Den 25 - Bangkok a odchod

SAWADI

(Sawadi-ka znamena pozdrav, ak sa zdravi zena, a Sawadi-k(r)ap pokial zdravi muz)

Nas posledny den v Thajsku zacina o 5:00 rano, ked nas vysadi VIP bus na severnej stanici a konci 23:40 (+30 minutove meskanie) odletom do Curichu, a nasledne do Budapeste (a nasledne do Londyna). Celkom dlhy zaverecny den nam vezme vsetky sily a budeme sa este chvilu spamatavat z tejto "dovolenky" 8-)

Ale naspat do Bangkoku. Na ulici Kao San hladame ubytko, aspon na sprchu a zlozenie si veci (kedze spat tu uz nebudeme). Ulicu nespoznavam, je tu prazdno. Normalne tu byva tisice ludi a stankov. V tuto rannu hodinu stretavame len monkov (mnichov), ktory takto z rana chodia s kovovu nadobou po ulici a zbieraju od ludi jedlo (uz som pisala, ze oni si sami varit nemozu). Aj od nas si jeden jedlo bez slov vypyta, darujeme mu aspon co mame (susienky z VIP busu). Zo desat hostelov nas vyprevadi, ze maju plno, kym konecne narazime na jeden s volnou izbou. Na recepcii nas vita upraveny ladyboy. 

Prejdeme sa peso a potom lodkou (lodky tu funguju ako MHD) ku kralovskemu palacu, ale Thajci nie su ziadne ranne ftacata a otvaraju az o 8:30. Vyckavame v kaviarnicke pri bageli s vajickom. Lonely Planet informuje, ze komplex s leziacim buddhom otvaraju o osmej, tak ideme prv tam (tiez sa nastastie z LP dozvedame, ze nemame verit miestnym dobrakom, ktory sa snazia turistom nahovorit, ze miestne pamatky su prave dnes kvoli akemusi budhistickemu sviatku zatvorene a mame radsej ist s nim niekde nakupovat pripadne obhlidat nejake ine pamiatky s jeho doprovodom. Jedneho takeho stretavame po ceste a posielame ho kade lahsie). Pri vchode cvici skupinka tai-chi, inak je este v komplexe prazdno. Prechadzame pomedzi farebne, bohato zdobene "chedi" (kuzelovite vysoke stavby) s otvorenou pusou. Je tu snad najviac zlatych buddhov nastavanych vedla seba v stlporadiach, co sme doposial videli. A obovitansky leziaci Buddha v jednom z chramov, to je na panoramaticku fotku. Ake neskutocne veci tito inak celkom chudobni ludia dokazu postavit... 

Dalej ideme prelozit 218 tisic metrov stvorcovych komplexu Kralovskeho palacu, ktory je ohradeny dvoma kilometrami bielych hradieb. Postaveny bol v 1782, ale opravovany a renovovany je dodnes. Aj sme videli maliara, ktory obnovoval zlaty nater na ruchach hlavnych postav Ramakienu (Ramayany), ktora je cela graficky vyobrazena v stlporadiach okolo palaca. V budove Royal Monastery je smaragdovy buddha (ako som uz niekde spominala, tato socha bola premiestnena z chramu v Chiang Maii a tam namiesto nej dali "lacnu" jantarovu napodobeninu) na zlatom trone. Obliekaju ho podla rocneho obdobia do troch roznych kostymov (v thajsku maju leto, zimu a dazdove obdobie). V komplexe narazime aj na miniaturu Angkor Watu, zlate chedi, terasy so zlatymi postavami, cinske modre porcelanove misy s bonsaiimi, straz v bielych uniformach a so srandovnym zlatym retiazkom, ktory im drzi ciapku, a konci tesne pod spodnou perou. Na priamom slnku nas ale ani tak krasne a farebne stavby neudrzia dlhsie ako dve hodiny, a ideme sa naobedovat na miestny trh. Skusame cerstve rambutan (nieco ako lichee len vacsie) a mangosteen (?musim sa opytat Duriho ako sa to druhe ovocie volalo, ale viem ze mi nazov pripominal mangustu 8-)). 

btw nasla som peknu stranku o thajskom ovoci aj s fotkami : http://images.google.com/imgres?imgurl=http://www.knowphuket.com/Photos/fruit_full_mangosteen.jpg&imgrefurl=http://www.knowphuket.com/fruit.htm&usg=__IgSeaG0v0tvsAKR8nvPhZCbxGIw=&h=768&w=1024&sz=161&hl=sk&start=2&um=1&tbnid=iHWBMU0pu07-IM:&tbnh=113&tbnw=150&prev=/images%3Fq%3Dthai%2Bfruits%26hl%3Dsk%26client%3Dsafari%26rls%3Dsk-sk%26sa%3DX%26um%3D1

Lodkou sa zvezieme do cinskeho centra, kde je naozaj vsetko cinske. Dokonca sa aj na uliciach dohovaraju cinsky. Navstivime chram prevonany vonnymi tycinkami, stratime sa na cinskom trhu so vsetkym moznym, vonavym aj smradlavym, malym, velkym, farebnym, blistiacim sa, fadnym.... vyskusame jack-fruit, ale pripomina mi to smradlavy Durian (ine ovocie, ktore sme uz jedli v Hong-Kongu),  tak to nemilosrdne nechavame v kosi. Na rohu s cinskou medicinou kupujeme nejake masticky a zapad slnka si uzijeme pri "poslednej veceri" na Decku (doslova, je to restika postavena na mole a slnko zapada oproti na druhej strane brehu rieky poza budhisticky chram). 

Na nocnej ulici Kao San sa nam podari este minut zopar bahtov a smerujeme na letisko. 

KAPUN-KA (co v preklade znamena Dakujem).

KAPUN-KA za dalsiu krasnu dovolenku.

