rychlovka z Varanasi

prave sedim v internet cafe vo Varanasi.... jaj jaj ani som nechcela si zapnut telefon ale dobre ze som tak spravila. Vsetko co som zariadila pred vyletom stroskotalo a sefo hisacil. Tak som po nadhernej oslave (resp. modlitbach) a pred rannou lodkou (5am) riesila problem kto a ako a kedy vyzdvihne Polku, ktora tu uz mala byt dnes ale jej lietadlo dostalo DEFEKT (poculi ste uz o niecom tak...augh!) takze musela zmenit let a nedalo sa inak len o den neskor. A kedze ja som bola intermediator, tak som musela takmer celu noc sms-kovat medzi sefom, kolegom, nasim agentom v Delhi, Aiesecarmi, Polkou a neviem kym este. Takze zaspavam na klavesnici.... ha ha

ale musim sa pochvalit, kupila som si prave saree.... wao, take pekne ale dala som zan ho 2x tolko co som ratala ze dam.... takze dalsie 2 dni vyletu asi zijem na samose a kacori..... ajaja! Vierka zase chytila nakupnu horucku! No zbite ma.....

papa, lucim sa, ani net neni zadarmo, ozvem sa v pondelok.......

Opice verzus nasa chladnicka ... 1:0

Uzivali sme si kludne sobotne popoludnie s Kiwi (NovoZelandanka) zavrete v izbe, pozerali sme si nase fotky a pocuvali nie-indicky hudbu na jej laptope (raj pre usi). Nejak na nas prisiel hlad a planovali sme si pochutnat na nasom prave kupenom ovoci......  Ladnicka je hned za nasimi dverami a my sme NIC nepoculi. Drze opice nam vliezli do bytu, nasli chladnicku, otvorili si ju, vytiahli spodny suflik kde bola nasa ovocna vecera, pekne rozbalili igelitove vrecka, olupali si manga (seriozne, supky boli v peknych sltpcekoch naukladane vedla ohryzenych kosticiek), zjedli moj kokosovy orech a moje uhorky!....nechali ohromny bordel a 2 kila nedotknutych bananov. Manga, ktore nezjedli, s nimi asi hrali futbal, lebo boli take dotlcene, ze mohli ist rovno do kosa. A svinky....kym sme my dve zurivo upratovali cely byt, oni sedeli na nasej terase a tlacili posledne ukradnute mango, ktore sme tam nasli neskor !!!!

Takze, mile sestry, mojim neteriam prosim zvestujte, ze opice banany nejedia. To si len my naivne vsetci myslime 8-) Opice jedia mango a uhorky! Ze som na to musela prist prave ja osobnou skusenostou... ?!?!

 

 

DODATOK s mojej kazdodennej "konverzacie" s beznymi obcanmi Jaipuru:

 

"Excuse me. You tuk-tuk? Where you? City palace? Madam. Haloo? Haloooo. Halooo! Haloooo madame!!!!! Madame. Haloooo!"

 

"Where you from? Which country? Which country you belong? You married? Where husband?"

 

Alebo skratena verzia: "Hello madame, which country?"

 

A pokial su este menej zdatny v jazykoch tak to vyzera asi takto: "Hibye"

 

 

Monzun prisiel

... ha ha... ked si citam poslednu vetu svojho predchadzajuceho postu, tak sa chytam za brucho 8-) Som si o prekvapko sama pytala...

Vcera okolo 5 pm prisiel monzun. Zacalo liat ako z krhle (nezvyk na Jaipur, ale doma by sme povedali, no ze sprchlo trosku). Vzduch bol zrazu hrozne vlhky, az sa nedalo dychat. Nic to, do hodiny dazd ustal a bol cas ist z officu domov. Kolega neveriacky za mnou zakrical, ci naozaj idem aj dnes domov peso. Preco nie...?

