Na predstavenie som prisla presne na cas, ako vzdy. Na propagacnom materialy pisali ze zacinaju o siedmej vecer. Stadion bol prazdny. 7:10 zacal organizator nacvicovat s vlajko-nosicmi ich nastup. 7:30 skuska mikrofonu. 7:40 skuska osvetlenia. Zacali prichadzat prvy navstevnici. 7:50 prichadza moderatorka a skusa si mikrofon a vybera si stolicku na sedenie. O osmej sa organizator rozhliadol po stadione (stale takmer prazdnom) a rozhodol sa, ze premiestni stolicky pre divakov z lava doprava. Navstevnici zacali hufne prichadzat a za necelych 15 minut stadion praskal vo svikoch. Predstavenie zacina. Je 8:40. A ja som hladna ze by som zjedla slona. Dufam ze som sa konecne poucila a zvykla si na “indicky” cas...
Najprv na stadion prichadzaju 3 biele indo-limuziny (byrokrati sa tu prevazaju na autach, ktore vyzeraju ako dedkova stara Simca), v jednej sedi pani ministryna, v ostatnych jej ochranka. Auto ju priviezlo priamo ku stolicke.
Cele to malo formu pribehu, moderatorka uviedla jednotlive sceny (ako zabijanie demonov, love story, krotenie koni....) a za svetelnych efektov sa potom koniky tvarili ze tancuju.... skor len tak hopkali cupkali, a ked sa im nechcelo tak ich jazdi trosku kopli pod rebra a cupkalo sa dalej. Okolo nich tancovali tanecnice, ktore robili o dost lepsi dojem ako neposlusne koniky.
Ked som odchadzala, dokonca pritiahli na scenu aj tancujucu tavu, ale hlad mi nedal pokoj, musela som ist... nestalo to za zaludocne vredy.
No comments:
Post a Comment