Den 24 - "mahout" vycvik na slonej farme

Uz klasicky, prerobeny pick-up (so strieskou a sedenim po stranach) nas vyzdvihne len s 30-minutovym meskanim. Spolu s polsko-francuzskym parikom (Alex&Patrick) a postarsim australanom Bernom vyrazame na nakup bananov a sladkych zemiakov pre nasich dnesnych zverencov. Bern nam celu cestu sprijemnuje rozpravanim zazitkov z Azie (aj napr. zo "zlateho trojuholnika" a z Indie) z pred 20-tich rokov.

Prichadzame na sloniu farmu Chang Siam. Thajka "Nong" vysvetluje zakladne povely:

                    JOKA = slon pokrci nohu v kolene a vytvori tym schodiky pre vas ladny vylez hore 8-) ;

                    JUT = stoj;

                    Qua = vpravo;

                    Sai = vlavo;

                    Toi = cuvaj;

                    Pai = chod vpred;

a moj naoblubenejsi:  Bonsu = slon dvihne chobot a otvori dosiroka pusu, aby ste ho mohli nakrmit rovno do ust;

Aj tak nam su vo finale vsetky tieto povely s prepacenim na hovno, lebo slonice pocuvaju jedine svojich trenerov. Pre vseobecny rozhlad a dobry pocit sa ich ale naucime a po zvysok dna sa ich budeme pokusat aplikovat na tonove zvierata, ktore aj ked maju usi velke ako talianska pizza sa zda, ze su hluchee 8-)
Slony sa zprvu strasne tesia nasej pritomnosti (vedia ze s prichodom turistov prichadzaju aj banany). O 50 kil zjedenych bananov neskor ich nalada poklesne a zacina vycvik. Ucime sa ako vyliezt na slona a ovladat ho. Vypytujem sa, ci slonici nemozem ublizit, ked sa na nu driapem za pomoci jej ucha, ktore sluzi ako pomocne lano, ci uchytka pri ceste nahor. Nong sa len smeje. Mala pravdu, vecer som ja cela doskrabana (a to aj cez hruby oblek, ktory sme fasovali) a slonici urcite nic nebolo.

 

Na farme maju celkom 8 slonov (6 slonic a 2 panov), z toho jeden je prave velmi "sexy", ako to volaju treneri, preto je sam niekde v dznugli a nosia mu zo dve samice kazdu noc. Vraj mozu byt v tomto obdobi velmi nebezpecne, preto ich drzia oddelene. Trener vraj hned pozna, kedy to na slona, pripadne aj slonicu pride, a to podla zlazy, ktoru maju na temene hlavy a z ktorej zacne vytekat serum.

Slony su inak tak silne, ze nas kazdeho dokazali dvihnut zo zeme chobotom. Niektore, hlavne tie baby slony (asi do 12-teho roka zivota), vedeli aj fukat do harmoniky. To uz bolo trosku prilis (nepaci sa mi takyto trenink akychkolvek zvierat), ale stale sa tu slony maju lepsie, ako tie, ktore pomahaju nosit rubacom drevo. Vrchol programu bola pusa od slona. Samozrejme, s Durkovym povolenim 8-) Najprv mu riadnou handrou vycistili chobot (tomu slonovi), ktorym sa nam potom pricucol na lice. Velmi zvlastny pocit, hehe.

Po obede a oddychu na prekrasnej terase nad rieckou a bananovnikmi si kazdy vyberame svoj "dopravny prostriedok" a ideme na prechadzku dzunglou (teda tym, co z dzungle zostalo, lebo slon zozerie 250 kg niecoho vegetarianskeho denne, takze cesta, po ktorej pojdeme, je uz kompletne obzrata). Ja si vyberam mladatko "Fa", ktore zase nieje az take drobunke. Fa je celkom kludna, poslucha trenera a obcas aj mna! Nasleduje skupinku a velmi nevymysla. Ked dorazime k altanku, kde ich zase caka sladka odmena, Fa sa skryje pod altanok a cez dieru v podlahe trci len jej dozadujuci sa chobot. Neunavne jej nosim banany a zemiaky a ona neunavne papa a pyta si dalsi kusok...

Na cestu spat si beriem snad toho najvacsieho slona zo skupiny a mam dost problem sa na neho vobec dostat. Slonovi je cestou horuco, tak zo zaludka vytiahne vodu (ktoru vypil niekedy rano) spolu s rozkladajucimi sa kuskami bananov a vysplechne to na seba i na mna. Mala som ja zostat s Fa! Neskor sa rozhodne, ze by este nieco maleho zbastil, tak chobotom vytiahne zo zeme pocestny krik a pomalicky ho prezuva. Finisujeme v riecke, kde velkymi kefami drhneme vyvalenych slonov. Z mojej Fa je vidiet len cast pupku a koniec chobota, ktorym dycha, inak je pod vodou cela a chladi sa). Duriho slonicek sa do vody aj pokaka, takze okrem drhnutia ma Durko na starosti aj odpratavanie hovnich kolacov 8-)

Zhromazdia nas v rieke vsetkych pred slonov, ze vraj sa ideme fotit. Zaujima ma ale, preco dva slony uz odchadzaju. Ze vraj preto, lebo oni nevedia spliechat vodu. Kym to moj mozog zpracuje, uz je neskoro, a tie zvysne tri slonice za nami uz maju v chobotoch napumpovanu vodu a doslova nas osprchuju 8-) Fa je z toho nadsena ako mala a spliecha po nas este zopar minut.

Inak, keby ste chceli trosku lekciu thajstiny, tak Chang znamena slon (maju tu vyborne pivo, ktore tiez volaju Chang) a Chiang Mai (mesto do ktoreho sa teraz vraciame a v ktorom sme stravili posledny tyzden) znamena v preklade Nove mesto.

