Konecne som ziskala citacku mojej memory karty, a pokusam sa uploadnut zopar obrazkov.... cakala som ze budu krajsie a v lepsej kvalite, ale vyzera to tak, ze mam spinavy objektiv... uuups! I did it again!
Rano ma opat zobudil telefonat od mojho “hindi kamarata po telefone”! Posledne som mu dala k telefonu moju spolubyvajucu (Made in China) a celkom ho to pobavilo, asi este nikdy nepocul take “chin-can-chun-shu-matu”! Tak mi teraz vola pravidelne rano medzi 7 a 8 am! Ale kebyze ma nezobudi on, tak by ma aj tak zobudila nasa “sluzka” (ano, my mame sluzku). Ta sa vyziva v zametani spinavou metlou v skorych rannych hodinach....uz zopar krat ma priam vymietla z postele!
Cestou do prace som okrem bezneho ludstva tmavej pleti stretla aj krdel opic. Nevedela som ci utekat alebo rychlo hadzat banany co si vzdy nesiem na obed. Ale nastastie sa ukazalo, ze nie su az take divoke a pomatene ako sa o nich hovori a nase stretnutie sme prezili v mieri.
Friday, March 24, 2006
Tuesday, March 21, 2006
pokracovanie .... camel safari
Prvy krat som tu videla kravu – bezdomovca. Docupkala k odpakovemu kosu (!!! oni mali sem tam odpadkove kose, ale iba na autobuske), vopchala dnu papulku a povytahovala co sa dalo. Bohuzial nasla len supky z pomaranca zabalene v plastikovom sacku... chvilku s tym bojovala a ked sa jej to nepodarilo ani kopytkom rozthnut, tak to zhltla aj s tym sackom... (obcas mam dilemu koho mi je viac luto, ci hladnych zvierat alebo ludi).
Skoro rano nas opat cakali 3 jeepy, nalozili nas aj s nasimi plnymi batohmi, ktore ako sme neskor zistili sme mohli nechat na hoteli, pretoze takmer nic z nich sme nepotrebovali (okrem toaletneho papieru, samozrejme 8-)). Prefrcali sme okolo niekolkych velmi ubohym dediniek, kde ludia ziju len v “skatulkach” postavenych z blata a slamenej strechy. V lete sa snazia dako prezit (stale neviem ako) a v sezone monzunov pestuju melony, rozne druhy psenice, olejnate rastlinky atd. (ale poda ako kamen, nasa michalovska zahrada je oproti tomu cista raselina). Asi po 30 km sme sa konecne dotrmacali na meeting point s nasimi tavami. Velka radost (prvy a posledny krat), kazdy vytiahol rychlo fotak a fotil si kazdu tavu z kazdej strany (bolo ich tam asi 30!). Ja som najprv dostala nejaku “nefunkcnu”, ktora len co som si na nu sadla, zacala hrozne vystrajat, takze som musela svoje vozidlo poslat do opravy (pekne jej dohovorili ale nepomohlo, takze som dostala novu). Moja tava – teda tavos – sa volal Mushta Bura. A bol asi jeden z najvacsich tiav v celom sprievode. Takze som mala co robit, vzdy ked sa so mnou chystal postavit alebo naopak sadnut si. Kebyze spadnem....
Nalozili sme seba, batohy, jedlo, prikryvky a sli sme. Niektore tavy isli same, niektore museli byt priviazane o ine tavy, s niektorymi (ako s mojim napr.) musel cupkat aj sprievodca. Asi po hodinke sme dosli k mlacke, kde sa nase zvery napojili. Chvilku som sa cudovala, kde sa v pusti vzala mlacka.... az som si vsimla, ze sikovni sprievodcovia vykopali vodne potrubie, a urobili do neho malicku dierku (takze si pravdepodobne nikto ani nevsimne ze trosku vody kdesi chyba).
O 12 sme si museli dat prestavku. Dookola nebolo nic len 2 stromy. Pod jeden sme sa zlozili my, turisti, a pod druhym nam sprievodcovia varili caj, chapatti a karfiol. Z tiav zlozili vsetok naklad a pustili ich hladat si suche konariky. Najprv im ale zviazali predne nohy aby neutiekli daleko. Prestavka trvala 3 hodiny, pretoze v tomto case sa to naozaj neda vydrzat. Kto mohol, ten spal, a kto nie, tomu sa o zabavu postarala jedna z tiav, ktorej viac chutili nase chapatti ako suche stebla, preto sa niekolko krat pokusala (velmi nenapadne samozrejme) ukradnut nieco z nasich vriec. Medzi sprievodcami bol aj 8-rocny chlapec, ktoru na nu daval velky pozor, a vzdy ked sa priblizila, tak ju zacal s radostou nahanat. Chuda tava ale mala zviazane nohy, takze strasne smiesne cupkala. Bozi pohlad 8-)))
Po tretej nas opat nalozili a tu uz sme zacali citit, ze tento typ dopravy nie je prave najpohodlnejsi... k tomu sa este pridala ta strava, ktoru nam navarili a sialene horucavy a po hodine sme sa vsetci drzali za brucho a snazili sa to nejak predychat. Okolo siestej sme konecne na obzore uvideli vysnivane pieskove duny (ziadna Sahara to nebola ale stalo to za tie utrapy) a dokonca kto stihol (ja nie) si mohol spravit aj fotku zapadajuceho slnka za duny na ktorej stala nejaka zatulana tava (sialeny gyc!). Zvalila som sa do tiena a kaslala som na cely zapad slnka (nebolo mi prave do spevu ako sa hovori). Tam ma vymakol nejaky chalanisko, pred ktorym klobuk dole, aky to je obchodnik. Kupil si terennu motorku a platene vreco, naplnil ho chladenou Pepsi a pivom a zistil si kde budeme v noci byvakovat. Dokonca ta flasa Pepsi nebola az taka draha (20 Rs) a aj keby, dala by som za nu vsetky peniaze co som prave mala pri sebe (poptavka vyrazne prevysovala nabidku haha). Takto sa mu podarilo predat polku nakladu. A potom prisiel dalsi dobry tah.... ze vraj aj nasi sprievodcovia su smadni....no tak co s nimi, vytiahla som dalsiu 20 rupiovku a kupila flasku aj svojmu sprievodcoci. (este ze Mushta Bura nemal rad Coca-Colu, to by ma vyslo draho). Chlapik odchadzal s prazdnym vreckom a plnou penazenkou!
