http://www.palaceonwheelsusa.com/new/home.htm

Je to najdrahsi vlak aky v Indii existuje. Videla som ho len zvonku. Na to, aby som ho uvidela aj zvnutra, nemam financie (minimum 250 dolarov za noc).... vraj to ale stoji za to.

Vecera

Jeeeej! Vcera som si uvarila cestovinky so zeleninkou (paradajka, cibulka a eggplant - neviem ako sa to vola po nasom 8-))) . A bolo to supeeeeeer (asi by som to doma nezjedla ale tu mi to chutilo ako keby to bol varil Jamie Oliver!! ).

Somáre sú lepšie ako manželky

http://www.sme.sk/clanok.asp?rub=online_zahr&cl=2661135

stoji za precitanie

Pushkar

Je to malicke mestecko postavene okolo jazera, pre miestnych velmi dolezite (nabozensky). Kazdych povedzme 100 metrov je pristup k vode
po bielych schodoch (teda kde nie su osrate od volne pobiehajucich krav a opic) a to je aj miesto kde uz netrpezlivo cakaju "sprievodcovia" na neznalych turistov. Prinutili nas vyzut si topanky a bez pytania nas dotiahli k vode (jeden na jedneho). Tam zacala cela ceremonia modlitieb, a za rodinu a za dobru pracu, za zdravie, za
frajera, za dobry zivot.... dostala som cerveno-zltu snurku na ruku, zase ma pomazali cervenym chilli na celo, hodila som kvietky do vody (inak voda bola plna obrovskych ryb, dokonca sa tesne pod hladinou ukazala aj velka vodna korytnacka) a prislo na rad "zuctovanie". Vravi mi, ze mam dat tolko, ako tocitim. Tak mu vravim, ze mu nedam ani rupi, ze to tak citim. A on ze ale kazdy nam dava donation, a ja ze
tak budem prva drza turistka, ktora mu nic nezaplati. Potom sa tam zhrkli na mna asi piati a snazili sa ma presvedcit, ze teda to urcite musim citit na viac penazi, ze predsa sa pomodlili za celu moju rodinu a ze ta snurka na ruke, to je moj "pas" a uz nikto v meste odo mna dalsie peniaze pytat nebude. Tak som im dala 4 Rs, co ich uz totalne vytocilo a zacali sa rozkrikovat, ze to teda nie. Zase mi opakovali ze
predsa musim priespiet tolko, ako to citim. Posledny krat som im zopakovala, ze teda ked uz musim, tak to teda citim na 4 rupi a sla som prec.
Bolo nas 17. (som sa citila ako v tabore). Vybrali sme sa pozriet
dalsi chram (na fotkach modro-cerveny). Tu sa nam pre zmenu pri vstupe
snazili predat kvety a cukriky ako dar pre boha. Nechceli sme, tak nas
obvinili, ze nerespektujeme ich nabozenstvo a ze preco chodime do ich
chramu ked nechceme priniest dary pre ich boha..... V Lonely Planet
pisali este o jedno chrame, tak sme isli aj tam. Opat, ako inak, nas
farar pytal o peniaze. Hrdo som mu ukazala svoju snurku, ze ja uz som
prispela. Ha ha! Farar mi vravi, ze to som ale prispela inej kaste a
ze jeho chram to je nieco ine...bla bla..... Uz ziadne dalsie chramy!
Ziadne dalsie prispevky! Lebo zbankrotujem.
Na kazdom rohu nas tiez otravovali vymalovene mlade dievky (obcas som
si nebola ista ci su to dievcata alebo chlapci) a chceli sa s nami (za
prispevok) vyfotit. Kedze Pushar pozostava z dvoch ulic, neda sa pred
tymito ludmi nikde skryt. Zvolili sme preto variantu JEDLO. Obed sme
presedeli na stresnej restike a pochutnali sme si na izraelskom jedle,
a skoru mexicku veceru nam servirovali v zahrade na nizucke stoliky,
zatial co my sme oddychovali na podustickach. Hmm a myslim ze mi chuti
kazda ina kuchyna okrem tej indickej! (som si vybrala zlu krajinu asi)
Pushkar je tiez znamy pre svoje oblecenie. Naozaj sa mi tam toho vela
pacilo, ale tak...ved ma poznate, vyskusala som 1000 nohavic a
nekupila ani jedne. Jedny boli siroke, druhe uzke, tretie skarede a v
dalsich som mala velky zadok... haha

Takze, Pushkar by bolo velmi krasne miesto na oddych a nakupy, ak by
sa dalo predist "pytacom penazi"...