Vraciame sa teda do Chiang Maiu. Dnes vecer odchadzame VIP autobusom (ludia, on mal normalne masazne kresla, strasne siroke a polohovatelne takmer do horizontalnej polohy) do Bangkoku, ale zostavajuce 2 hodiny predsa nenechame bez akcie. V jednom z chramov je dnes velka oslava, resp. pohreb hlavneho monka dva roky po jeho smrti. Sialena tlacenica, ludia v bielom alebo ciernom, stanky rozdavajuce jedlo a pitie zdarma, a pred pagodou konecne vidime hotove papierove dielo, na ktorom sa tu pracovalo uz minimalne tyzden (videli sme prve konstrukcie pred tyzdnom). Je to velikansky farebny papierovy slon s rybim telom a hybajucimi sa kridlami aj chobotom, ktory nesie vyzdobene kralovske kreslo. Ako z filmu. V jednu chvilu okolo nas prechadzaju vyobliekany a vymalovany ladyboyovia so spicatymi klobukmi, ktori idu asi dopredu tancovat. Podla programu ma proces a aj zapalenie tohoto diela (nevieme, ci v nom nebudu nahodou palit aj telo monka) zacat o 7 pm, ale este o pol osmej sa samozrejme nezacalo, a nas autobus odchadza, takze si to pozrieme doma na www.youtube.com.

Pzm.: tak sa aj stalo, nasli sme video, ako zapalili slona a monka v nom:

http://www.youtube.com/watch?v=mZdME4V8HfE&feature=related

http://www.youtube.com/watch?v=lO473QJWum4&feature=related

(ak vyhladate slova "Chan Kusalo cremation", je tam viacej videii )

Den 23 - druhy den treku v dzungli

V noci sa trochu zchladilo, ale tri prikryvky to fenomenalne vyriesili. Fak nam navari kavicku a cajicku v smaltovanych cajnikoch a prazenicku!!! Stolujeme stale s vyhladom do doliny.... no, nadhera.
Lucime sa so skupinou, ktora pokracuje v treku a zostava v dzungli este jednu noc. My sa poberame dolu svahom, okolo ryzovych policiek a porast bananovnikov. Slapeme po pieskovom vyschnutom koryte rieky (za dazda je tu kooopec vody). Niektore lopuchove listy su vacsie ako ja sama, aj opadane listy stromov su fakt velikanske. Po tejto hrbolovitej ceste sa z casu na cas prezenie aj miestny chlapik na motorke, co nesie z dedinky Karen nejake ovocie, zeleninu alebo kuracie do mesta na trh. Na motorke je to hotovy motokros, ale typci to zvladaju ako po asfalte.
Pri dalsom s pocetnych vodopadov sa na chvilku zastavime, a pochutname si na este nevyskusanom druhu ovocia - Rose apple (vodnate jablcko srdieckoviteho tvaru, s jemnou vonou, ked sa posnazim, tak mozno aj za ruzami). Kracame pol dna kym sa konecne dostaneme k civilizacii, kde cakaju rodicia nasho sprievodcu, Faka. Usmievame sa na sympaticky parik (co ine, ked thajsky nevieme) kym mi Fak vykopava korienok bambusu a pripravuje ho do sacku aj s hlinou na dlhu cestu do Prahy. Pocas cesty som sa mu priznala, ze mam uchylku na rastliny (a thajske bambusy sa mi zapacili) a Fak sa priznal, ze ma vystudovane polnohospodarstvo, a bolo vybavene 8-)  Jedna z Bielych Karen na tomto mieste opat predava textilne vyrobky, ktore vyrabaju v horskych dedinkach, tak si nieco male kupujem (skor preto, aby som ich podporila, nez ze by som to potrebovala).
Pick -up uz nas caka. Dalsi stop je pri riecke, ktoru ideme splavit na bambuse. Fak nam radi, ze si mame obliect nieco kratke, lebo mozno budeme trosku mokry. Ked vidim tie lankom spojene bambusove tycky ako sa pod styroma ludmi, ktorych to ma vraj uniest, ponaraju tak do desiatich centimetrov, zostavam len v plavkach. Bambusovy "gondolier" a Duri sa chytaju bambusovych tyci a odtlacaju nas do prudu. Pomalicky sa plavime rieckou, asi necelu hodinku, az mi zacina prdleka odmrzat (ja a este jedna holka musime sediet kym chlapi po stojacky "vesluju"). A vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, maly vodopadik.  Pre nasu bambusovu plt je to challenge (vyzva). Gondolier to sice krasne zvladol, a presne sa trafil medzi kamene, ale holka sediaca predomnou skoncila cez palubu a naspat na plt som ju tahala za vsetky koncatiny co jej trcali z vody.
Tot cela sranda na pltiach, ususime sa a vraciame sa na vecer do Chiang Maiu. Dnes je nedela, a o nedelnom trhu v Chiang Mai spievaju aj vtaciky v Bangkoku. Vraj je to jeden z najvacsich, najlepsich, najlacnejsich, najvyhlasenejsich a najznamejsich trhov v thajsku. Ideme sa presvedcit.
Trh zacina okolo siestej vecer. Docitali sme sa, ze velmi zaujimave je pozerat sa ako sa rozbaluju stanky. To sme velmi nestihli. Ale ties sme sa v LP docitali, ze pri prvom zakaznikovi sa thajsky predavac pomodli formou malej ceremonie za to, aby mu v ten vecer isli dobre obchody. To chceme vidiet, tak nabehneme k prvemu predajcovi obliecok na podusky (ktoru aj tak chceme kupit), pytame sa ci sme prvy (a sme!) a kupujeme obliecku za dvojnasobok jej (ako sa az neskor dozvieme, samozrejme) beznej ceny. Pan a pani predavacka vezmu nasu dvojsto-bahtovku, a dotknu sa nou vsetkych produktov, ktore maju vystavene i tych, ktore su este v krabiciach, popritom si nieco somru popod nos. Hmmm, ak im vsetky predaje isli tak dobre a s takou marzou, ako ten nas, tak museli za vecer zbohatnut 8-)
Trh je dnes o nieco mensi, ako obykle, a to kvoli ceremoniam (kvoli pohrebu monka), ktore sa chystaju v meste na zajtra. Aj tak je obrovsky a neviem ani, ci sme ho do polnoci (kedy sa oficialne zatvara, stanky sa rozlozia, a bez stopy zmiznu) presli uplne. V okoli chramov sa zhromazduju stanky s roznym druhom jedla, naozaj od vymyslu. Konecne som nasla svoju ryzu s mangom (sticky rice with mango) a aj ine fajnove mnamky, ako kokosove palacinky, prepelicie vajicka, vyprazanu samosu (na ktorej som zila v Indii).... Neochutnam snad len jedlo z vegetarianskeho stanku, heh, kde maju obrovsku hrudu cierneho zele, a to postruhane podavaju s orieskami, ci cimsi, a vyzera to fakt nechutne.
Kym sa rozplyvam nad tymi vsetkymi druhmi jedla, Duri si nechava masirovat nozicky (ano, tento trh je vybaveny aj maserkami, takze idealne pre muzikov, ktory nevladzu behat od kabelky ku kabelke. Staci si len zobrat ich penazenku, a nechat ich na thajskej masazi 8-)).
Do polnoci uz mame snad nakupene vsetko, o com sme snivali celu dovolenku, ale odkladali sme to na tento den/trh a ideme unavou odpadnut na hotel.