Veceru som vynechala, nemohla som ani mysliet na jedlo ani ho citit. Slnko zapadlo velmi rychlo a o 8 sme uz lezali pod teplymi prykryvkami a pozorovali nadhernu oblohu. Vzdy som sa na oblohu pozerala ako na plochy obrazok, ale tu ... mohla som rozoznat vzdialenosti, niektore suhvezdia normalne vystupovali do popredia, parada! Za noc som napocitala 3 padajuce hviezdy (takze 3 pekne zelania pre Vierku) ale iste ich bolo viac. Hmmm, necelu hodinku po vecierke som sa s baterkou v ruke vybrala hladat nejake prijemne miestecko v dunach, kde by som sa mohla....vyblut 8-))) Nezasla som daleko... Ale okamzite mi bolo lepsie a mohla som sa prijemne vyspinkat. Trosku som sa bala pustnych psov, na ktorych nas upozornili, ale k ziadnemu konfliktu nedoslo. Rano som opat vynechala ranajky, tentokrat ale nie kvoli zazivacim problemom.... Servirovali nam vajcia na tvrdo, ktore sme den pred tym cely den niesli na jednej tave a svietilo na ne slnko, takze som as neopovazila....
Cakala nas este par-hodinova cesta naspat k jeepom. Zaludok bol uz v pohode ale zacal mi robit problem zadok (ved ja nikdy neobsedim na zadku dlhu chvilu, ale toto bolo...... hrozneeee). Tavy su krasne, vsetko ok, zazitok, ale nikdy viac! Este dnes v praci, ked si sadam na stolicku, tak musim opatrne, haha.
Najhorsie bolo, ze moj sprievodca sa vkuse s niekym zakecal, takze sme nasledne velmi zaostavali za skupinkou....a museli sme ju dobiehat. Klus na tave (uz s ubolenou ritkou) to by mohol byt kludne aj muciaci nastroj.
Pytala som sa kolko stoji taka tava (keby ze ste si chceli niekto doma vyskusat jazdy na nej). Takze ceny sa pohybuju od 15 do 20 tisic Rs. Ak zacnem setrit tak jednu priniest mozem 8-) Je zajem? Za 1,5 dna safari sme kazdy jeden zaplatili 800 Rs. Tak som si myslela, ze nasi sprievodcovia si teda celkom pekne zarobia. Ale pravda je niekde inde (haha, to znie ako Akty X). Ich mesacny plat je 1000 Rs. Na turistoch zaraba len majitel tiav a hotel, ktory nas “dohodil”. V case najvacsich horucav sa safari nekona, takze ti chlapi musia este za menej penazi tazit kamene. Pri rozlucke som svojemu strcila aspon stovku do ruky, pekne sa o mna staral...
Cestou spat do Jaipuru (vlacikom) sme mali este zopar zazitkov. Najprv sa nas vo vlaku snazil presvedcit opravar zipsov, ze nase zipy na batohu su vsetky hrozne pokazene a urcite ich potrebujeme vymenit, alebo aspon topanky sa nam rozpadaju, pripadne mi moze vyrobit novy zips na tricko ak chcem 8-) Nemohli sme sa ho zbavit dobrych 20 minut ale aspon nezobral (citaj s hacikom na Z) peniaze len tak pre nic. Po nom prisli dvaja transvestiti (neskor sme sa dozvedeli ze to bol eunuch – ako sa pise mnozne cislo???) v ruzovuckych satickach a cosi nam naznacovali. Zjavne sa im pacili viac nasi chalani ako my. Kedze sme im nic nedali (ani sme nevedeli co chcu), tak na nas vyplazili jazyk a cosi nad nami carovali......teraz uz viem, ze chceli peniaze a ked ich nedostali tak nas zakliali....keby sme im peniaze dali, tak nas naopak pozehnaju.
