Ako dobre

Ako dobre
Ako dobre, ze tu nie je Duro……(samozrejme pisem tak trosku, trosicku ironicky 8-) ). Ak by tu totiz bol, mali by sme velky problem vsade na ociach verejnosti. Nie ze by Indovia nevyjadrovali svoju naklonost vobec. To nie. Prejavy naklonosti su ale, ako som si nemohla nevsimnut, “povolene” len v ramci rovnakeho pohlavia. Bezne stretavam na ulici (hlavne teda chlapov) pariky drziace sa za ruky, alebo len tak stojacich chlapov v objati. Aj moji kolegovia sa cely den priatelsky potlapkavaju po zadku, na wc idu vzdy ruka v ruke a obcas padne aj boztek na vlasky. A su tiez obcas velmi infantilni, na to kolko ma ju rokov…. Nahanaju sa po chodbe, oblievaju sa vodou, volaju si navzajom z cudzich mobilou a predtieraju ze su niekto iny…to tu mam na dennom poriadku. Pytala som sa preco to tak je. A… kedze maju “planovane manzelstva” (cize rodicia alebo za-to-platena agentura sa rozhodne, kto s kym sa zosobasi), nema zmysel si vytvarat puta k opacnemu pohlaviu. Takze si vztah buduju len k tomu rovnakemu…

Rikshaw
V jeden krasny vecer sme sa vracali zo spolocnej vecere vsetkych studentov tu v Jaipure. Bola uz noc a my sme boli znacne daleko od nasich apartmanov. Ale v okoli ani chyru ani slychu po nejakej riksi. Az po 40 minutach chodze konecne jedna prefrcala okolo. (riksaw = dopravny prostriedok pre troch ludi a sofera). Bolo nas 11 dievcat a nas Japoncik….. nemali sme na vyber, vsetci 12 sme sa ako hamburger naskladali dnu a uz len dufali, ze sa nikde nevyburame. Mam aj nejake fotky, ale nic moc nevidno, len kde-tu hlava, kde-tu ruka….
To je ale este nic proti tomu, co som videla na ceste z Delhi. Autobusy su tu znacne preplnene, takze ak sa uz naozaj naozaj nikto nezmesti dovnutra, zacne sa zaplnat aj strecha. Podotykam, ze indicke autobusy nie su nijak zvlastne vybavene pre cestujucich na streche. Su to bezne autobusy ake mame my. Len je ich asi malo…. A takyto autobus s ludmi na streche sa ani neunuva ist pomalsie….
Inak, riksa – cyklisti, patria takmer do tej najchudobnejsej kasty. Bezne ich vidim spat v riksi, pod sedadlom maju ulozene vsetky osobne veci, sprchuju sa (alebo lepsie povedane olievaju poharikom vody v ktorom nasledne aj oplachnu svoje saty) na rohoch ulic…nahaty, vcera sa jeden dokonca sprchoval priamo v strede najvacsej krizovatky. Ale nikto si ho vobec nevsimal. Tito ludia su povacsine zivitelia rodin, a to nie malych. Maju az 15 deti (zopar ich vzdy zomrie na nedostatok jedla), pretoze ich este nikto nenaucil pouzivat kondomy, pripadne na ne nemaju peniaze. A deti su tiez zarukou aspon maleho zarobku, kedze od malicka mozu pracovat. Tito ludia ich nechcu pustat do skol, pretoze si myslia, ze praca ich nauci viac (tieto info mam z prvej ruky - spolubyvajuci Holandan denne navstevuje tieto rodiny, fotografuje ich a dokumentuje to pre istu neziskovku).
Tazko sa mi tiez pozera na handicapovanych ludi….. u nas su pravdepodobne v ustavoch, ale tu ich denne stretavam na ulici. Ludia bez koncatin plaziaci sa k rohu, aby mohli vykonat potrebu… alebo dnes maly chlapcek (asi 4 rocny) tlacil vozik s chlapom bez oboch noh zaviazanych v este krvavom obvaze…. Nie je to vzdy sranda, tato India!
A deti na motorkach, to je tiez des. Dvaja chlapi s dvoma detickami… jedno asi 3 – rocne v predu na volante, a druhe, iba par-mesacne, bolo vtlacene medzi prveho a druheho cestujuceho! Na motorku sa inak zmestia styria ludia, vedeli ste? Aspon styria indicky ludia…