Den 22 - prvy den treku v dzungli

Rano budicek, kontrola, ze Durko uz negrcia, presun do ineho hotelu, kde nechame batozinu a upravenym pick-upom (na rozvoz turistov) vyrazame za mesto. Cestou stojime na vonavom miestnom trhu, kde náš sprievodca nakupuje zeleninu a ovocie na nasledujuce dni a my skusame vsetko, co aspon trochu vyzera jedlo a lakavo. Napr. tucnu palacinku plnenu cerstvym struhanym kokosom, male buchticky (po nasom "šišky") v cukre, ryzu v karamele a aj ovocie Tamarin (vyzera ako suche struky fazule a vo vnutri je cervena kysla duzina a velke kosticky).

Stojime aj na mensej slonej farme pri ceste (miestna story hovori, ze volne zijuce slony nicili dzunglu, doslova ju vyjedali, preto ich pochytali a umiestnili do tychto fariem blizko cesty, kde si na nich mozu turisti zajazdit a kde su pod kontrolov a neobzieraju dzunglu.... tazko s tymto suhlasit, ale aspon tieto "turisticke" slony nemusia vlacit klady a drevo z rubanisk). Mame necelu hodinku, aby sme sa v kovovej konstrukcii pripevnenej na slonom tele (ale jemne, cez deku) povozili okolitym lesom. Patkilove balenie bananov stoji 20 bahtov, a sofer si nerobil srandu, ze to funguje ako benzin pre slona. aspon teda nas slon/slonica sa drzal hesla "Bez bananu ani krok". Taktiez presne vedel, kde za ktorym stromom je pit-stop, t.j. teta predavajuca igelitky bananov. Kebyze mu tie banany nekupime, tak tam cakame dodnes... Na penazenke sa odrazilo aj to, ze nas neustale prenasledovalo slonie mlada (dcera nasej slonice), ktore chobotom len tak tak dosiahlo k nam na sedacku. Takze sme krmili hned dva hladne choboty.

Slonica sa cestou rozhodla, ze ju nieco stekli za krkom (chvalabohu, ze som vtedy este sedela v postroji a nie priamo na nej), oprela sa celym telom aj s nami na chrbte o strom a zacala sa on skrabat. Zvuk ako ked suchate polystyren 8-) Stastlivo nas doviezla naspat k pick-upu, tak sme jej vyjednali este jedno vrecko zelenych bananov.

Z dalsej zastavky uz ideme pesobusom a hned dokopca, ojojoj, sme tu zleniveli. V horucave slapeme po piesocnatom lese, ktory vyzera asi uplne inak pocas dazdovej sezony. Teraz su tu suche, ale za to mega velke listy vsade po zemi, ako na jesen. Sprievodca "Fak" (co v thaijstine znamena tekvica) nam ukaze papradie, ktore reaguje na dotyk a stahuje sa (pytajte si dokaz, mame video). Vsade su niekolkometrove termitiska tvrde ako beton. Inak tu nestretneme ani vtacika letacika. Osviezime sa v ladovom vodopade a kracame, az kym nenarazime na prvu zivu dusu, tetu patriacu do rodu White Karen (do rodu Karen patrili aj tie dlhokrke, ale tieto sa volaju Biele Karen, pretoze vsetky dievcata tohoto rodu az kym sa nevydaju nosia biele saty a po vydaji nosia saty farebne a bielu uz nosit nesmu. Existuje aj rod Red Karen, t.j. Cervene Karen, a tie predpokladam nosia saty cervene). Usmieva sa na nas cervenymi zubami (od zuvania tabaku), je bosa, na hlave uterak (toto som nikdy nepochopila, lebo inak chodia Karen oblecene velmi pekne, vo farebnych vysivanych krojoch, s velkymi dierami v uchu, z ucha vysiace nahrdelniky, ale na hlave maju stale obycajny uterak!) a dorozumieva sa s nou za pomoci Faka. Jej psy a ich stenata (najpr sme mysleli, ze to su lisky) su take hladne, ze zozeru aj slane arasidy.