Skoro rano nas opat cakali 3 jeepy, nalozili nas aj s nasimi plnymi batohmi, ktore ako sme neskor zistili sme mohli nechat na hoteli, pretoze takmer nic z nich sme nepotrebovali (okrem toaletneho papieru, samozrejme 8-)). Prefrcali sme okolo niekolkych velmi ubohym dediniek, kde ludia ziju len v “skatulkach” postavenych z blata a slamenej strechy. V lete sa snazia dako prezit (stale neviem ako) a v sezone monzunov pestuju melony, rozne druhy psenice, olejnate rastlinky atd. (ale poda ako kamen, nasa michalovska zahrada je oproti tomu cista raselina). Asi po 30 km sme sa konecne dotrmacali na meeting point s nasimi tavami. Velka radost (prvy a posledny krat), kazdy vytiahol rychlo fotak a fotil si kazdu tavu z kazdej strany (bolo ich tam asi 30!). Ja som najprv dostala nejaku “nefunkcnu”, ktora len co som si na nu sadla, zacala hrozne vystrajat, takze som musela svoje vozidlo poslat do opravy (pekne jej dohovorili ale nepomohlo, takze som dostala novu). Moja tava – teda tavos – sa volal Mushta Bura. A bol asi jeden z najvacsich tiav v celom sprievode. Takze som mala co robit, vzdy ked sa so mnou chystal postavit alebo naopak sadnut si. Kebyze spadnem....
Nalozili sme seba, batohy, jedlo, prikryvky a sli sme. Niektore tavy isli same, niektore museli byt priviazane o ine tavy, s niektorymi (ako s mojim napr.) musel cupkat aj sprievodca. Asi po hodinke sme dosli k mlacke, kde sa nase zvery napojili. Chvilku som sa cudovala, kde sa v pusti vzala mlacka.... az som si vsimla, ze sikovni sprievodcovia vykopali vodne potrubie, a urobili do neho malicku dierku (takze si pravdepodobne nikto ani nevsimne ze trosku vody kdesi chyba).
O 12 sme si museli dat prestavku. Dookola nebolo nic len 2 stromy. Pod jeden sme sa zlozili my, turisti, a pod druhym nam sprievodcovia varili caj, chapatti a karfiol. Z tiav zlozili vsetok naklad a pustili ich hladat si suche konariky. Najprv im ale zviazali predne nohy aby neutiekli daleko. Prestavka trvala 3 hodiny, pretoze v tomto case sa to naozaj neda vydrzat. Kto mohol, ten spal, a kto nie, tomu sa o zabavu postarala jedna z tiav, ktorej viac chutili nase chapatti ako suche stebla, preto sa niekolko krat pokusala (velmi nenapadne samozrejme) ukradnut nieco z nasich vriec. Medzi sprievodcami bol aj 8-rocny chlapec, ktoru na nu daval velky pozor, a vzdy ked sa priblizila, tak ju zacal s radostou nahanat. Chuda tava ale mala zviazane nohy, takze strasne smiesne cupkala. Bozi pohlad 8-)))
Po tretej nas opat nalozili a tu uz sme zacali citit, ze tento typ dopravy nie je prave najpohodlnejsi... k tomu sa este pridala ta strava, ktoru nam navarili a sialene horucavy a po hodine sme sa vsetci drzali za brucho a snazili sa to nejak predychat. Okolo siestej sme konecne na obzore uvideli vysnivane pieskove duny (ziadna Sahara to nebola ale stalo to za tie utrapy) a dokonca kto stihol (ja nie) si mohol spravit aj fotku zapadajuceho slnka za duny na ktorej stala nejaka zatulana tava (sialeny gyc!). Zvalila som sa do tiena a kaslala som na cely zapad slnka (nebolo mi prave do spevu ako sa hovori). Tam ma vymakol nejaky chalanisko, pred ktorym klobuk dole, aky to je obchodnik. Kupil si terennu motorku a platene vreco, naplnil ho chladenou Pepsi a pivom a zistil si kde budeme v noci byvakovat. Dokonca ta flasa Pepsi nebola az taka draha (20 Rs) a aj keby, dala by som za nu vsetky peniaze co som prave mala pri sebe (poptavka vyrazne prevysovala nabidku haha). Takto sa mu podarilo predat polku nakladu. A potom prisiel dalsi dobry tah.... ze vraj aj nasi sprievodcovia su smadni....no tak co s nimi, vytiahla som dalsiu 20 rupiovku a kupila flasku aj svojmu sprievodcoci. (este ze Mushta Bura nemal rad Coca-Colu, to by ma vyslo draho). Chlapik odchadzal s prazdnym vreckom a plnou penazenkou!
Veceru som vynechala, nemohla som ani mysliet na jedlo ani ho citit. Slnko zapadlo velmi rychlo a o 8 sme uz lezali pod teplymi prykryvkami a pozorovali nadhernu oblohu. Vzdy som sa na oblohu pozerala ako na plochy obrazok, ale tu ... mohla som rozoznat vzdialenosti, niektore suhvezdia normalne vystupovali do popredia, parada! Za noc som napocitala 3 padajuce hviezdy (takze 3 pekne zelania pre Vierku) ale iste ich bolo viac. Hmmm, necelu hodinku po vecierke som sa s baterkou v ruke vybrala hladat nejake prijemne miestecko v dunach, kde by som sa mohla....vyblut 8-))) Nezasla som daleko... Ale okamzite mi bolo lepsie a mohla som sa prijemne vyspinkat. Trosku som sa bala pustnych psov, na ktorych nas upozornili, ale k ziadnemu konfliktu nedoslo. Rano som opat vynechala ranajky, tentokrat ale nie kvoli zazivacim problemom.... Servirovali nam vajcia na tvrdo, ktore sme den pred tym cely den niesli na jednej tave a svietilo na ne slnko, takze som as neopovazila....