Az za branou som pochopila o com hovoril. Ulice boli zaplavene. Spociatku len velke mlaky, takze som myslela ze domov dojdem dokonca suchou nohou. Ha ha. Hned v dalsej ulici som ideu "suchej nohy" vzdala, vyhrnula nohavice a v sandalkach si to slapala krizom mlakami. Stale pohoda. Vzruso prislo na hlavnej ulici, ktorou musim prejst ak sa chcem dostat domov. Cyklo a auto rikse boli zasekane na ceste, bez pohybu. Len niektore auta dokazali prerazit vodu, ktora sa valila !!! ulicou a siahali mi po kolena. Toto som nezazila ani v Prahe ked sa na nas vyliala Vltava. Posledne dni som videla robotnikov v Jaipure cistit kanaly, ale zjavne to nestihli. Ako som kracala proti prudu, vo vode som citila ako sa dotykam vsetkych tych odpadkov a hovan co tam plavali. Ougggg! Pre okolo-brodiacich som bola este vacsia atrakcia ako zvycajne.... nemohla som inak, len sa rozosmiat na plne hrdlo nad tou idylickou cestou domov. Ked to videli ludia okolo, ze si z toho vsetkeho robim srandu, tak sa smiali so mnou. Dokonca mi jeden chlapik zachranil krk, ked ma upozornil na vir, ktory som si ja nevsimla, a do ktoreho som sa chystala stupit a ktory bol vytvoreny prave kanalom.
Detiska sa v tej vode stastne macali a ako som prechadzala okolo, tak som od nich vyfasovala aj sprsku do tvare. Zvycajne po mne hadzu kamenmi, takze vodou je to stale menej bolestive (aj ked tato voda bola nechutne smradlava.... yak!)
Stale nedokazem uverit, ze tuto zaplavu sposobil HODINOVY dazd ! ! !

Takze este raz.... cakam, cim ma India este prekvapi....

Pracovne prostredie

Zvykla som si ze kolegovia sa vkuse prekrikuju, kvakaju okolo mna len v hindi, akoby nic na mna vybafnu nieco v hindi a potom prekvapene pozeraju preco neodpovedam, 10 hodin denne telefonuju alebo smskuju, mliaskaju pri jedle ktore si cela firma serviruje v nasom kancli, dobre si odgrgnu po jedle, drzia sa za ruky alebo sa vrucne vsetci objimaju, nahanaju sa po chodbach, oblievaju sa vodou, obcas sa strasne hadaju - nie malokedy len tak cvicne zo srandy, srandicky ako tinedzeri.....

.... takze ked rano jeden z kolegov hodil zapisnikom o zem a potom vsetko co bolo po ruke hadzal za monitor, tak som sa ani neotocila jeho smerov, ved jeho to prejde, som si pomyslela.... no, prekvapko ale prislo ked mala myska preletela cez moje nohy a potom cez nohy dalsieho kolegu, hladajuc ukryt pred lietajucimi perami, kniham, zositmi... vsetci styria v kancli sme stali na stolickach a kvicali (som myslela ze len dievcata su histericke 8-).

Moja zlata kolegynka nam v ten den pripravila dalsie prekvapka. Odkedy si davam pozor na svoje kesu oriesky, tak asi dostala hlad.... Kolega chcel niekam zavolat a zistil ze mame hluchy telefon.... no, tak sme zavolali opravara. Ktory nam s usmevom na tvari zvestoval ze myska prehryzala kabel. Este sa den neskoncil. Potrebovala som pouzit tlaciaren... hmm... rovnaky problem, to uz sme najprv kontrolovali kable, pred volanim opravara. Prehryzene. 8-) India.... co na to poviem.

A na dome sme si vyziadali pasce lebo mysi a potkany zacali byt velmi drze. Mame taku dvojplatnicku na nefunkcnom grile, a ked sa na mna pri vareni zacala lutostivo pozerat z grilu mys (asi jej bolo teplo pri zapnutych oboch platniach), tak to bola posledna kvapka (vobec neviem ako sa tam dotala). Hm.. ale kedze sme v Indii, tak aj pasce su potkan-friendly. Nemozu si ani nijak ublizit pri vlezeni do pasce. A ked sme konecne dostali potkana do klietky, tak ho nas landlord odniesol pred branu (ani sa neunuval ho vyhodit trosku dalej) a pustil ho zo slovami "ten sa uz nevrati!". Urcite nie. ha ha! No....do toho sa nam nastahovali vrabce do lampy kde chyba ziarovka, a opicia grupa nam chodi poskakovat po streche a balkone kazdu stredu (ha ha), takze uz mame plny barak (spominala som ze sa nam vyliahli nove male jastericky v kupelni?) 8-)

Kazdy den cakam, cim ma India este prekvapi....