Plny dom

Nasu zostavu (Japonec, Cinka, Holandan, Holandanka a JA) vcera
doplnila holka z Noveho Zelandu. Hmmm. Mame mensie problemy jej
rozumiet. Uz som si zvykla na silny indicky prizvuk premiesany zlou
gramatikou, to pocuvam denne a uz dokonca aj rozumiem.
Iste ale novozelandsky prizvuk je silnejsi ako ktorykolvek iny co som
zatial pocula...... Uuuuu! To je ako doma pocuvat Rusnakov.... haha
Hej, a rano som sa pohadala s landlordom. Som mu povedala, ze mu
nezaplatim najom kym nam konecne neopravi sprchu, zachod, vodovodny
kohutik a konecne nam neprinesie viac stoliciek a vsetkeho. Ked sme
prisli, tak sme nemali ani chladnicku....! Ani pohar, ani tanier, ani
pribor..... Po silnom natlaku nam priniesol 2 pohariky a nozik.....
tak teraz ja bojujem o dalsie vidlicky.. haha
Myslim ze pobyt v Indii ma riadne zmeni. Doma budem zjednavat cenu
chleba s predavackou v Tescu ....8-)))
Pisem ako hotentot, aj viem, ale posledne som hovorila slovensky s
mamkou po telefone a uz sa mi anglictina riadne vtiera do mozgu!

Gangaur Festival - pokracujem

Z prace, ako som uz pisala, ma poslali oslavovat "den zien" a jedna
kamoska ma pozvala k sebe do rodiny, nech vidim ako slavia. Hned pri
vstupe ma opat oznackovali cervenou bodkou na celo, tentokrat na to
prilepili aj ryzu. Tiez mi dali malu hnedu hrudku ktora bola priserne
nechutna, ale musela som ju zjest, ak som nechcela urazit rodinku
ktora zhavo pozerala az kym som to neprehltla. Posadali sme si na zem
(len zeny) okolo dvoch malych postaviciek (zena a muz, neviem mena,
zase jedna z tvari ich bohov) a isli sme ich umyt, a dali sme im
najest a tiez sme im dali bodku na celo a bla bla.... uplne sialenstvo
co oni s nimi vystrajaju. Potom nam jedna z zeniciek porozpravala
pribeh, ktory sa rozprava v tento den. Spomeniem len jednu jeho cast,
lebo ja som sa na nom dobre bavila. Bla bla bla isla zena s muzom
pozriet svokru a ako je zvykom, svokra navarila hrozne vela jedla aby
dcerin muz videl, ako si ho cela rodina vazi. No a on to zozral
vsetko, nic im nenechal! Ani manzelke. Ta sa teda len napila vody a
zjedla suchar. Manzel sa jej vecer pyta co jedla. A ona mu hovori, ze
to iste co on. Tak on sa nastval, preco mu klame a otvoril jej brucho
cez pupok a pozrel sa jej do zaludka a zistil, ze naozaj klame 8-)
.... potom ta, pokracoval pribeh este na 45 minut a nakoniec manzel,
pretoze bol boh, zavrel manzelke zaludok, aby sa jej tam uz nikdy
nemohol nikto pozriet a od toho dna mame pupok zamknuty..... Nevedeli
ste? 8-))))
Tak sme tam este chvilku cosi mumlali v hindi, zase dalsie typicky
indicke kolaciky len na tuto prilezitost {fuuuj, ja uz nechceeeem....
tieto chutili a vyzerali ako nakrajana babovka namocena v uhorkovej
stave s kyslou paprikou na vrchu....).....a vysledok je ten, ze vraj
sa skoro vydam (mozno som tam radsej nemala chodit).
V Indii je asi zvykom vzdy navsteve davat dary. Takze aj tentokrat som
dostala dar. Specialny pamatnik ich starkej, je to zlata soska Ganesh
s datumom odkedy dokedy starka zila a tiez jej meno v hindi. Musela
som to prijat. Oni tych sosiek dali spravit kopec a rozdavaju to
vsade, aby sa na nu nezabudlo. Je to dost velka soska a neviem kde ju
necham 8-) alebo komu ju darujem.

Gangaur Fair

Festival zien, neviem presne o co ide ale posledne dni som casto na ulici stretavala skupinky zien s krcahmi na hlavach, spievajuc.
Dnes festival vrcholi a mne kupili kolegovia obrovsku krabicu s kolacmi, ktore sa vraj jedavaju len v tento den (na kazdy sviatok maju specialne jedlo, zakusok alebo pitie 8-)). Su to take tortove korpusy s cukrovou polevou a sekanymi mandlami. Mnami mnam len som toho dostala strasne vela a neviem co s tym spravim (takmer vsetci kamosi dnes odisli na vylet – ja sa k nim pripojim az zajtra rano).
Dve hodinky sme nemali elektrinu a hned ako “naskocila”, tak mi kolega navrhol nech sa idem pozriet na festival, ze predsa len mam dnes sviatok a ze sef sa urcite nenahneva. Tak padam prec... huraaa! Takato pracovna sobota sa mi pozdava....
Inak rano som sa ani neviem ako ocitla v dave muslimskych chlapov, vsetci sviatocne obleceny s bielymi ciaposkami na hlavach. Stale nic prijemne medzi nimi, akosi mam radsej hindov. No a bol to este k tomu smutocny sprievod (aspon myslim), v predu niesli nad hlavami nosidla obsypane kvetmi..... tak neviem.... mozno to bol len bozik na nosidlach, nie som si ista.
Takze odchadzam... zajtra idem na vylet do mestecka Pushkar. Sa tesiiiim! Papa