Cakala nas este par-hodinova cesta naspat k jeepom. Zaludok bol uz v pohode ale zacal mi robit problem zadok (ved ja nikdy neobsedim na zadku dlhu chvilu, ale toto bolo...... hrozneeee). Tavy su krasne, vsetko ok, zazitok, ale nikdy viac! Este dnes v praci, ked si sadam na stolicku, tak musim opatrne, haha.
Najhorsie bolo, ze moj sprievodca sa vkuse s niekym zakecal, takze sme nasledne velmi zaostavali za skupinkou....a museli sme ju dobiehat. Klus na tave (uz s ubolenou ritkou) to by mohol byt kludne aj muciaci nastroj.
Pytala som sa kolko stoji taka tava (keby ze ste si chceli niekto doma vyskusat jazdy na nej). Takze ceny sa pohybuju od 15 do 20 tisic Rs. Ak zacnem setrit tak jednu priniest mozem 8-) Je zajem? Za 1,5 dna safari sme kazdy jeden zaplatili 800 Rs. Tak som si myslela, ze nasi sprievodcovia si teda celkom pekne zarobia. Ale pravda je niekde inde (haha, to znie ako Akty X). Ich mesacny plat je 1000 Rs. Na turistoch zaraba len majitel tiav a hotel, ktory nas “dohodil”. V case najvacsich horucav sa safari nekona, takze ti chlapi musia este za menej penazi tazit kamene. Pri rozlucke som svojemu strcila aspon stovku do ruky, pekne sa o mna staral...
Cestou spat do Jaipuru (vlacikom) sme mali este zopar zazitkov. Najprv sa nas vo vlaku snazil presvedcit opravar zipsov, ze nase zipy na batohu su vsetky hrozne pokazene a urcite ich potrebujeme vymenit, alebo aspon topanky sa nam rozpadaju, pripadne mi moze vyrobit novy zips na tricko ak chcem 8-) Nemohli sme sa ho zbavit dobrych 20 minut ale aspon nezobral (citaj s hacikom na Z) peniaze len tak pre nic. Po nom prisli dvaja transvestiti (neskor sme sa dozvedeli ze to bol eunuch – ako sa pise mnozne cislo???) v ruzovuckych satickach a cosi nam naznacovali. Zjavne sa im pacili viac nasi chalani ako my. Kedze sme im nic nedali (ani sme nevedeli co chcu), tak na nas vyplazili jazyk a cosi nad nami carovali......teraz uz viem, ze chceli peniaze a ked ich nedostali tak nas zakliali....keby sme im peniaze dali, tak nas naopak pozehnaju.
JAISALMER – Camel Safari
Vo stvrtok vecer po zvoleni mojim sefom (ktory je tak zaneprazdneny, ze som ho videla len prvy den ked som prisla a odvtedy nie…takze len cez sms som si vypytala volno) sme nasadli traja cestovatelia na najlacnejsiu cyklo riksu a mierili sme na autobusovu stanicu. Chudak riksiak nas nevladal odbicyklovat, tak nas velky holandan (asi 2 m) mussel par krat vystupit a tlacit.. haha. Na stanici uz cakali dalsi 9 vypravnici (resp. vypravnicky, 9 holiek : 3 chalanov), velmi “pohodlne” sme sa ulozili na sedadla autobusu a sli sme. Este ze mam klapky na oci, inak by som nespala vobec. Cesta trvala vyse 12 hodin. Nad ranom sme zastavili v strede nicoho, kde bola len polorozpadnuta chatrc zo sena, predavali tu caj a ovocie a deti ako obvykle zobrali aspon pero. Rano nas v Jaisalmere vyzdvihli na jeepoch, odviezli na hotel (indicky hotel, takze nasa robotnicka ubytovna. Ale v Lonely Planet pisu, ze su tam vraj krasne izby, balkony atd.). Ale zo strechy hotela bol naozaj krasny vyhlad na pevnost pieskovej farby (v Indii su vsade pevnosti, zamky a modlitebny…VSADE) a na cele mesto, tiez postavene z nejakeho pieskoveho kamena (ved sme aj boli v pusti, ze ano). Ceny trosku prehnane, ale podavali dokonca aj palacinky s cokoladou, nedalo sa odolat. Zvysok dna sme sa poflakovali po pevnosti a potom sme sa snazili zohnat nejaky ohoz do puste (klobuky z tavej koze, platene gate a biele kosele…). Jaisalmer je ovela mensie mestecko ako to v ktorom byvame - Jaipur (to ma asi 2,3 miliona obyvatelov, je strasne preludnene, a preto jet u vraj tolko spiny) a povedala by som, ze tu zije viac krav ako ludi. V malych uzuckych ulickach z oboch stran ovesanych farebnymi handrami (teda satmi, pardon), prikryvkami, obrusmi atd sme sa vkuse stretavali s rohatymi kamaratkami a ja si stale nie som 100% ista, ked sa musim pretlacit pomedzi jej rohy a spinavu stenu, ze ma na ne nenapichne lebo jej prave vletela mucha do oka.... ! ... pokracovanie neskor...