Mame tu stale svadobnu sezonu. Kazdy vecer medzi 8 a 9 pm je cela obloha osvietena ohnostrojmi (na kazdej svadbe MUSI byt ohnostroj. Svadba – svadobna hostina – je najdrahsia polozka pocas celeho zivota. Medzi pozvanymi su rozni policajti, politici…. a to preto, aby s nimi v buducnosti neboli potiaze. Je to isty druh uplatku.) a z kazdej strany pocut bubenikov, ktori sprevadzaju zenicha….. dobre sa pritom posedava na teraske, o takom case je este stale prijemne teplo.

Rano to tu vyzeralo ako po vypuknuti moru… a to sa len teplota zvysila o par stupnov celzia. Vsetko zverstvo lezalo bez pohnutia na zemi, poskryvane v tieni, pod odpadkami, prasata v mlake, kravy po stromami, ovce vo vrakoch aut…. Sa tesim na jun, co to bude…

Streda

Vcera vecer sme sa s Holandankou rozhodli, ze je cas si nieco navarit (kedze obed v praci znamena jest spolocne s piatimi kolegami stojacimi okolo mojho stolu, ktori si rukami naberaju rozne omacky a varenu zeleninu a trhaju placky – ktore nam inak priniesli zabalene v novinovom paperi, vasnivo pritom diskutuju, az som denne ofrkana vsetkym moznym ked odtial odchadzam. Ale hlavne ze mi chuti, aj ked potom beham na zachod ako splasena koza!). Takze sme si pripravili v hrozne starych hrncoch a panvici americke zemiaky s cerstvou paradajkou…. HA HA. To je vecera co? Aby som dokoncila tuto story do konca, pri umyvani riadu san am podarilo upchat odpad (na panvicu sa prichytavalo vsetko aj napriek 2 cm oleju). Takze som sa rozhodla preskumat skrinku pod dresom, ci sa to da nejak sikovne opravit. Aaaaaaaaaaaaaa! A uz sme obe stali na stolicke! V skrinke mame dalsieho spolubyvajuceho, potkana! Majitel domu nam bol oznamil, ze v Indii je to velmi bezne a ze sa nemame velmi vzrusovat. Ze nam moze obstarat klietku ale ze potkany su velmi inteligentne a takmer nikdy sa do nej nechytia. Takze sme vymysleli iny sposob, a to ze si nakupime strasne vela cokolady (tato cast sa hlavne mne velmi pozdava) a alobalom ucpeme dieru ktorou nas mily potkan navstevuje. Ale panska cast naseho bytu je viac vystrasena zo vsetkych hlodavcov ako my, takze samotny proces asi zostane na nas 8-(
Tiez nam povedal, ze ak si nedame pozor a nechame otvorene dvere, je velmi pravdepodobne ze nejaky potkanik sa zatula aj dovnutra bytu. To potesilo hlavne mna, kedze ako jedina nemam postel ale len matrac na zemi. Mala som dnes v noci krasne potkanovske sny!
Rano som sa zobudila do krasneho ako vzdy slnecneho dna. A dalsie mile prekvapenie. V mojom okne si zacali robit dake divne zlte vtacky hniezdocko lasky. Babo rad, ako ich mam vynat ked sa ich ani hniezda nechcem dotknut (nie je prave vhodne obdobie na kamaratenie sa s divymi vtakmi). Potom som si chcela, ako velmi casto v Prahe, urobit fajnovu prazenicku na ranajky. Este ze mam Holandana za spolubyvajuceho. Ten ma poucil, ze vtacia chripka sa vraj prenasa aj vajciami. Takze opet ranajkujem banany!