Balaji

Mesto dve hodiny vzdialene od naseho mileho Jaipuru smerom k Agre. Kazdu sobotu a utorok sa tam deje nieco zvlastne. Exorcism ...alebo vyhananie zleho ducha z tela pomatenych. Zaciatok dedinky vyzeral velmi pokludne. V prvom chrame maju farebne velke sochy, ktore posobia skor dojmom zabavneho parku. Hlavnym vyobrazenym je boh s opicou tvarou, ktory je tu najviac uctievany. Ako kracame blizsie k centru dediny, zacinaju pribudat dalsi a dalsi ludia. Vo okoli druhej temple to uz vrie. Na malinkom namesti sa tisne niekolko stovak ludi. Dav nas dotlaci do fronty a miestni z nas vyzuvaju topanky a strhavaju vsetko kozene (opasky, kabelky....). Pol hodina tlacenice a dostavame sa ku vchodu chramu. Uz sa neda ani nadychnut, ani ujst, ani sa vratit. Mna osobne ten pocit celkom vystrasil. Masa ludi nas tlaci cez uzke dvere do vnutra chramu a ja sa len modlim aby som z neho aj vysla v rovnakom stave ako do neho vchadzam! Vo vnutri je len malicky skaredy oltarik a okolo tisice kolacikov (aj my dostavame zo dva). Chlapik co strazi oltar nas vsetkych velmi drzo a surovo strka dalej a nedava nam ani len slabu nadej ze si oltar prehliadneme. V dalsej miestnosti posedavaju na zemi ludia, co sa sem prisli pomodlit a spievaju. V chodbe a na schodoch lezia "nemocni"...... na roznych castiach tela maju rozlozene  balvany! Chuda ziena ma zopar tazkych skal na hlave.

Pred chramom sa hromadia vsetci, ktori uz absolvovali tento sialeny prechod chramom a cakaju. My cakame s nimi. Ludia pribudaju a pribudaju. Podvecer sa chram uzavrie a co sa deje vovnutri mozeme pozerat na obrazovkach, ktore su umiestnene pred nim (dialo sa asi to, ze chlapik maval so svietnikom pred oltarom...teda videli sme len ruky a svietnik a v pozadi oltar). Pred chramom policajti ohradili uzky priestor a tam vpustili "nemocnych". Zeny a chlapi potom do rytmu hudby so sebou hadzali, kricali, vrieskali, chvilami len tak kludne tancovali.....som mala dojem ze im v usiach hra nejaky dobry metal 8-) Dav sa pripojil tiez. Na specialne znamenie (ked zhasla lampa) vsetci zdvihli ruky a cosik zakricali, potom zfanatizovane nieco pohundrali a zase prisli na rad hviezdy metalu. (pardon ze si takto neuctivo robim z nich srandu, ale mam to dokonca aj overene, ze vacsina z nich boli fake a nie blazni). Vsade citit pot, vzduch sa nedal dychat, z kazdej strany bol na mna niekto nalepeny.....prave sme sa chystali odist, pretlacit sa dako ak by sa dalo, ked sa cely dav rozhodol ze sa posunie vlavo a my sme museli ist tiez. Ludia sa presunuli o ulicu dalej do zahrady a tam to cele pokracovalo. Nasa sanca utiect 8-)

Nuze, zaujimave to vidiet a zazit, ale raz myslim stacilo 8-)

 