Praca
To snad nie je pravda! Ja tu 2 tyzdne nemam do coho pichnut a prosim kolegu o pracu...aspon nejaku cinnost prosiiim... A zrovna dnes, ked chcem pisat blog, mi priniesol igelitku plnu ROK-starych casopisov o firmach pracujucich s kamenmi a mramorom, ze "Tu mas, ako si chcela. Mozes nam najst novych klientov!". No, tak som sa do toho pustila.... ale veru zislo by sa novsie cislo.... ale som rada aj za taku pracu.... takze blog... neskoooor... papa
Thursday, March 16, 2006
Happy Holi – alebo festival farieb
…sedim si v praci, jedno ucho ruzove, druhe fialove, nechty a vlasy hraju tiez do ruzova…a na celom tele mam rozno – farebne mnohouholniky 8-)
A ako to vsetko zacalo? V utorok sa v nasej budove zisli obchodnici s drahokamamai z celeho Jaipuru, aby oslavili Holi. Kedze som biela, bola som pozvana aj napriek tomu, ze nasa firma nema nic spolocne s drahymi kamenmi. Najedli sme sa, napili (v tento sviatok sa podava specialny napoj: mlieko varene s korenim Masala, obcas pridaju aj nejake ovocie. Teda desne to skrabalo v krku!), vyfotili ma z kazdej strany pri kazdom suste (dufam ze aspon do novin sa dostanem!) a potom ma poslali domov. Parada. Aspon som sa mohla zucastnit slonieho festivalu. Na miestnom stadione sa zisli vsetci turisti z okolia a tiez aj domace publikum. Minister kultury (alebo aj niecoho ineho, nepamatam) slavnostne otvoril show a zo 30 – 40 slonov sa v krasnych postrojoch (vraj to stoji od 15 – 20 tisic Rs na jedneho slona) zacalo promenadovat po stadione (chytila som fajne miesto hned vedla ministra a okolo neho sa to vsetko tocilo). Po slonoch prisli tavy, kone, tanecnici, umelci, koc pre princeznu tahali byvoly atd. Sediet na zadku sme vydrzali asi 10 minut, a kedze sme nic nevideli (aj napriek tomu dobremu fleku) tak sme sa rozhodli preskocit zabrany a ist priamo k slonom. Nasledovali nas vsetci turisti a armada policajtov uz nemohla spravit nic. Pobiehali sme medzi tym zverstvom s fotakmi v ruke v snahe urobit co najkrajsie zabery…. moj najkrajsi je slonia noha s nafarbenymi nechtikmi na ruuzovo 8-))) Nasledoval zapas slonice a 17 turistov v pretahovani. Turisti nevydrzali ani stotinu sekundy…slonica s nimi zamietla zem a tahala ich po zemi krizom cez cely stadion. Potom 15 minutove slonie polo (celkom to uslo aj ked na koni to je asi rychlejsia hra) a sli sme domov. Tam nas uz cakal nas landlord, ktory nas pozval k jeho rodine do rodinnej ‘modlitebni” slavit Holi. Zeny sedeli na lavo, chlapi na pravo. Tu som zchytala uz prve praskove farby na hlavu (dufam ze sa este daju kupit, prinesiem detom, urcite budete mat vsetci radost haha). Kapela hrala a spievala. Potom dvaja chlapi v ruzovych satockach a purpurovymi perami zacali tancovat (teda pohyby ake robili by som skor ocenila na tanecnici ale vraj to musia tancovat chlapi, tak budiz..). Dalsi den rano nas vyzdvihol aiesecarsky autobus uz plny trainikov. Odviezli sme sa niekde za mesto (teda nevedela som ze vsade naokolo je uz pust!) a tam na velkom travniku sme sa zacali blaznit s farbami. Farba mojej pleti sa menila s kazdym utokom. Ale bojovala som statocne. Aj ked vysledkom bolo ubranenie asi len 10 cm prirodzenej farby na tele. Potom nas vsetkych velmi drasticky zchmatli (voci presile sa nedalo) a smarili pod prud vody (na to si objednali specialne zavlazovacie auto!). Tu prislo najhorsie a to farby miesane s vodou, tie sa nedaju odstranit ani zo satstva ani z tela…. a kedze saty uz boli znicene, tak ich pre istotu aj vsetky roztrhali (teda len chalanom, nas usetrili. Myslim ze niektorim aiesecarom trosku preskocilo. 8-) Totiz v den Holi piju jeden napoj, neviem ako sa vola, vraj je to nieco ako nas alkohol ale este silnejsie a privadza ich to do sialenstva. Ja som si len glgla ale nic to teda so mnou nespravilo). Dalsi aiesecari priniesli celu aparaturu a zvysne hodiny sme stravili tancovanim, priebeznym farbenim sa, hranim futbalu, priebeznym farbenim sa, susenim sa, a dalsim farbenim sa….. trvalo to asi 5 hodin a na konci sme vyzerali velmi velmi zle. Vsetky farby dohromady vytvoria neidentifikovatelnu tmavu farbu…a tou sme boli natreti vsetci, v usiach, v nose, vo vlasoch….este aj jedno ocne bielko som mala nafarbene! Potom nas autobus zaviezol spat do mesta, kde som zistila, ze nie sme jediny sialenci… na ulici tak vyzerali VSETCI. VSETCI! este aj chudatka kravy nafarbili.
Takto sa festivaluje v Indii… Paci ?