Co noveho v "Angimlyne"

Kto nevie, co to je Angimlyn, nech sa opyta nejakeho Michalovcana 8-)
Vcera v noci som si vsimla, ze aj mesiac tu mame naopak (ako inak vsetko, heh). Nie je to taky mesiacik ako doma, ale skor sa to podoba na usmevik...
Myslim, ze som este ani raz poriadne neopisala budovu v ktorej pracujem. Okrem toho, ze je v "starom meste" cize vsetci akoze-kravatiaci, ktori tu so mnou pracuju, musia najprv popreskakovat vsetky hovienka pred vchodom, odpasit dvoch zobrakov a obist tucet tu a tam leziacich krav... V budove sidli vela malych firmiciek. Kazda ma vlastny kanclik a vsetci pani si nechavaju svoje smradlave topanky predo dvermi. Z tmaveho saka im vytrcaju len biele ponozky (ale ku koncu dnu uz biele nikdy niesu, kedze v nich pobehuju po celej budove). Nasa kancelaria ma rozmery vacsej kupelne, a permanentne tu "pracujeme" styria... povacsine tu je natlacenych dalsich 5 az 6 chlapov, ktori sem pravidelne chodia rozosmievat mojich kolegov (obcas sa im podari aj mna, hlavne ked sa snazia naviazat kontakt v anglictine, pripadne ked na mna spustia hindi a tvaria sa hrozne deprimovane ze im nerozumiem..... sakra! mozno som uz kvoli tejto bariere reci prepasla zopar pozvani na rande!). JKazdu hodinku pribehne poslicek a rozdava kavu a caj... ja som ta "bez cukru" ako ma vola 8-) Niektore kancelarie maju dokonca matrace na zemi, kde si v pripade velkych horucav vytrcaju bosovia pupky. U nas matrac nemame, fnuk, asi by sa sem uz nezmestil. V strede budovy je mala modlitebna, co tam robia som este nezistila, ale vsimla som si, ze kazde rano pred otvorenim jednotlivych kancelarii pred nimi caruju dakymi vonnymi tycinkami. Tiez tu pred mojim PC visi zlaty obraz (asi Krishna, uz som z nich popletena) a ten pravidelne ovesiavame cerstvym kvetinovym vencom. Este jedna zaujimavost, ktora sa netyka len mojho officu, a to, ze Indovia vsetko nove nehcavaju zabalene v originalnom baleni. Napr ja sedim na stolicke, ktora je este stale zabalena v igelitovom sacku. To je este v poho. Ale chudak spolubydlos ma zabaleny matrac a nemoze ho odbalit a tiez dostal z prace bicykel, ktory ma este stale obalene kolesa sackom a musi na nom takto jazdit cez mesto... haha. Je pravda, ze sa tu hrozne prasi a vsade je spina, ale myslim ze poloroztrhane igelity tu nepomozu.... 8-)

...AKO RANNE VTACA...
Rano som zazila nemile prekvapenie. O 7 rano mi volal nejaky darebak, ktory nevedel anglicky a cosi sa mi snazil vysvetlit v hindi. Tak som ho tipla. Volal este asi 5 krat a stale mlel to svoje dookola. Po piatom vysvetleni, ze mu nerozumiem a nech uz mi nevola som prestala dvihat jeho telefonaty. Tak si nasiel inu budku a volal z nej....Neostalo mi ine, len sa zobudit a ist si spravit skore ranajky. Len co som otvorila balkon, vletel mi dovnutra opat vrabec, tak som mala zabavku na dalsich 30 minut, kym sa mi ho podarilo vyhnat von.

...RECYKLACIA ODPADU...
V meste nie su ziadne odpadkove kose, takze je az prirodzene, ze vsetci odhazdujeme bananove supky a obaly z Fit tycinky na zem. Co sa s tym dalej stane? O bananovu supku sa pobije prasiatko s kravickou, pripadne ani pes neohrdne ak je velmi hladny. S obalom z Fit tycinky sa najprv pohra chudobne dieta (Teraz chvilku vazne. Bol to naozaj smutny pohlad vidiet 2-3 rocne dietatko tak spinave, az malo dredy na hlavke miesto vlaskou, hrat sa na kopke odpadkov a zaroven do toho aj robit potrebu), potom to chudobna teta pozbiera do zastery a priamo na ulici si z toho urobi maly ohnik a uvari detom veceru.
Myslim ze zlte, modre ani zelene kose na triedeny odpad by v Indii neuspeli. Nie je treba!

