Navsteva v NGO (neziskovka)

Aiesec pre nas usporiadal mensiu konferenciu. Sucastou bola aj dvojhodinova navsteva v neziskovej organizacii, ktora uchyluje chlapcov a dievcata z ulice, a ti potom vyrabaju sperky (dobrovolne). Su to decka (od 8 rokov), ktore povacsine nemaju rodicov, alebo ich rodicia tyrali takze odisli z domu, pripadne tam bolo zopar deti, ktorych rodicia prinutili odist z domu, pretoze nemali peniaze na ich vyzivu. Dievcata boli hrozne rozkosne. Samozrejme ze nevedia anglicky ale nejak sme sa dorozumeli. Holky sa na mna a na moj fotak tak nalepili, ze na konci som mala problem nastupit s ostatnymi do autobusu, pretoze ma drzali 8-) Su hrozne sikovne a vyrabaju nadherne sperky. Zacinaju so sklom a medou a ked im to ide, tak pracuju so striebrom a kamenmi (gems). Kto kedy videl tie deti pri praci, tak si ich zamiloval, takze teraz maju kontakty v Holandsku aj v USA a cast produkcie vyvazaju tam. Zisk ide na ich ubytko, stravu, vyuku (ak chcu, lebo tie deti su tam dobrovolne a tiez vzdelavanie sa je na ich rozhodnuti, a bohuzial vacsina sa rozhodla ze sa vzdelavat nijak nechce a praca so sperkami im staci) a tiez z toho financuju dalsie projekty ako skola na kolesach (dve autobusy denne jazdia k tym najchudobnejsim a ucia deti aspon citat a pisat). Vsetci sme sa tam dobre bavili, dievcata vyzeraju ze su stastne. A vidiet pokope tolko cudzincov bol pre nich sok. Najvacsiu radost im spravilo, ked mohli pobiehat s mojim fotakom a robit nezmyselne fotky 8-)

Len jedno dievcatko sedelo vkuse v rohu a pracovalo. Ako keby nas ani nevidela. Bola sedem krat znasilnena pocas jedneho dna a odvtedy je mimo a ak som dobre rozumela, tak natrvalo.

Moj tyzden slavy

Kamaratov ocko bol jednym z usporiadatelov velmi netradicnej sutaze a to sutaze v smiani sa (Laughing competition). V nedelu rano som sa prinutila vstat skoro rano a o siestej sme uz sedeli v Central Parku (ano, aj v Jaipure mame Central Park) a s otvorenymi ustami sledovali dianie. Sutaziaci sa pred pocetnym publikom chytali od smiechu za brucho, valali sa po zemi, silne gestikulovali a co ja viem co este, aby zaposobili na porotu. Nic podobne som teda este nevidela a to iste si asi predpokladal aj reporter, ktory si ma tam odchytil a dokopal ma k interview pre TV kanal XY (nepamatam si, hehe, hned po nom ma odchytil dalsi, tak som zase zopakovala to iste a tretieho som uz poslala niekam, ved som prisla pozriet priebeh sutaze a nie rozpravat sa s reportermi!). Vecer mi volali kamarati, ze som bola v spravach …… 8-) V Indii staci mat bielu plet a cez noc sa stanes hviezdou (alebo ma mozno media maju radi ??? just kidding).

Nocna ulica

Kracam nocnym Jaipurom. Su dve hodiny rano a ulice su stale osvetlene. Prasiatka a kravicky sa ulozili v strede krizovatky a ani okom nemihnu ked okolo nich strngam svojimi Rajasthanskymi sandalkami. Bezprizorny "na-ulici-spaci" si nasli tmave skulinky na spanok, ludske ruky a nohy trcia zpopod pristavenych aut. Niektorim svetlo nerobi ziadny problem, tak si ustlali na streche auta. Takyto Jaipur sa mi paci, kluuuuuud, tichoooo, pohodaaaaa...... Az zrazu to ticho prerusi muzsky hlas z mikrofonu! Opodial na bielej plachte sedi zo 30 ludi, mladi, stari ,deti, zeny, chlapi....a pocuvaju svojho hindi vypravaca. Ked povie vsetko, co mal na srdci, vsetci zacnu spolu spievat a hrat na bubny..... su dve hodiny rano! Maju mikrofon! Zvysok Jaipuru stale spi.

 

Hmmm, ak sa vam zda tato scena uplne normalna, tak mi dajte vediet. Ja uz pomaly ale isto prestavam rozlisovat co je "normalne" a co nie podla standardov naseho europskeho sveta.....

 

Na zeleninovom trhu nas vcera prepadla parta opic. Z nicoho nic sa prihnalo asi 20 kusov chlpacov a poskakovali nad nami po kovovej streche, takze sme sa vsetci zlakli, ze snad nam tu v pusti hrmi a aj zaprsi.... haha. Smolu mali predavaci rozlozeny na okraji trhu, a ti ktory nestihli schmatnut a ustrazit si svoje banany a ine lakocinky..... Zlodejske opice sa nam potom z dialky len vyskierali a pochutnavali si na ulovku.