A ako to vsetko zacalo? V utorok sa v nasej budove zisli obchodnici s drahokamamai z celeho Jaipuru, aby oslavili Holi. Kedze som biela, bola som pozvana aj napriek tomu, ze nasa firma nema nic spolocne s drahymi kamenmi. Najedli sme sa, napili (v tento sviatok sa podava specialny napoj: mlieko varene s korenim Masala, obcas pridaju aj nejake ovocie. Teda desne to skrabalo v krku!), vyfotili ma z kazdej strany pri kazdom suste (dufam ze aspon do novin sa dostanem!) a potom ma poslali domov. Parada. Aspon som sa mohla zucastnit slonieho festivalu. Na miestnom stadione sa zisli vsetci turisti z okolia a tiez aj domace publikum. Minister kultury (alebo aj niecoho ineho, nepamatam) slavnostne otvoril show a zo 30 – 40 slonov sa v krasnych postrojoch (vraj to stoji od 15 – 20 tisic Rs na jedneho slona) zacalo promenadovat po stadione (chytila som fajne miesto hned vedla ministra a okolo neho sa to vsetko tocilo). Po slonoch prisli tavy, kone, tanecnici, umelci, koc pre princeznu tahali byvoly atd. Sediet na zadku sme vydrzali asi 10 minut, a kedze sme nic nevideli (aj napriek tomu dobremu fleku) tak sme sa rozhodli preskocit zabrany a ist priamo k slonom. Nasledovali nas vsetci turisti a armada policajtov uz nemohla spravit nic. Pobiehali sme medzi tym zverstvom s fotakmi v ruke v snahe urobit co najkrajsie zabery…. moj najkrajsi je slonia noha s nafarbenymi nechtikmi na ruuzovo 8-))) Nasledoval zapas slonice a 17 turistov v pretahovani. Turisti nevydrzali ani stotinu sekundy…slonica s nimi zamietla zem a tahala ich po zemi krizom cez cely stadion. Potom 15 minutove slonie polo (celkom to uslo aj ked na koni to je asi rychlejsia hra) a sli sme domov. Tam nas uz cakal nas landlord, ktory nas pozval k jeho rodine do rodinnej ‘modlitebni” slavit Holi. Zeny sedeli na lavo, chlapi na pravo. Tu som zchytala uz prve praskove farby na hlavu (dufam ze sa este daju kupit, prinesiem detom, urcite budete mat vsetci radost haha). Kapela hrala a spievala. Potom dvaja chlapi v ruzovych satockach a purpurovymi perami zacali tancovat (teda pohyby ake robili by som skor ocenila na tanecnici ale vraj to musia tancovat chlapi, tak budiz..). Dalsi den rano nas vyzdvihol aiesecarsky autobus uz plny trainikov. Odviezli sme sa niekde za mesto (teda nevedela som ze vsade naokolo je uz pust!) a tam na velkom travniku sme sa zacali blaznit s farbami. Farba mojej pleti sa menila s kazdym utokom. Ale bojovala som statocne. Aj ked vysledkom bolo ubranenie asi len 10 cm prirodzenej farby na tele. Potom nas vsetkych velmi drasticky zchmatli (voci presile sa nedalo) a smarili pod prud vody (na to si objednali specialne zavlazovacie auto!). Tu prislo najhorsie a to farby miesane s vodou, tie sa nedaju odstranit ani zo satstva ani z tela…. a kedze saty uz boli znicene, tak ich pre istotu aj vsetky roztrhali (teda len chalanom, nas usetrili. Myslim ze niektorim aiesecarom trosku preskocilo. 8-) Totiz v den Holi piju jeden napoj, neviem ako sa vola, vraj je to nieco ako nas alkohol ale este silnejsie a privadza ich to do sialenstva. Ja som si len glgla ale nic to teda so mnou nespravilo). Dalsi aiesecari priniesli celu aparaturu a zvysne hodiny sme stravili tancovanim, priebeznym farbenim sa, hranim futbalu, priebeznym farbenim sa, susenim sa, a dalsim farbenim sa….. trvalo to asi 5 hodin a na konci sme vyzerali velmi velmi zle. Vsetky farby dohromady vytvoria neidentifikovatelnu tmavu farbu…a tou sme boli natreti vsetci, v usiach, v nose, vo vlasoch….este aj jedno ocne bielko som mala nafarbene! Potom nas autobus zaviezol spat do mesta, kde som zistila, ze nie sme jediny sialenci… na ulici tak vyzerali VSETCI. VSETCI! este aj chudatka kravy nafarbili.
Takto sa festivaluje v Indii… Paci ?