Bollywood

Vecer sme zasli do kina na indicky film. Musim povedat ze kino bolo prekrasne. A to nielen na indicke pomery ale aj u nas doma by vsetkym z neho padala sanka. Velikanske, vo vnutri vyzdobene, no vyzeralo z vnutra ako palac a nie ako kino. To bol ten krajsi zazitok. Ten horsi bol samotny film. Samozrejme, ze som necakala nic, co by si bol pozrel narocny divak. Ale tento film ( a ako som pocula, vsetky indicke filmy su na tom rovnako) bol na urovni Jednoduchej Marie, efekty slabe, herecke vykony este horsie. Ale cela sala sa vyborne bavila. Co ma prekvapilo bolo kopec malych detureniec (a kino zacina o 9:30 pm a film trval 3 hodiny!!!!). A tiez ze ani v kine teda Indovia kultivovni nie su... prdeli, grgali, soplili.
Inak som vam zabudla este na zaciatku napisat svoj zazitok so slovkom ANO. Typni si ako sa to povie v hindi..... HA. Seriozne. Ano=Ha. A teraz si predstav moj prvy den v praci a pohovor so sefom. Ha ha ha ha ha. Ja som myslela, ze bud sa mi z nezmanych pricin vysmieva, alebo mu preskocilo....
A oni aj prykyvuju hlavu tak nejak naopak. Take nase slabe nie, znamena ANO. A take poriadne zakrutenie hlavou zlava doprava, to az je NIE. Kto sa ma z toho vysomarit 8-)
Uz som sa aj naucila obchodovat s riksiakmi. Vcera po mne chcel 20 rupee, a ja ze dam 12. To sa mu vobec nepacilo, tak som sa mu otocila chrbtom a predstierala ze teda radsej pojdem peso. Nestihla som spravit 3 kroky a uz mi pomahal sa nalozit s taskami do rikse za 15 rupee... Musela som to naucit aj spolubyvajuceho Holandana, lebo chudak ten na tom za par dni paradne prerobil. On vzdy platil tak 50 rupee, blazon. Teraz jazdime vsetci za lacno. Hlavne treba vzdy predstierat, ze pojdem radsej peso, alebo ze si vezmem inu riksu (tych je vzdy a vsade dost). Horsie je, ked natrafim na chytrejsiu partiu, ktora si vytvori "kartel" a nechce zliest s cenou dole. Ale uz som sa poucila. Aj medzi nimi sa vzdy najde slabsia povaha, ktorej puknu nervy, a ked uz zachadzam za roh (predsterajuc ze pojdem pesi, co sa mi teda nechce, hehe), tak za mnou rychlo dobicykluje a nejak sa dohodneme.

Hej, a ako vazia ovocie a zeleninu? Po nasom povedane "od oka". Ale tu sa tvaria, ze na to maju tools a pouzivaju vahu. Ale neviem si predstavit, co im ta vaha pomoze, pretoze ju drzia zhora v ruke, potom tam hodia neidentifikovatelne kamienky a mame z toho kilo. Alebo ked chcem 2 kila, tak to je ten isty kamienok 8-))) Musim skusit aj pol kila....mozno sa mi to oplati, haha.

Boli sme u naseho landlorda pozvani na obed. Uz v plnej zostave, ako budeme spolu byvat (3 ludia z Holandska, American, Japonec a Vychodnarka). Jedine ja a Japoncik sme jedli co nam oci videli. Ostatni len hladno zizali na fajnove jedlo, a tvarili sa ze su tak plni, ze sa im ani vlasok do zaludka nezmesti. Hlavne Holandania, uplni cvoci. Jedine co jedia su antimalarika. Vo vode si rozpustaju rozne tabletky proti bakteriam, nad postele si ponatahovali siete proti komarom, zuby si umyvaju v mineralke....a aj tak seru 8-) haha A na tom obede si nechceli dat ani cistu nakrajanu mrkvu (inak tu maju len cervenu mrkvu, a nepoznaju nasu oranzovu) lebo co ak bola umyvan vodou z vodovodu...! Blazni. Dufam ze ich to coskoro prejde a pochopia, ze stracke sa nikto nevyhne a radsej si treba vychutnavat dobre tradicne papu.