Asi o pol hodinku volneho kroku dalej je uz horska dedinka (vsetci obyvatelia patria do White Karen), v ktorej dnes prespime. Pripravena je pre nas otvorena chata (bez prednej steny) s prikryvkami a sietami proti komarom, s vyhladom na ryzove policka v doline. Pred vecerou, ktoru nam Fak a druhy sprievodca uvaria na ohni, sa prejdeme dedinou pomedzi stovku kuriatok, psov, maciek a divoko vyzerajucich ciernych prasiatok. Jedna pani mi na chvilku dovoli vyskusat si drtit ryzu nastrojom, ktory vyzera ako hojdacka pre deti => t.j. na jednej strane pouzije vlastnu vahu, postavi sa na klat a ten potom necha spadnut do valovu s ryzou. Tento proces opakuje, az kym nie su vsetky zrna ryze rozbite. Ku chatke nas pridu pozdravit aj dve postarsie damy - biele Karen - ktore prinesu svoje textilne produkty, ako tkane prikryvky, satky, saly, naramky. Nic z toho asi nepotrebujeme, ale nestoji to vela a podporime tym horsku dedinku, tak preco nie.

Po veceri pridu miestne deti spievat k ohnu. Chvilkami im to fakt nejde, ale to je este nic proti nasemu "Prsi, prsi", ktore nas na oplatku prinutia zaspievat. Potesia sa keksikom aj drobnym, ale hlavne im Duri spravi radost, ked im pozicia fotak. Male dievcatko, asi tak 6-rocne, sa po chvilke nauci aj dobre zameriavat a pred nou sa deticky hanbia menej ako pred nami, takze nam spravi aj zopar peknych fotiek. Deti su vsade na svete rovnake, vesele a hrave. Aj ked su bose a spinave...

Den 21 - Chiang Mai a okolie

Durko si rano trosku pregrcne (asi ho vcera vecer sokovala irska strava v cistej krasnej restike po tyzdnoch thajskeho jedla) a mozeme ist. Nasa thajska sprievodkyna Kat a sofer nas vezmu do blizkej dedinky Sankampang, kde dnes zacina 3-dnovy festival dazdnikov. Uz prve krizovatky dediny su vyzdobene farebnymi papierovymi, hodvabnymi alebo bavlnenymi dazdnikmi, ktore su inak za dazda nepouzitelne (pokial si nepriplatite za water-proof verziu). V jednej z najvacsich vyrobni sa pozrieme na cely proces: od bambusovej tycky, z ktorej su jednotlive casti konstrukcie; cez vyrobu drevenej rukovate; natiahnutie nite dookola konstrukcie; vyroby papierovych tabul; natiahnutie papieru na konstrukciu a jeho namocenie; schnutie a nakoniec to najkrajsie, malovanie dazdnikov. Zopar "maliarov" sa zjavne nudi tak mi chcu pomalovat mobil, batoh, suknu aj Duriho fotak. Utekame.
V miestnom mini-muzeu dazdnikov (kde okrem fotiek byvalej miss Chiang Mai z pred 20 rokov nie je nic) na chcu thajske deticky odprezentovat ich skolsky projekt (nejake tabulky a grafiky s thajskymi popiskami takze netusime o com), ale nakoniec sa strasne hanbia hovorit anglicky a nikdy sa nedozvieme, o com bol ich projekt.
Oblast Sankampang sa inak familiarne nazyva aj dialnicou remesiel. Popri ceste je nekonecne vela vyrobni cohokolvek. Zastavili sme sa vo vyrobni sperkov, poukazovali nam ako brusia drahe kamene, zasadzuju ich do drahych kovo, ako ryju do zlata... ale privysoke ceny nas odradili od akychkolvek suvenyrov (celkom nezvyk na take ceny v thajsku, ale chodia sem nakupovat bohatsi turisti, hlavne japonci, ktori maju jeden den na nakupy, autobus ich rozvaza od vyrobne k dalsej a nakupuju, nakupuju, nakupuju).
Dalsi stop je vyrobni sperkov zo striebra, tak sa uz aj nieco priucime, ako sperky vlastne odlievaju (najprv vyrobia polystyrenove formy na sperk, do nich potom leju zelenu voskovu hmotu, ktora stuhne, tie potom po jednej oddeluju a za makkeho stavu upravuju....a potom nieco nezrozumitelne thajskou anglictinou.....a je hotvy sperk 8-))). Dokonca tu aj tepali velkoformatove obrazy zo striebornych platov, wao.
Vo vyrobni kozenych vyrobkov sa pohorsim nad penazenkami zo slonej a klokanej koze. A ked sa mi snazia nanutit kabelku z koze raje (stingray), odchadzame. Vyrobna medu, pelovych zrniecok a kozmetiky z medu ma u mna vacsi uspech. Dokonca aj Duri, ktory s nami cely den chodi ako matoha (a sem tam si grcne), sa necha ukecat na chladnu medovu vodu a aj na napoj z pelovych zrniecok. Zatial mne masiruju medovy peeling a mastia ma medovymi kremikmi.