Monday, March 13, 2006
Jodhpur
Aiesecarsky prezident nas pozval na navstevu jeho rodiny v Jodhpure, a taketo pozvanie sa neodmieta…. V sobotu vecer sme 30 minut pred planovanym odjazdom vlaku (vraj musime prist aspon pol hodku skor, aby sme chytili miesto vo vlaku) netrplezlivo cakali jeho prichod…. 40 minut po planovanom prichode sme este stale cakali, tentokrat uz trosku viac netrpezlivo…. Konecne prisiel. Masa ludi sa zacala chaoticky pohybovat z jednej strany vlaku na druhu, hlava-nehlava. Nas indicky kamarat robil to iste a my za nim (stale neviem aky to malo zmysel ale vsetci blbli tak sme blbli aj my). Asi trikrat sme nasli volne miesto vo vlaku, ale ani jedno sa nasemu Indovi nepacilo. Nakoniec (po nejakych uplatkoch sprievodcovi) sme ziskali 5 lehatok vedla seba…. Vedla seba a tiez vedla zachodu! Vsetko vo vlaku bolo hrozne spinave, ale vdaka pokazenemu svetlu som to ani velmi nevidela. Ulozili sme sa akoze spat, ale vlak nie a nie sa pohnut. Vsetky mozne okna sme nechali otvorene ale ten smrad sa proste nedal zniest (nabuduce budem vediet, ze svoj cestovatelsky kit pozostavajuci z nafukujuceho sa vankusika a z klapiek na oci musim dopnit o stipec na nos!). Pohli sme sa. Cez okno konecne vosiel cerstvy vzduch, ale malo to aj iste nevyhody a to ze sme v noci riadne zmrzli. Totizto nielen okna ostali otvorene ale aj dvere… V noci som hrozne musela na zachod…. Moj najmilsi holandan sa teda vybral preskumat odkial ten smrad ide a priniesol mi fotku zachoda…. Joj! Fuj! Ale musela som…. 8-)
Do Jodhpuru sme prisli velmi skoro rano, takze nas kamarat len z garaze vytiahol krasnu bielu novu Oktaviu a uz sme ficali…..na uliciach este nikto nebol, slnko vychadzalo zpoza nadherneho palacu na kopci (pred nim nic len siroko daleko pust a kde tu stan pre tych najchudobnejsich), za nami sa len tak dvihal prach, hrala nam indicka muzicka…. naozaj paradna jazda. Ten krasny palac (Umaid Bhawan Palace) niekedy sluzil ciste kralovi, dnes tam byva aj kral aj turisti, kedze je to z casti prerobene na hotel. Okolo pobiehali pavy, vobec sa nezdalo ze by sa nas bali.
Dalsia zastavka bola vysoko na kopcoch, pri opustenej modlitebne. Cesta viedla cez slumy (male deticky utekali okolo auta, zenske zbierali kravske lajna a ukladali ich na slnecnu stranu aby sa vysusili – a mohli ich zapalit). Odtial sme mali prekrasny vyhlad na cele niekolko milionove mesto a vychadzajuce slniecko. Pred modlitebnou stal na jednej nohe jogin a nenechal sa nami rusit….. len stal a stal.
Po vydatnych ranajkach u rodinky (toastovy chlebik plneny tlacenymi zemiakmi a cibulou, a zapeceny) sme sa vybral do pevnosti (to najkrajsie, co sa v Jodhpure da vidiet - Mehrangarh Fort). Pre celu grupu som vdaka svojim vizam vybavila indicke vstupne… takze za 100 rupi sme mali anglicky hovoriaceho sprievodcu pre styroch pocas celych dvoch hodin. Pevnost stala za to, spravila som asi 1000 fotiek, videli sme vsetky kralovske miestnosti, a miestonsti pre vsetky zeny a frajerky. Dokonca nam aj nazorne predviedli, ako chudak kral musel pofajcievat z vodnej dymky opium, aby stacil obstastnovat tolko zien 8-) Z terasy bol opat nadherny vyhlad, tentokrat na stare mesto, ktore je podla priania krala cele modre (povodne maju byt vsetky domy modre, ale nie vsetci maju peniaze na farbu, takze sa udrziava modre len stare centrum).
Dalsou must-to-see je veza s hodinami na miestnom trhu. Tam sme sa zdrzali len necelych 5 minut, kedze tam bolo neskutocne vela ludi a hrozne teplo. Zvysok dna sme stravili leziac a odpocivajuc v parku. Povacsine nie sami, pretoze okoliti ludia sa zastavovali a obzerali si nas, vela krat si k nam aj prisadli a len sa tak divali ako sa rozpravame…. ale niektore decka boli priatelske a zahrali sme si s nimi kriket. Ine boli zase strasne otravne a zobrave…. a uz sa to nedalo vydrzat, takze nas Holandan (ten chlapec nedokaze byt vazny ani v takej smutnej situacii, ako je zobranie malinkatych decak) vymyslel, ze zacne zobrat on od nich. Tak si predstavte 6,5 stop vysokeho chlapa ako s naciahnutymi rukami a usmevom na tvari nahana tych drobcov po celom parku a krici “rupiiiii, rupiiii,rupiiii….”. Detom sa to ale strasne pacilo a hned sa tejto “hry” chceli zucastnit vsetky… haha
Cestu spat sme vyskusali autobusom…kupili sme si nadstandarne spacie boxy… konecne bolo trosku teplejsie ale v noci sme aj tak zmrzli. Aspon ja a kamoska, pretoze v nasom boxe chybali dve okna a boli nahradene len kartonom…asi si naozaj musim kupit nejaku prikryvku!
Teraz po dvoch nociach takmer bez spanku sedim v praci…. zo 6 hodin 4,5 nesiel internet, takze som sa cely cas bala ze zacnem chrapat.
Dalsie spravy prinesiem coskoro, lebo tento tyzden je plny festivalou a cez vikend ma caka (ak sefino povoli) vylet do puste.