Cukriky

Vcera prisli novi trainici, 2 Holandanky a American. Boli akosi velmi nadseni ako tu je krasne, tak som ich vzala do "centra", do pink city. Chudatka, taku sokovu terapiu este nezazili, slabsie povahy sa po takejto "kludnej" prechadzke aku sme absolvovali zbalia a utecu kade lahsie.. haha Uz som asi pisala ako to tam vyzera, pre istotu pripomeniem znovu. Tisice ludi a dopravnych prostriedkov. Vsetci cierni. Spinavi. Smradlavi. Zvieracie a ludske hovna kde oko dovidi. V tom ludia sedia a predavaju vsetko mozne, hlavne zeleninu a ine jedlo. Inak jedlo sa tu vyhrane predava priamo z vriec. Takze chcete cestoviny? Kolko? Kilo? A uz hrabe spinavymi rukami vo vrecku a sype to do igelitky. Vacsina predavajucich este k tomu aj krici, neviem co ale asi ceny. To iste robia aj autobusari (dokonca aj MHD), na kazdej zastavke. A k tomu ked tito ludia videli 3 blond baby a velkeho Americana, mali sme spolocnost na cely den. A ja hlupa som pocuvala mamku a darovala 3 zlte cukriky okoloiducemu chlapcekovi....o necelu minutu uz priviedol dvoch kamaratov ktori chceli tiez cukrik, a potom dalsich styroch a dalsich piatich...Ani sme sa nenazdali a uz nas bolo zo dvadsat. Deturencom vobec nevadilo ze ja uz ziadne sladkosti nemam. Oni boli radi ze maju zabavku a sprevadzali nas celu cestu!!!!! A teraz si prosim nepredstavujte krasne blondate ciste deti s velkymi modrymi ocami, ale predstavte si polodementne, cierne, spinave, ohovnene, po hodine uz aj otravne, vsade ma osahavajuce dieta! Dakujem mami. Aj nabuduce im urcite dam cukrik. haha

Moj novy dom

Moj domcek je prekrasny. Byvame na hornom poschodi, do ktoreho vedu tocite schody obrastene ruzovymi kvietkami. Na indicke pomery je to velmi luxusny dom, a dovod je jasny. Majitel obchoduje s drahymi kamenmi. Hned ako mi to povedal, tak sa pochvalil obrovskym diamontam na prste. Nice! Moj Svarowski sa moze skryt (ale nie, vsetci ho velmi obdivuju… len neviem co by povedali, keby vedeli, ze to je len sklo. V tomto state je tolko drahych kamenov ako krav na ulici, takze sklo by si asi nikto nevazil). Byvam tu zatial s Holandanom a Japoncom (ten nevie len pol slova anglicky, takze fun), a dalsi 3 ludia dorazia dnes. Dokonca mame aj teplu vodu a splachovaci zachod. A sprchu, ale vcera san am nepodarilo zistit ako funguje, takze pokracujem vo vedierkovani 8-))) Inak, na kazdu zastrcku maju tak asi 10 vypinacov a zapinacov, tie su na kazdej stene aspon 4, takze si viete predstavit, ake obtiazne pre mna je zistit, ktorym gombikom zapnem svetlo, ktorym zastrcku, a ktorym ventilator….. cca 20 minut na miestnost.
Prva noc v novom, bola hrozna. Tolko komarov na mna este nikdy naraz neutocilo. Az rano som sa dozvedela, ze si musim nechat zapnuty ventilator a komare si potom na mna nevedia sadnut…. Tak im treba, tuto noc uz nebude ziadne krvi – prelievanie!
Rano som otvorila balkon…a sok. Jastericka na dverach (na hornom poschodi!). Uz som si zvykla ze nam obcas lietaju vrabce po byte, ale jasterice! Zvykam si rychlo.
Dnes som sa rozhodla, ze idem do prace peso. Landlord mi nakreslil mapku a uz som si vykracovala. Dokopy mozno 2 km, ale mne to trvalo viac nez hodinu!!!! Zenske zobrali, chlapi trubili, mladi sa so mnou snazili naviazat kontakt chabou slovnou zasobou, pripadne rukami-nohami….. ak by som len s jednym zacala rozpravat, tak by san a mna vrhla cela svorka, takze som mlcala a mracila sa celou cestou. V zdravi som prezila 2 hrozne krizovatky, ktore som prechadzala spolu s kravami, autami a inou havedou na povel uja policajta v strede.