Shimla

Cesta z Mandi do Shimly bola jedna z horsich. Natlaceny na zadnom sedadle sme nemohli samozrejme vobec spat, este sme zazili neprijenu hadku s indami, ktora skoncila tak, ze som si to uplne nevinne odskakala ja jednou pozaucha 8-) V noci zacalo silno prsat (monzun sa blizi) a cez diery v streche autobusu sme krasne premokli. Tri hodiny rano a my sme dorazili do Shimly (preco nie prist 3 hodiny skor, ked obvikle vsetky autobusy aspon tolko meskaju a s tym sme aj ratali). Takze nam nezostalo ine len sa poobhliadnut po hoteloch. Sprevadzala nas svorka starych dopitych panov, ktori sa nam snazili vnutit rozne hotely aby z toho dostali proviziu. Po 90 minut marneho bludenia dazdom sme nenasli ani jednu volnu izbu (keby sme velmi chceli, mohli sme sa ubytovat za 3000 Rs pre dvoch na co sme ani nahodou nikto nemali). Niet cudo...sezona na juhu skoncila a na severe zacina. Takze v poslednom hoteli kde sme sa boli pytat na izbu, sme zostali v "lobby", skor teda v hale pred vratnicou natiahnuti na laviciach. Recepcni nebol dvakrat nadseny a o siestej rano to uz nevydrzal a pekne nas poprosil aby sme hotel opustili 8-)

Na vlakovke sme si dali ranajky a cakali kym otvoria informacie.... vlaky vypredane. Nezostalo nic len si kupit listok domov na bus... 18 hodin jaj jaj jaj.

Shimla je mestecko vysoko v kopcoch a ma anglicky nadych. Cerstvy vzduch, ihlicnany, nosici na uliciach trapiaci sa s nakladom na chrbte, specialne sladkosti, najstarsi katolicky kostol v severnej Indii,  vsetky domcuriky postavene v anglickom style, vojenska zakladna..... skoda ze sme nemali viac casu. Prijemne mesto.

 

Taak, a to by bol moj trip severnou Indiou. Este zostava vela miest ktore raz musim vidiet. Casu dost.... 8-)

Pokracovanie Himalaji

... po ceste dole sme stretli len jednu typicku Rusku ( so strasne zlou "ruskou" vybavou a silnym prizvukom), chlapi s rucnymi pilkami sa chystali odkrojit kus lesa, koniky vynasali na chrbtoch daky material, trochu nizsie se stretli aj detvaky, ktore ked ma zbacili, tak zacali pokriovat "Bharat! Bharat!" (ano, niesla som indicky vlajku na batohu), a este sme stretli pastiera co si to hnal so stovkou vypasenych oveciek priamo na nas 8-) meeee meeeee 8-) jeho psovi sa pri mne zapacilo, az typek musel donekonecna hvizdat aby sa psisko vratilo k robote.

Opat, Himalajcania vyzera uplne inak.... zeny nenosia saree, ale take satocky a teple vlnene zasterky. Stale si ponechavaju veeeeela sperkov v usiak, nose, vsade. Pani nosia typicke himalajske (obcas azprilis farebne) ciapky, a niekedy aj farebne opasky.

Prva dedina, do ktorej sme sa zmoreny dokotulali, bola Vashist... prvy dom ktory sme v dedine uvideli bol Dharma Guest House....a na balkone len tak postavali nasi traja jaipursky kamarati..... tak vacsiu nahodu si neviem predstavit (nefungovali nam navzajom mobily, takze sme vedeli ze niekde v meste su, ale nevedeli sme ako sa k nim dovolat 8-).

Na okolo opat turisticky frmol, vsetci zhanaju cestovky na tury a adrenalinove sporty, pripadne jazdu v helikoptere ponad vrcholy.... len SADU si tam sedia a pozeraju do nicoty (Sadu = chlapik, povacsine uz stary, s dredami, v jednoduchom bielom alebo oranzovom obleceni....skor to vyzera ako obliecka na postel, flip-flopky, mariska v ruke, dieta....obcas si pyta rupi).

 

Zacalo prsat, a my stale nemame hotel. Stretavame dve "odpadlicky", ktore s nami netrekovali a ideme na ich hotel. Ten je vysoko na kopci, bez chodnika, tma, s jednou baterkou sa nam islo "perfektne". Dalsi plan bol rano sa zobudit a vyrazit do mesta Tabo (a odtial popri Tibetskych hraniciach do Rekong Peo). Turisti na tuto trasu potrebuju specialne povolenie. Nechali sme sa vyfotit a pripravili tucet kopii pasu (aka byrokracia). Velke sklamanie prislo, ked nam oznamili, ze pre nas nemaju miesto v buse (a bus chodi len jeden denne, lebo cesta je na jednom mieste rozbita, takze si vsetci musia vystupit, preslapat zopat km a tam ich caka dalsi bus). No, skoda. Fakt som sa tesila ! Tibetania su coool !