Do Jodhpuru sme prisli velmi skoro rano, takze nas kamarat len z garaze vytiahol krasnu bielu novu Oktaviu a uz sme ficali…..na uliciach este nikto nebol, slnko vychadzalo zpoza nadherneho palacu na kopci (pred nim nic len siroko daleko pust a kde tu stan pre tych najchudobnejsich), za nami sa len tak dvihal prach, hrala nam indicka muzicka…. naozaj paradna jazda. Ten krasny palac (Umaid Bhawan Palace) niekedy sluzil ciste kralovi, dnes tam byva aj kral aj turisti, kedze je to z casti prerobene na hotel. Okolo pobiehali pavy, vobec sa nezdalo ze by sa nas bali.
Dalsia zastavka bola vysoko na kopcoch, pri opustenej modlitebne. Cesta viedla cez slumy (male deticky utekali okolo auta, zenske zbierali kravske lajna a ukladali ich na slnecnu stranu aby sa vysusili – a mohli ich zapalit). Odtial sme mali prekrasny vyhlad na cele niekolko milionove mesto a vychadzajuce slniecko. Pred modlitebnou stal na jednej nohe jogin a nenechal sa nami rusit….. len stal a stal.
Po vydatnych ranajkach u rodinky (toastovy chlebik plneny tlacenymi zemiakmi a cibulou, a zapeceny) sme sa vybral do pevnosti (to najkrajsie, co sa v Jodhpure da vidiet - Mehrangarh Fort). Pre celu grupu som vdaka svojim vizam vybavila indicke vstupne… takze za 100 rupi sme mali anglicky hovoriaceho sprievodcu pre styroch pocas celych dvoch hodin. Pevnost stala za to, spravila som asi 1000 fotiek, videli sme vsetky kralovske miestnosti, a miestonsti pre vsetky zeny a frajerky. Dokonca nam aj nazorne predviedli, ako chudak kral musel pofajcievat z vodnej dymky opium, aby stacil obstastnovat tolko zien 8-) Z terasy bol opat nadherny vyhlad, tentokrat na stare mesto, ktore je podla priania krala cele modre (povodne maju byt vsetky domy modre, ale nie vsetci maju peniaze na farbu, takze sa udrziava modre len stare centrum).
Dalsou must-to-see je veza s hodinami na miestnom trhu. Tam sme sa zdrzali len necelych 5 minut, kedze tam bolo neskutocne vela ludi a hrozne teplo. Zvysok dna sme stravili leziac a odpocivajuc v parku. Povacsine nie sami, pretoze okoliti ludia sa zastavovali a obzerali si nas, vela krat si k nam aj prisadli a len sa tak divali ako sa rozpravame…. ale niektore decka boli priatelske a zahrali sme si s nimi kriket. Ine boli zase strasne otravne a zobrave…. a uz sa to nedalo vydrzat, takze nas Holandan (ten chlapec nedokaze byt vazny ani v takej smutnej situacii, ako je zobranie malinkatych decak) vymyslel, ze zacne zobrat on od nich. Tak si predstavte 6,5 stop vysokeho chlapa ako s naciahnutymi rukami a usmevom na tvari nahana tych drobcov po celom parku a krici “rupiiiii, rupiiii,rupiiii….”. Detom sa to ale strasne pacilo a hned sa tejto “hry” chceli zucastnit vsetky… haha
Cestu spat sme vyskusali autobusom…kupili sme si nadstandarne spacie boxy… konecne bolo trosku teplejsie ale v noci sme aj tak zmrzli. Aspon ja a kamoska, pretoze v nasom boxe chybali dve okna a boli nahradene len kartonom…asi si naozaj musim kupit nejaku prikryvku!
Teraz po dvoch nociach takmer bez spanku sedim v praci…. zo 6 hodin 4,5 nesiel internet, takze som sa cely cas bala ze zacnem chrapat.
Dalsie spravy prinesiem coskoro, lebo tento tyzden je plny festivalou a cez vikend ma caka (ak sefino povoli) vylet do puste.
Saturday, March 11, 2006
Pracovna sobota
Joj. Celkom by mi stacilo sa nudit v praci 5 dni v tyzdni namiesto siestich, ale ked musim, tak musim. Aspon ze je dnes druha sobota v mesiaci, takze skoncime uz o 3 pm. Je to hrozne unavne tu takto sediet, ked vonku je prijemne a ze tolko krasnych miest tu v okoli som nevidela…. Za poslednu hodinu nam uz 4 krat vypadol prud, takze kedykolvek zapnem pocitac a nalogujem sa do vsetkych programov + pootvaram vsetky subory, s ktorymi pracujem, tak sme zase bez elektriny a mozem zacat odznovu…
Aj sa mi ociska celkom zatvaraju, pretoze vcera sme boli na indickej zabave 8-))) Hore na ulici ludia nemaju co jest, a v podzemi ***** hotelu sa indicka mladez zabava do rana, popija alkoholicke drinky, pofajcieva, tancuje na europsko – americke najnovsie hity alebo sa len tak rozvaluje na luxusnych gaucikoch so zlatymi podustickami okolo parketu…
Aj sa mi ociska celkom zatvaraju, pretoze vcera sme boli na indickej zabave 8-))) Hore na ulici ludia nemaju co jest, a v podzemi ***** hotelu sa indicka mladez zabava do rana, popija alkoholicke drinky, pofajcieva, tancuje na europsko – americke najnovsie hity alebo sa len tak rozvaluje na luxusnych gaucikoch so zlatymi podustickami okolo parketu…
Subscribe to:
Posts (Atom)