Pushkar

Je to malicke mestecko postavene okolo jazera, pre miestnych velmi dolezite (nabozensky). Kazdych povedzme 100 metrov je pristup k vode
po bielych schodoch (teda kde nie su osrate od volne pobiehajucich krav a opic) a to je aj miesto kde uz netrpezlivo cakaju "sprievodcovia" na neznalych turistov. Prinutili nas vyzut si topanky a bez pytania nas dotiahli k vode (jeden na jedneho). Tam zacala cela ceremonia modlitieb, a za rodinu a za dobru pracu, za zdravie, za
frajera, za dobry zivot.... dostala som cerveno-zltu snurku na ruku, zase ma pomazali cervenym chilli na celo, hodila som kvietky do vody (inak voda bola plna obrovskych ryb, dokonca sa tesne pod hladinou ukazala aj velka vodna korytnacka) a prislo na rad "zuctovanie". Vravi mi, ze mam dat tolko, ako tocitim. Tak mu vravim, ze mu nedam ani rupi, ze to tak citim. A on ze ale kazdy nam dava donation, a ja ze
tak budem prva drza turistka, ktora mu nic nezaplati. Potom sa tam zhrkli na mna asi piati a snazili sa ma presvedcit, ze teda to urcite musim citit na viac penazi, ze predsa sa pomodlili za celu moju rodinu a ze ta snurka na ruke, to je moj "pas" a uz nikto v meste odo mna dalsie peniaze pytat nebude. Tak som im dala 4 Rs, co ich uz totalne vytocilo a zacali sa rozkrikovat, ze to teda nie. Zase mi opakovali ze
predsa musim priespiet tolko, ako to citim. Posledny krat som im zopakovala, ze teda ked uz musim, tak to teda citim na 4 rupi a sla som prec.
Bolo nas 17. (som sa citila ako v tabore). Vybrali sme sa pozriet
dalsi chram (na fotkach modro-cerveny). Tu sa nam pre zmenu pri vstupe
snazili predat kvety a cukriky ako dar pre boha. Nechceli sme, tak nas
obvinili, ze nerespektujeme ich nabozenstvo a ze preco chodime do ich
chramu ked nechceme priniest dary pre ich boha..... V Lonely Planet
pisali este o jedno chrame, tak sme isli aj tam. Opat, ako inak, nas
farar pytal o peniaze. Hrdo som mu ukazala svoju snurku, ze ja uz som
prispela. Ha ha! Farar mi vravi, ze to som ale prispela inej kaste a
ze jeho chram to je nieco ine...bla bla..... Uz ziadne dalsie chramy!
Ziadne dalsie prispevky! Lebo zbankrotujem.
Na kazdom rohu nas tiez otravovali vymalovene mlade dievky (obcas som
si nebola ista ci su to dievcata alebo chlapci) a chceli sa s nami (za
prispevok) vyfotit. Kedze Pushar pozostava z dvoch ulic, neda sa pred
tymito ludmi nikde skryt. Zvolili sme preto variantu JEDLO. Obed sme
presedeli na stresnej restike a pochutnali sme si na izraelskom jedle,
a skoru mexicku veceru nam servirovali v zahrade na nizucke stoliky,
zatial co my sme oddychovali na podustickach. Hmm a myslim ze mi chuti
kazda ina kuchyna okrem tej indickej! (som si vybrala zlu krajinu asi)
Pushkar je tiez znamy pre svoje oblecenie. Naozaj sa mi tam toho vela
pacilo, ale tak...ved ma poznate, vyskusala som 1000 nohavic a
nekupila ani jedne. Jedny boli siroke, druhe uzke, tretie skarede a v
dalsich som mala velky zadok... haha

Takze, Pushkar by bolo velmi krasne miesto na oddych a nakupy, ak by
sa dalo predist "pytacom penazi"...