Vyrobna hodvabu asi u mna vyhrava. Proces zacina motylikmi, ktore vidime este zive ako kladu vajicka. O kosik vedla su z nich uz male husenicky, a potom vacsie a vacsie. Nakoniec sa zakuklia a su pripravene pre vyrobu. Hodia ich zo 50 do hrnca s vriacov vodov a miesaju. Po chvilke sa z kukiel zacinaju uvolnovat vlakna ako pavucie a chytaju sa na drevenu varechu. Tie sa prevlecu ockom a namotaju na kolovratok a uz sa len miesa a kruti kolovratkom. Dost dobre nerozumiem ako to, ze sa vlakna k sebe neprilepia, ale tak to je. Potom namotanu "vlnu" premyvaju a roznymi sposobmi zjemnuju. Na tkacom stroji potom podla toho, ci chcu vyrobit latku tenku (bluzkoidnu) alebo hrubsiu na sako, pouziju od jednej do styroch tychto nitiek.
Domacej vyroby je pre dnes dost. Vo vychytenej vegosskej restike sa posilnime (teda aspon ja, Duri stale nemoze) a ideme navstivit dominantu Chiang Maiu, najdolezitejsi chram, ktory je postaveny na kopci, Wat Phrathat Doi Suthep. Traduje sa legenda, ze toto miesto pre vystavbu chramu vybral biely slon ktory niesol sochu Buddhu na chrbte, a tu sa zastavil (tak uz asi nevladal dalej...). Nechame sa hore vyviest lanovkou (300 schodov bez wecka dnes Duri nedava), trosku sa este porozculujem nad rozlicnou cenou za lanovaku pre thai a pre turistov (ze vraj turisti musia platit plus foreign donation fee...). Cast chramu je pod rekonstrukciou (vraj uz niekolko mesiacov lebo asi nevybrali dost penazi z nedobrovolnych prispevkov od turistov), napriek tomu su zlate veze, zlate strechy, zlaty buddhovia, zlate ozdoby, zlate stromy a zlate dazdniky dych beruce. Je to tiez velmi vyznamne miesto pre miestnych a pre vsetkych thajcov, ktory navstivia Chaing Mai. Vsetci sa sem prichadzaju pomodlit, priniest Buddhovi lotosovy kvet, sviecku a vonnu tycinku.
Na ceste do centra sa stavime na par minut pri malych vodopadikoch, kde to vyzera ako v Prahe pod Petrinom => pariky na bambusovych dekach pohryzkavaju z melonu a ananasu, piknikuju, pohoda. Velmi prijemne miesto.
Wat Phra Singh v meste je dalsou velmi dolezitou temple, kedze sem sa chodi modlit aj sam kral, ked je na navsteve severnej casti krajiny. Nasa Kat nam tu vysvetluje, ze najdolezitejsi je ten najvacsi Buddha v chrame (myslim tym sochu), ze modlit sa maju hlavne v den, ktory je v kalendari vyznaceny postavickou buddhu a  je vzdy v iny den v tyzdni (viaze sa na pohyb mesiaca). Tiez, ze si vsetci thajci musia pamatat, ktory den v tyzdni sa narodili, lebo podla toho dostanu typ sosky buddhu, ku ktoremu sa maju modlit (napr. v pondelok stojaci buddha, v utorok leziaci, v stredu rano sediaci, v stredu poobede v lotosovom sede....atd.). Kazdy thajec muz sa musi stat monkom aspon na 7 dni (az na 6 mesiacov). Monkov zivot spociva v tom, ze rano ide do mesta vybrat od starych babiciek navarene jedlo (lebo monk nemoze varit a vlastne ani pracovat), moze jest len rano a na obed (po 12 am maju jedlo zakazane) a poobed a vecer sa uz len modlia, vecer trosku upracu chram a idu domov. Monk nosi oranzove rucho so zltym opaskom, ked je novic, cisto oranzove rucho kym je student, a hnede rucho, ked uz je starsi a skusenejsi. Monk sa nesmie dotknut zeny, takze na chodnikoch sa musime monkom zdaleka vyhybat. Zeny tu maju tiez zakazany vstup do niektorych casti starsich chramov. Inak thajsky kalendar sa viaze na narodenie Buddhu (a nie Jezisa), takze maju vzdy o 543 rokov viac ako my. Tento rok teda slavili PF'2553.
V Thajsku je inak povinna aj vojenska sluzba. Trosku na nej testuju veznovo dilema. Kazdy chalan nad 21 rokov ma na vyber: bud si na vojne odmaka 6 mesiacov alebo ide tahat stastne karty. Ked vytiahne kartu ciernu, na vojnu ist nemusi, ked vytiahne cervenu, musi ist na jeden cely rok.
Kralovska rodina je tu inak velmi uctievana, kral a kralovna maju fotky a obrazy v nadzivotnej velkosti vsade po meste. Terajsi kral prevral zezlo po bratovi, ktory po 5 rokoch panovania zomrel. Teraz je sam chory v nemocnici, ale ma syna (a 5 dcer), ktory zezlo po nom preberie. Krala si tu tak vazia, ze dokonca su aj taky, ktory chodia do statnej vysokej skoly (a nie do sukromnej) len preto, aby im na zaver prisiel pri promocii podat diplom kral (samozrejme ziadne podavanie si ruk, krala sa nesmie nikto dotknut!).