Svadba

Tymto verejne vyzyvam vsetkych potencionalnych pytacov, aby si pre mna prisli na slonovi!!! Svadba bola velmi krasna, nevesta este krajsia. Len zenich bol trosicku znudeny, kedze musel stravit na slonovi zopar hodin. Prechadzal spolu so sprievodom cele mesto. V sprievode bola len jeho rodina, zopar tanecnic, kapela (vsetci v bielych uniformach) a okolo celeho sprievodu niesli maly skriatkovia obrovske lampase (boli naozaj velmi nizky a sranda bola, ze za sprievodom muselo ist auto, ktore im vyrabalo elektrinu do lampasov). Trosku som im narusila stereotyp, kedze zopar “lampasnikov” asi nikdy nevidelo europanku, takze sa za mnou veselo rozbehli. Kedze sprievod pochodoval nesmierne pomaly, vybrali sme sa pred hotel, kde uz cakala cela nevestina rodina. Vsetci sme sa tu zatial veselo napchavali do sytosti ( dokonca aj ja, kedze mi vzdy niekto z rodiny vybavil menej korenene jedlo). Konecne zenich prisiel pred branu, tam stastlivo nasmerovali slona pomedzi dav tak, aby sa zenich mohol dotknut obrazku na brane a konecne mohol zliezt dole. Tym pre neho ale este nic neskoncilo. Dobehla nevestina rodina a zacala okolo neho carovat (rozne duchovne veci ktorym nerozumiem). To trvalo asi 40 minut, takze som spokojne isla na dalsi chod (servirovany na jednorazovych tanieroch – ale pozor! Tie boli vyrobene z listia!). Krasna nevesta sa nakoniec uracila vyjst z hotela v sprievode sestier, tiet, kamaratok… vsetky boli oblecene v cervenych satach a hadzali na nevestu cervene lupienky. Nevesta bola fakt krasna, ovesana kvetmi a vsade mozne mala zlato (aj z ucha do nosa viedol zlaty sperk, vraj typicky len na svadbach). Po roznych hrozne-dlho-trvajucich zvykoch konecne par zasadol na zlaty tron, vymenili si kvetinove nahrdelniky a rodina mohla prist s darmi. Kedze som sa za ten cas stihla zoznamit asi so 100 clenmi rodiny, tak som sa mohla hned medzi prvymi prist vyfotit s novomanzelmi. Svadba potrva do nedele…..
Rodinka bola velmi smutna, ze uz od nich odchadzam. Po svadbe ma odviezli do mojeho noveho domu. Darovali mi krasne pyzamo s typickou potlacov pre stat Rajasthan… mam na nom modrych slonov, kedze vedia ako sa mi tieto obrovske zvieratka pacia. Musim im aj ja priniest nejaky dar, ale nic ma nenapada. Mas typ?
Vcera som sa rozhodla, ze si zavediem velmi dolezitu zasadu (otazka prezitia v Indii!) a to NIKDY SUHLASNE NEPRIKYVUJ KED NEROZUMIES!!!!! Hned vysvetlim preco. Asi pred dvoma dnami sme sa vybrali s rodinkou na trh, kupit zrno pre papagajov (davaju to na strechu, lebo vtaky prinasaju stastie. A v zime z toho robia placky). Mimo ine som vyzvedala, co su to za listy kvasiace vo vode (strasne to smrdelo). Chlapik vybral list, nadzabal na neho nieco odporne-hnusne vyzerajuce, potom nieco inej farby, tiez velmi negustiozne, nejake semiacka, dalsiu dzemovitu vec….a ine hrozne veci, potom to pekne potlapkal spinavymi rukami a zabalil do listu. Ze vraj sa to vola PAN. A tak sa stalo, ze 3 dni neskor, hlupa Vierka, si nepamatala, co to ten PAN je. Takze ked sa ma rodinka v aute pytala: “Chces PAN?”, ja, hladna po novom zazitku, som len suhlasne prikyvla! V aute bola tma, takze aspon ze som to nevidela. Vraj je to mouth – freshner. Neviem si predstavit ako by to mohlo usta osviezit. Neda sa to prehltnut (ma sa z toho len vysavat tekutina), a pred rodinkou ani vyplut. Tak som to drzala v ustach az kym ma nevysadili pred mojim domom, kde som rychlo bezala na zachod vyplut vsetko to svinstvo a umyt si zuby 8-))))