Jodhpur

Aiesecarsky prezident nas pozval na navstevu jeho rodiny v Jodhpure, a taketo pozvanie sa neodmieta…. V sobotu vecer sme 30 minut pred planovanym odjazdom vlaku (vraj musime prist aspon pol hodku skor, aby sme chytili miesto vo vlaku) netrplezlivo cakali jeho prichod…. 40 minut po planovanom prichode sme este stale cakali, tentokrat uz trosku viac netrpezlivo…. Konecne prisiel. Masa ludi sa zacala chaoticky pohybovat z jednej strany vlaku na druhu, hlava-nehlava. Nas indicky kamarat robil to iste a my za nim (stale neviem aky to malo zmysel ale vsetci blbli tak sme blbli aj my). Asi trikrat sme nasli volne miesto vo vlaku, ale ani jedno sa nasemu Indovi nepacilo. Nakoniec (po nejakych uplatkoch sprievodcovi) sme ziskali 5 lehatok vedla seba…. Vedla seba a tiez vedla zachodu! Vsetko vo vlaku bolo hrozne spinave, ale vdaka pokazenemu svetlu som to ani velmi nevidela. Ulozili sme sa akoze spat, ale vlak nie a nie sa pohnut. Vsetky mozne okna sme nechali otvorene ale ten smrad sa proste nedal zniest (nabuduce budem vediet, ze svoj cestovatelsky kit pozostavajuci z nafukujuceho sa vankusika a z klapiek na oci musim dopnit o stipec na nos!). Pohli sme sa. Cez okno konecne vosiel cerstvy vzduch, ale malo to aj iste nevyhody a to ze sme v noci riadne zmrzli. Totizto nielen okna ostali otvorene ale aj dvere… V noci som hrozne musela na zachod…. Moj najmilsi holandan sa teda vybral preskumat odkial ten smrad ide a priniesol mi fotku zachoda…. Joj! Fuj! Ale musela som…. 8-)
Do Jodhpuru sme prisli velmi skoro rano, takze nas kamarat len z garaze vytiahol krasnu bielu novu Oktaviu a uz sme ficali…..na uliciach este nikto nebol, slnko vychadzalo zpoza nadherneho palacu na kopci (pred nim nic len siroko daleko pust a kde tu stan pre tych najchudobnejsich), za nami sa len tak dvihal prach, hrala nam indicka muzicka…. naozaj paradna jazda. Ten krasny palac (Umaid Bhawan Palace) niekedy sluzil ciste kralovi, dnes tam byva aj kral aj turisti, kedze je to z casti prerobene na hotel. Okolo pobiehali pavy, vobec sa nezdalo ze by sa nas bali.
Dalsia zastavka bola vysoko na kopcoch, pri opustenej modlitebne. Cesta viedla cez slumy (male deticky utekali okolo auta, zenske zbierali kravske lajna a ukladali ich na slnecnu stranu aby sa vysusili – a mohli ich zapalit). Odtial sme mali prekrasny vyhlad na cele niekolko milionove mesto a vychadzajuce slniecko. Pred modlitebnou stal na jednej nohe jogin a nenechal sa nami rusit….. len stal a stal.
Po vydatnych ranajkach u rodinky (toastovy chlebik plneny tlacenymi zemiakmi a cibulou, a zapeceny) sme sa vybral do pevnosti (to najkrajsie, co sa v Jodhpure da vidiet - Mehrangarh Fort). Pre celu grupu som vdaka svojim vizam vybavila indicke vstupne… takze za 100 rupi sme mali anglicky hovoriaceho sprievodcu pre styroch pocas celych dvoch hodin. Pevnost stala za to, spravila som asi 1000 fotiek, videli sme vsetky kralovske miestnosti, a miestonsti pre vsetky zeny a frajerky. Dokonca nam aj nazorne predviedli, ako chudak kral musel pofajcievat z vodnej dymky opium, aby stacil obstastnovat tolko zien 8-) Z terasy bol opat nadherny vyhlad, tentokrat na stare mesto, ktore je podla priania krala cele modre (povodne maju byt vsetky domy modre, ale nie vsetci maju peniaze na farbu, takze sa udrziava modre len stare centrum).
Dalsou must-to-see je veza s hodinami na miestnom trhu. Tam sme sa zdrzali len necelych 5 minut, kedze tam bolo neskutocne vela ludi a hrozne teplo. Zvysok dna sme stravili leziac a odpocivajuc v parku. Povacsine nie sami, pretoze okoliti ludia sa zastavovali a obzerali si nas, vela krat si k nam aj prisadli a len sa tak divali ako sa rozpravame…. ale niektore decka boli priatelske a zahrali sme si s nimi kriket. Ine boli zase strasne otravne a zobrave…. a uz sa to nedalo vydrzat, takze nas Holandan (ten chlapec nedokaze byt vazny ani v takej smutnej situacii, ako je zobranie malinkatych decak) vymyslel, ze zacne zobrat on od nich. Tak si predstavte 6,5 stop vysokeho chlapa ako s naciahnutymi rukami a usmevom na tvari nahana tych drobcov po celom parku a krici “rupiiiii, rupiiii,rupiiii….”. Detom sa to ale strasne pacilo a hned sa tejto “hry” chceli zucastnit vsetky… haha
Cestu spat sme vyskusali autobusom…kupili sme si nadstandarne spacie boxy… konecne bolo trosku teplejsie ale v noci sme aj tak zmrzli. Aspon ja a kamoska, pretoze v nasom boxe chybali dve okna a boli nahradene len kartonom…asi si naozaj musim kupit nejaku prikryvku!
Teraz po dvoch nociach takmer bez spanku sedim v praci…. zo 6 hodin 4,5 nesiel internet, takze som sa cely cas bala ze zacnem chrapat.
Dalsie spravy prinesiem coskoro, lebo tento tyzden je plny festivalou a cez vikend ma caka (ak sefino povoli) vylet do puste.