MT.ABU

Nasledujuci den sme stravili opat v autobuse, ako to uz pocas mojich vikendov byva, a cielom bol najvyssi kopec Rajasthanu. Chceli sme hlavne stihnut zapad slnka, ktory je vraj z neho nadherny. Vdaka mne ako riadnemu tyranovi, ktory nedovolil nikomu si ani len odpocinut, sme zapad slnka stihli....... Na Sunset Pointe sme zapad slnka ocakavali spolu asi s dvoma stovkami indov a indiek a indickych deticiek..... viete si to asi predstavit, aky tam bol hluk, neporiadok, chaos a ako neromanticke to bolo a ako sme odtial chceli odist cim skor prec. Zapad slnka sme nevideli pretoze bola hmla. Ale ja nelutujem, lebo som si tam kupila pecenu kukuricu potretu citronom a posolenu, a bola to ta najlepsia kenderica aku som kedy mala. Hned by som si dala dalsie tri....8-)
Rano sme planovali riadnu turu do hor, aj ked ja som zacala pochybovat, ze s touto skupinkou sa niekde mozem vybrat, pretoze okrem dvoch chalanou tam so mnou bolo 9 dievcat, same buchty 8-)) Vcetci si urcite potajomky oddychli, ked nam na hoteli oznamili, ze sprievodca nie je k dispozicii, a samy nikam nemozeme, pretoze v lese je vela medvedov. Skoda. Tak sme si aspon dohodli chlapca od susedov, ktory nam poukazoval okolie a dalsie chramy (uz asi aj vam chramy lezu na nervy ze?). Na moje prekvapenie vsade v okoli rastli obrovitanske palmy, inak len vyschnute krovie, sem tam kaktus, sem tam ruzove kvety. Nastastie nas mlady sprievodca (17-rocny, uz zenaty) mal aj psa. A ten sa stal na ten jeden den nasim, nas Radza. Zachranil nas niekolko krat pred agresivnymi opicami, ktore sme si nevsimli a ktore po nas skakali zo stromov. Obcas si len tak ponahanal po skalach kozy, na com sme sa dobre bavili. Trosku sme si aj zaslapali, pretoze niektore chramy boli na kopcoch, postavene v skalach (cosi ako jaskyne len to neboli jaskyne 8-)). Jeden z najznamejsich chramov bol asi najkrajsi aky som doteraz videla. Cely (vo vnutri) z bieleho mramora a na vsetkych stlpoch a stropoch a stenach boli vytesane rozne figury, kazda ina, vsetky hrozne detailne vypracovane a hlboke (tym myslim ze vycnievali zo steny uplne) – Dilwara Jain Temple. Tu som prvy krat videla jednu vetvu hindu (JAIN), ludia ktori nejedia vobec maso, su uplne proti akemukolvek zabijaniu...na ustach nosili satky, aby sa im nahodov nestalo, ze vdychnu hmyz a tym ho zabiju.
Poslednou zastavkou bol najvyssi vrchol (1219 mts.). Ako inak, na samom vrchu chram 8-) Aspon ze tento bol oranzovy (moja oblubena farba) a mal smiesny tvar. Kto chcel, tak sa mohol hore nechat vyniest na nositkach dvoma indami, ktory si tak zarabali na zivobytie (ale za 350 schodov pytali 150 rupi, tak som ich poslala niekam).
Autobus, ktorym sme cestovali domov, zatial vyhrava v mojom rebricku najhorsich dopravnych prostriedkov. Najprv v sialenej rychlosti zliezol dole klukatymi serpentinami Mt. Abu, tak ze sme to na najblizsej zastavke vsetci rozdychavali (Indovia nam poradili, ze pomaha cmulat citron. Skusila som a funguje). Potom ma takmer trafil slak, ked som si myslela, ze autobus je v plamenoch....a to sa len sofer rozhodol, ze po ceste zacne opravovat zadne sedadla zvarackou..... takze sme si pockali asi hodinku kym dozvara.... A to sme si mysleli, ze sa dobre vyspime. Ale tato linka bola nejaka divna. Sofer nabral namiesto 40 ludi do busu asi 60. Takze jedine my, zahraniciari, sme sedeli na sedadlach a lezadlach po jednom, zvysne sedadla boli obsadene tak 3 – 4 indami, dalsi sedeli/lezali v ulicke, dokonca aj pod mojimi nohami......a to este nechali hrat hudbu (krasny pisklavy zensky hlasok...) a svetlo zapalene celu noc.....dobru noc.