Den 20 - Golden Triangle

Z tohoto dna si zapamatam hlavne bolest zadku z neustaleho sedenia v mikrobuse... 8-)

Este nas zadok neboli, mame za sebou asi len hodinu cesty, ked stojime pri teplych pramenoch (Hot springs). Okrem dvoch vacsich nadrzi, z ktorych trieska gejzir, su vybudovane aj betonove korytka (nieco ako Kosicky mlynsky nahon), v ktorych si mozete svorne macat nozicky v 35 stupnovej vode. V jednom z oddelenych korytok (aspon dufam, ze bolo oddelene a nesla tam ta voda z vymocenych noh) varili miestne tety prepelicie a kuracie vajicka na tvrdo a predavali ich. Hmm, mozno boli dobre, ale ja som vyznavac cerstveho dozreteho manga na ranajky, vzdy ked to je mozne a este v takom vajcovkom smrade z pramenu by som nezvladla zjest nic ine (a rozhodne nie vajicka). 

O par hodin cesty mikrobusom (zadok uz zacina pobolievat) vystupujeme pred Wat Rong Khun nazyvanou tiez Biely chram (White Temple). Je to sucastne dielo (este nedokoncene) thajskeho umelca, pana Chalermchai Kositpipat. Ako meno chramu naznacuje, je cely biely, s malymi trblietajucimi sa sklickami v omietke, preto, aby naznacil cistotu a nevinnost Buddhovu. Pred vchodom su velmi netradicne 3D tabule naznacujuce, ze alkohol a cigarety mozu zabijat (to by som nechala vyfotit na krabicky cigariet!). Okolo chramu je bazenik s bielo cervenymi a bielo oranzovymi rybami. To su snad jedine farby, ktore narusaju oci-tahajucu belobu. Do chramu sa dostavame cez mostik, pred ktorym na nas zo zeme (z pekla) mava nespocetne vela kamennych ruk. Na jednej strane mostu je socha muza (s abnormalne velkym penisom) a na strane druhej je stara naha zena, s jednym normalnym a jednym ovisnutym prsom. Fakt neviem, kde na toto majster chodi 8-) V samotnom chrame nas uz ani neprekvapi stena, ktora je vyzdobena motivmi Supermana, Spidermana, lietadiel letiacich do New-Yorkskych dvojiciek, Star Warsu ci Nea z Matrixu. Zlaty chram, ktory je hned vedla toho bieleho a vyzera ako jeho zlata kopia, sme navstivit nestihli, kedze nas este caka dlha cesta busom. Ale ak sa chcete pozriet na Biely chram, prikladam aspon nejaky webovy link s popisom a obrazkami:

http://www.thailand-travelonline.com/thailand-destinations/northern-thailand-information/wat-rong-khun-white-temple-of-northern-thailand/1182/

Pokracujeme v sedavej praci (sedime v mikrobuse a cumime z okna) niekolko hodin, az kym konecne dorazime na kopec, z ktoreho krasne vidiet to co dnes nazyvaju Zlaty trojuholnik ("Golden Triangle"). Kedysi oblast medzi krajinami Thajsko-Burma-Laos, kde sa velmi dobre obchodovalo s opiom, dnes len sutok riek Ruak a Mekong, a hranice tychto statov, ktora tazi so zvedavych turistov, ktori si snad myslia, ze tu este nejake opium a opiove party najdu. 

Ideme sa nabastit do all-you-can-eat restiky, nabrat silu na cestu mini lodkou po Megonku, ktora nas caka. Sice sme sa uz niekolkokrat pocas tejto dovolenky plavili tzv. longtailom (uzky cln s motorom z kosacky vzadu s ktorym vedia thajci sikovne manevrovat), ale tento je o poznanie rychlejsi. Sedime v podstate na urovni hladiny a citim sa ako v rychlo-clne, len o nieco menej bezpecne 8-) Najprv nam hrdo ukazu casino postavene na brehu, uz na uzemi Burmy, trefne nazvane Money Paradise (Raj na peniaze). Kedze v Thajsku je gambling striktne zakazany, zbohatlici a zufalci si chodia svoje stastie v kartach vyskusat prave sem. Na uzemi Laosu nas na 30 minut vyklopia z clnku, a mame moznost si prejst malicky ale pestry laosky trh. Hned z prveho stanku na nas zizaju hadie, skorpionie a jastericie oci z flasiek od whiskey. Ano, vsetko co sa zmesti do pol-litrovky nakladaju do whiskey a predavaju ako laossku specialitu. Opytajte sa Duriho, ci mu to chutilo... Ja zostavam pri slabsom alkohole a skusim aspon laosske pivko Lao (hmmm, Chang je lepsi!). V jednom zastrcenom stanku najdeme "starozitnictvo". Rozne cinske/laosske/burmske relikvie, ktore maju mozno velku hodnotu, lenze ani predavajuca slecna netusi, ake su tie veci stare. Vyberam si z mnozstva kamennych sperkovnic zdobenych motivmi bambusu, motylov, kvetov, pribehov.... Neda sa velmi zjednavat o cene, tusia ze ich vyrobky su jedinecne. Stale ale platim smiesny peniaz. Zaplatime este jednorazovy poplatok za polhodinovy vstup na uzemie Laosu a longtail nas berie spat do Thajska. Na thajskom brehu (Sop Ruak) je pre zmenu vystavana sialena modtlitebna, vyzera ako obrovska lod, na nej slony v nadzivotnej velkosti so zlatymi zamkami na chrbtoch, mega velka socha zlateho buddhu a tučko Buddha 8-) Maju tu velmi sofistikovany system vyberania desiatku. Na jednej strane "lode" je zlaty lievik, do ktoreho som hodila peniazok. V rurke, ktora je natiahnuta vzduchom ponad hlavy, sa korunka kotulala, kotulala, az sa dokotulala do bruska toho najtucnejsieho a najusmievavejsieho Buddhu, ktory ju zbastil, rozosmial sa a thajsky mi (asi) podakoval. Viz nejake obrazky:

http://www.pbase.com/bmcmorrow/image/84043236
http://www.pbase.com/bmcmorrow/image/84043239


Na spiatocnej ceste do Chiang Maiu sa zastavujeme v Chiang Rai. Celym mestom su monetalne rozostavane stanky, pristavenych je X autobusov s thajcami, ktori tu prisli nakupit. Vidime aj branu do Laosu, kde podla nasej sprievodkine Cat sa nakupuje ovela ovela lepsie, len si musite (aj thajci) zohnat viza, a preto niektorym postaci aj Chiang Raiisky trh. Nemame vela casu, tak to tu aspon preletime a kupime si cerstvo prazene sojove struky. Prazia tu aj gastany (sposobom aky som este nevidela => miesaju ich vo woku spolu s rozzhavenymi uhlikmi), predavaju ponozky, kabelky, tricka.... trosku ako polsky tarh 8-)
Zvysok cesty sa snazim nemysliet na bolest sedacieho svalu 8-) a spim. Do hotelu sa vraciame neskoro vecer, ale hlad neokabatis. Hladame este nejaku otvorenu restiku. Jedina poblizku, kde sedi vela ludi a zda sa, ze vsetkym chuti, je irska restauracia. Chutilo aj nam, vyborne jedlo...... az rano Duri zisti, ze mozno sa v Thajsku neoplati skusat nethajske restauracie.....8-/

Den 19 - Jungle Boogie

Dnes preberam stafetu blogovania, takze to nebude ziadny epos a la Vjerka :-)

 