V noci vymyslame nahradny plan. Rano svalovka ako este nikdy, nevladzem sa ani z postele dvihnut (a to si predstavte ako sa mi chodilo na indicky zachod, zoskakovalo dalsie dni z autobusu, alebo slapalo 400 schodov dole..... auuuuu!).

Chytili sme prvy bus do dedinky Naggar (stale smev Himalajach a domceky v dedinkach maju vsetky krasne drevene balkony s vyhladom na hory!). Samotna dedinka stala za hovno (nie vzdy ver Lonely Planet!). Maju tam jeden "hrad" ktory vyzera ako vynovena horska chata v Tatrach, zopar kaplniek a that's it. Jedine co stalo za to bol miestny obchodik, kde dostat najlepsie kacori na svete (len za 3 rupi - to je taka strasne nezdrava vyprazana vec plnena zemiakmi). Chytro sme naskocili na dalsi bus, smer Kullu (ziaden iny bus v dohlade nebol). Cestou sme zkonzultovali Lonely Planet a dokonca aj Kniha hovori, ze v Kullu nic nie je, takze hned ako sme tam dorazili, sme zmenili smer a bus do Mandi . No, aspon ze prisiel predavac s kokosovymi orechmi do autobusu, inak by sme hladom pomreli. (btw ako vidite nahradny plan nebol velmi exciting... cely den sme presadali z busu na bus, skusali lakocinky co predavaci nosia az k okienku busu a citali Knihu co dalej). Posledny bus nas odviezol k Rawelsara Lake. Brusko sme opat nasitili tibetskymi momo a miesto na prenocovanie sme nasli v budhistickej ubytovni. Vecer sme podebatovali s vratnikom (monk), bolo nam vysvetlene co znamena 5 farieb na budhistickych vlajkach (ako ze modra je nebo a priestor v tele, biela znaci oblaky, dych a vobec vsetok vzduch okolo tela, cervena je svetlo, blesky, teplo tela, zlta je poda a pokozka, zelena je trava a pot). Zastavky rozvesuju pre stastie... tak aj ja si nesiem jedny domov 8-)

Rano sme sa presli okolo jazera, ktore je velmi dolezite (posvetne alebo co) nielen pre budhistou, ale aj pre hindi a aj pre sikh. Takze tu stretavame vsetky mozne nabozenstva. Okolo je rozvesanych tisiiiice farebnych zastavok (takze budhisti su zjavne v prevahe). V jazere, respektive pri brehu, sa stovky obrovskych kaprovito vyzerajucich ryb snazi nadychnut vzduchu (kto je biolog mi to moze vysvetlit... nemali dost okyslicenu vodu ci co???). V budhistickej restike si davame guava dzusik, oni nam hned ponukaju sladkosti a pustaju nas obzriest si ich chram (ten sa prave maloval, tak sme s obdivom obzerali maliarov ako im tie celostenne malby idu od ruky....).

Vraciame sa spat do Mandi a navazujuci bus do dalsieho mesta je az neskoro vecer, takze podla rady Knihy presviedcame riksiaka, nech nas vezme na kopec, kde ma byt park a Shyama Kali Temple. Kedze je to malicke mestecko a asi tu casto turistou nevidaju, tak sa hned zbehlo zo 50 chlapov nam pomahat vyjednat dobru cenu so soferom 8-)))) Fotka stoji za to...

V parku sa valame 6 hodin a potom ma caka uz spominanych 400 schodov dole z kopca... auuuuu ! Este zastavka v miestnom jedinom prazdnom bare, kde dufame ze najdeme western toilet 8-) Barman takmer pada zo stolicky ked vidi 4 biele baby vchadzat.... caka nas nocna jazda do Shimly......