Varila mysicka

Mnam, mnam... ak dnes nepojdem na dalsiu svadbu (lebo pozvanky sa hrnu ale mne sa dnes askosi nechce do spolocnosti 8-)) navarim si aj dnes takuto fajnotu rizotkovuuuuu. Ta zeleninka, ktoru asi nepoznate (aspon ja som nemala tucha co to je) sa vola lady-finger alebo bindi (v hindi) ale "po nasom" neviem 8-))))

Times of India, Mumbai Edition

Strana 23, Mumbai Edition, 3th May...... mam tam aj fotku (s ovcou!).... pokusim sa ten clanok nejak stiahnut ale obavam sa ze je to platene.... 8-(

 

Dnes rano ma inak Aiesekari "uniesli" rano z prace, ze vraj ideme vyplnat nejake hodnotenie.....a po 30 minutach jazdy na motorke v tejto horucave som sa ocitla pred triedou plnou indickych studentov a .....prezentuj! Nastastie to nebolo az take hrozne.... keby mi to povedali vopred, tak by som bola asi zbytocne nervozna ako vzdy pred prezentaciami. 8-))))

A mame tu 42 C, tesme sa !!!!

Sefo dnes opat robil vetry. Sice moja chyba, ja som to cele iniciovala lebo som sa mu stazovala ze nemam dost prace.... Tak nasiel hned pracu pre piatich a vsetko bolo velmi urgentne a vacsinu casu som stravila odpisovanim na jeho maily a smsky, ze kedy uz to bude, kedy dokoncis toto, kedy zacnes s tym a preco este nie je hotovo tamto..... som sa celkom pobavila. Ale to hned prestalo, ked dalsi spoluvlastnik firmy (ten ktory mi nechaval prepisovat listy a posledne tlacit fotky jeho novonarodeneho synovca na farebnej tlaciarni..... az s takymi dolezitymi vecami mu pomaham) povedal mojemu sefovi, aka som sikovna, ako vsetko rychlo vybavim a ake profesionalne maily mu posielam (hej, som mu pogratulovala k narodeniu synovca. A potom s nim chvilku pokecala, ze moja neter sa narodila len ob-den.). Moj sef sa hned nafukol ako pav, ze aky je len sikovny ze vybral do svojej firmy prave mna a aky je spokojny so svojim vyberom..... 8-)  No, a sef cislo dva najprv chcel po mne, aby som mu cez Aiesec nasla personalnu asistentku (lebo on ma neplati a tak ma nemoze velmi zatazovat s tlacenim fotiek haha). Po dnesku uz ale chce hned dve (asi sa predbieha s mojim sefom, kto bude mat viac kociek vo firme). A musia to byt holky (aka diskriminacia)!

Ake jednoduche to je naklonit si tychto dvoch 8-)) hehe

Ale mozno som si prave nahnevala jedneho z nich. Pisal mi mail, ze sa mu ozvali z najvacsich indickych novin Times of India a ze s nim spravili rozhovor a ze by mozno chceli aj so mnou, ale ze si nie je isty.. bla bla..... Tak som mu odpisala (lebo tak toto ma nastvalo), ze mily sefo, tie noviny so mnou uz spravili rozhovor vcera a bola len moja dobra vola ze som im dala aj tvoje telefonne cislo, lebo som chcela pomoct firme, aby sa jej meno vyskytlo pri mojej krasnej fotke v novinach, HAHA 8-)))) Nie az tak ostro samozrejme.... 8-)

Hehe, ale budem v novinach. Dufam! Som im dnes poslala zopar svojich fotiek, len neviem ci ich mozu zverejnit lebo su velmi male (3 megapixel zjavne nestaci).

 

Rishikesh (via Haridwar)

Namaste! Cujte co co sa stalo, prihodilo posledny aprilovy vikend.

