Moj kolega (teda “asistent” nasej kancelarie, inak povedane chlapik pre vsetko) zije na dedine. Ta je vzdialena 50 km od Jaipuru! Chlapik zaraba 3 tisic Rp a z toho polovicu da na prepravu do/z prace. Tak som chcela vidiet ako moze s tolkymi peniazmi vyzit...
Najprv sa odvezie motorkou k dialnici, tam si stopne autobus alebo nakladat (co prave ide, lebo autobusy nepremavaju pravidelne a vodici kamionov si tak privyrabaju,ze vezmu stoparov za par rupi). To ho vyhodi 7 km od jeho dedinky a odtial musi bicyklovat domov po uzuckej velmi-davno-vyasfaltovanej cesticke (len pre jedno auto).
Uz som uploadla niektore fotky z dedinky, takze to snad ani nemusim velmi komentovat. Ukazali mi ako varia na malom ohniku na zahrade (alebo na streche domu), ako vyrabaju lassi, ako drtia zrno, ako doja buvolov, ako pestuju baklazany..... kozicky nam veselo pobehovali po streche auta, po “uliciach” sa pysne prechadzali pavy, deti boli cele bez seba ze ich fotim a ukazujem im fotky. Dokonca ma posadili na traktor, lebo si mysleli, ze dievca z Europy nikdy traktor nevidelo a nesedelo na nom... Starky sa velmi zaujimal kolko stal moj fotak. Radsej som trosku ubrala a povedala 100$. Starky sa zasmial a povedal, ze za tolko penazi si on moze kupit dalsieho buvola. Tak som sa pytala ci nevymeni..... zase smiech....a z mojho fotaka mlieko nenadoja, takze nevymeni....
Za dedinou maju vrt, dost hlboky a dost siroky, celkom som sa bala stat na okraji. Voda je tam zelena a hnije..... to je voda ktoru pouzivaju na vsetko..... (navarili mi veceru, zjedla som a zatial zijem.... ).
No comments:
Post a Comment