Spoteni, umackani a unaveni sme v sobotne rano hladali " tuk tuk" (=novy vyraz pre riksu), ktory alebo ktore by nas vsetkych patnastich zaviezli do nasej cestovnej agentury Red Chilli. Chalani z cestovky boli strasne mily, v klimatizovanej miestnosti nam navarili Nescafeeee (wow!), pustili znamu hudbicku, mohli sme na wecko (cestovka je na kopci, takze z okna wc sme mohli vidiet celu Gangu ako preteka pomedzi kopce,,,jeeeej!). Po chvilke oddychu uz nas nesetrili, nalozili do jeepov.... nasadili nam zachranne vesty, helmy, veslo do ruky, kratka instrukcia co a ako a sup na Gangu. Rafting trval len dve hodinky, co som ale neskor ocenila (predsa len sme netrenovani). Hlavne ked jeden z dvoch chalanov na nasom rafte (bol to raft pre 9 ludi), ktorych sme strategicky posadili na prve dve miesta, kde trebalo silakov, dostal par krat krc do nohy   a sla som ho vystriedat! (Ja a silak??? ha ha). To sa nas raft prave blizil k bielej vode a ku skalam. Ale parada. Mala som stale pocit ze vypadnem, pretoze nas kapitan trval na tom aby sme veslovali spravne, cize pol tela mimo lod, a hlavne prvy dvaja vpredu, ale paradny pocit. Vlny sa liali dovnutra clnu, to nam kapitan vzdy zavelil aby sme vliezli do clnu a drzali sa zachranneho lana. Ani nie 2 sekundy neskor uz krical "prava strana vpred! lava vzad!". Uzili sme si to na 200%. Mimo pereje na kludnej vode sme obdivovali chramy okolo, visiaci most, zhulenych joginov, a ako inak opice. Vystihli sme dve mladata ako si skocili do kozuchu (rozumej skocili si do vlasov 8-) ) a ako sa zkotulali po blielom piesku az takmer spadli do rieky. Pohlad pre National Geographic! V nasledujucich perejach kapitan zavelil "von z clna!". Tak sme chvilku vahali, ze co to ma znamenat.... ale potom sme zhodili slnecne okuliare a skocili 8-) (ake poslusne dievca!). Body surfing, to je asi ten spravny nazov. Nechali sme sa unasat prudom a kapitan nam z clna krical kde sa vyhnut skalam. Ale voda bola dost vysoko, a pereje prilis kratke, takze zazitok ano, ale body surfing musim este skusit niekde inde a poriadne (Slovinsko?). A nakoniec, aby sa kapitan uistil, ze naozaj skocime vzdy ked nam povie aby sme skocili, tak sme dopadlovali k nieco cez 8 metrov vysokej skale, vysplhali hore a skocili.... (ak toto cita mamka, tak ma urcite dalsie 4 sive vlasy na hlave. Ale nic sa mi nestalo, mami. Ani skrabancek!). Zdola to vyzera tak neskodne, a ked som sa vydriapala na skalu a pozrela sa pod seba do vody, tak som mala rovnaky pocit ako ked som skakala z lietadla. Ale dole na clne uz vsetci vyskali, povzbudzovali, fotaky pripravene.... nieto cesty spat. Mam foto ako Janosik 8-)

V kempe nas cakali nase stany a fajnova vecera (kuchari v kempe boli zjavne velmi zvyknuty na turistov, pretoze jedno z jedal bolo kurca a na ranajky bol vyber aj z omelety. To sa nemoze stat u 100% indov, ktory by maso ani vajcia do kuchyne ani nepustili. Tak ci onak, privonala som si a nechala si zajst chute. Je zo mna vegan). Vecer pri ohniku sme si kreslili piskvorky do piesku, karty... Zostali sme pod hviezdami do rana aj ked budicek bol o siedmej a planovali sme vyrazit na 3-hodinovu turu. Rano sa vsak nas sprievodca neukazal (uz som nebola ani prekvapena, hehe, to je taaaak indicke!), tak sme presvedcili kucharovho syna, nech nam aspon ukaze male vodopady hned nad nasim taborom. Este ze siel s nami, opice su drze a cesty v lese neznacene, takze by nas hladali este dnes... Zvysok casu sme stravili v plavkach na bielom piesku (wow, plavky v lete???) a ked nikto z tabora nevidel, tak sme aj plavali (chalani z cestovky sa domnievali, ze kto chce plavat, tak si ma navliect zachrannu vestu, pripadne sa este priputat na bezpecnostne lano). Ale tak pereje boli dobrych 20 metrov od brehu a prud nebol vobec silny pri brehu a plavali sme fakt vo vode po pas, takze to az tak nikomu nevadilo, ze sa cvachceme len tak (ale ved to nikto nemoze nazyvat plavanie v plavacej veste!). Kazdych par minut okolo prefrcali dalsi a dalsi rafteri, niektory si uzivali vlny na clne, dalsi skakali ako my a salili sa.

Hrozne sa mi tam pacilo, zostala by som kludne aj do konca mojich viz. V Jaipure je prilis horuco, a prilis spinavo, odpadky, prach vo vzduchu, ziadna voda naokolo len jedno smiesne kupko, hluk....8-(

Hej, a mali sme fantasticku sprchu, priamo na brehu Gangy postavene 4 steny, vedro, vedierko a vyhlad na hviezdy..... a zachod bol maly zipsovaci stan, kopka piesku a lopatka 8-)

PS: Vase komentare som si chvalabohu precitala az dnes....ale aj tak... skuste si prist na par mesiacov do Indie, 41 C denne a viac, vsade prach, ziadne air-conditioning.....a potom sa budete ochotny kupat aj v Laborci! 8-)

 

Maj sa Ganga, mozno sa este uvidime . . .