Rano sme vstali pekne skoro, zase zbytocne - odvoz do dzungle meskal 40 minut, takze sa to zase neobislo bez nervozity. Asi si na to nikdy nezvykneme :-) Aspon sme mali cas na breakfast-of-champions, nakrmil nas Tony the Tiger a Kohut Kellog (Kellog's Cock?). Hodka jazdy Ford Explorerom (pol cesty po super highway - vazne, oficialny nazov; druha polka po strmych a tenkych cestickach v dzungli) a uz sme v dedinke v kopcoch. Je o 7 stupnov lepsie (chladnejsie). Hned dostavame vystroj (karabiny, popruhy, prilby a hlavne sexy sietky na hlavu) a vyrazame cez dedinu plnu letargickych psov  do hustej (v povodnom zmysle slova) dzungle. Nasi guide-i sa volaju Boston a Jackie Chan; tusime ze sa chysta kopa sarkastickeho humoru :-). Vysvetlenie vo-co-go netrva zbytocne dlho, akurat nase spolu-turistky z Ciny a Tajwanu trochu zbledli, ked pochopili ze brzdit sa naozaj bude pomocou high-tech bambusovych hacikov. Alebo mozno ked zistili, ze nas caka 33 platforiem/plosiniek vysoko nad zemou, medzi ktorymi budeme ficat po zeleznom lane a najdlhsie bude mat 300 metrov; 4 zlanovania - z toho najdlhsie 40 metrov, par sto metrov zavesenych mostikov medzi kopcami...a ziadne zachody :-D

 

Prva jazda medzi stromami sa nezaobide bez cinskeho, tajwanskeho a britskeho kvicania (po case sme sa stali expertmi na rozoznavanie jemnych nuancii v jacani z Tchaj-wanu a povykom zo Sechuanu) a straty bambusovej brzdy. Jackie Chan ma uistuje, ze je to "no poblem, don voy, no niid ol d tajm". Tak som v klidku.

 

Zbytok dna pokracuje podla planu. prehupavame sa v korunach stromov, zlanujeme, hupeme sa na drevenych mostikoch, kochame sa vyhladom. Jackie Chan a Boston sa spravaju ako opice, je s nimi sranda. Po chvili uz zlazy zleniveju a neprodukuju ziadny adrenalin, ale aj tak je to nadhera. Parkarat sa niekto pozabudne a ignoruje bonton dzungle, ktory kaze ze na konci lana treba dat nohy hore a nastupit na plosinu. Vtedy musi 145centimetrovy Jackie Chan zasiahnut a tahat 180 centimetrovu nemotornu Nemku po lane naspat k stromu. Sranda pohlad:-) Boston ma rad zmysel pre humor, tak mi pri jednom strome navrhol ze mozem zlanovat dole hlavou. Asi necakal ze na to kyvnem, ale slovo dodrzi. Je to fasa, ako bungy jumping, ale zda sa to byt rychlejsie lebo vsetko je strasne blizko. Ku koncu sa na platformach stretavame s dalsimi skupinkami turistov, co by nebolo zle keby to neboli obezny Amici, s ktorymi maju malinky Thajci vela roboty a teda sa vsetko zdrzuje. Nastastie je to uz koniec - 40metrove zlanenie zo stromu dole na zem. Chcem ist dole hlavou, ale jeden z guideov, "Strbavy Pinkie", nastoji na tom ze "sejfty feest" a pusta ma takmer volnym padom dole :-) Vierke objednavam rovnaku kuru. Nestretlo sa to s aplausom :-) Ale je ziva, zdrava a usmieva sa. Neskutocne mimikry, doma to urcite schytam :-D

 

Zabudol so spomenut (vravel som ze to nebude post a-la Vierka) ze tie stromy sa volaju rubber tree a pouzivaju sa na...nabytok. Kto si myslel ze na gumu, je guma. Asi stvrtina najvacsich stromov ma rovnobezne s kmenom nabite bambusove tyce. Nie, nie su to hromozvody. Pred dazdovym obdobim sa po nich stveraju domorodci a zbieraju dzunglovy med. Bez istenia, samozrejme. "No poblem". Hej, a su tak priemerne 50m vysoke.

V dzungli tiez pestuju cajovniky (oolong) a kavovniky (arabica). Su tu aj opice (gibony), ale cinsky, americky a britsky plac (a slovenske vitazne pokriky) ich rusia, takze sa cez den radsej zdekuju a zasoby kradnu len v noci.

 

No ale naspat k deju. Vyzliekame postroj, nalozime ho na Jackie Chana a pachtime sa hore kopcom naspat do dediny. Cestou sa vyhybame letargickym psom, ktorym je najlepsie v strede cesty a nenapadne ich uhnut sa. Vraj su ale lovecke (na dive svine), tak im pre istotu davame pohov. Hore nas caka paradny all-you-can-eat obed pripraveny dedincanmi. Je fakt chutny a je toho vela, takze sa zase prezerieme (to Vierka nespomina, ako sa prezierame ked je jedlo zadara!). Kecame s ostatnymi turistmi, vsetci cestuju pol roka alebo cely rok a su uplne vysmiaty...zrejme niekde robime chybu! Podelime sa s nimi o zazitky a vymenime si odporucania (jeden z turistov vlastni hotel na Santorini - mame izbu za dobru cenu; my sme zase posluzili referenciami o potapani) a je cas ist naspat. Po ceste sa zastavujeme pri hot-springs (horuce pramene), ktore smrdia viac ako vajcovka za kupaliskom v Bystrici, a potom uz non stop do Chiang Mai.

 

Vierka oddych nedovoli tak vyrazame do ulic pofotit to, co sa nedalo vcera (nemal som nabitu baterku, sypem popol na hlavu). Videli sme pripravy na ceremoniu k Buddhovym narodeninam (pondelok, ak nemate zaznacene v kalendari) a vobec vela watov (chramov) a monkov (knazov) v oranzovych a oranzovejsich ruchach. V jednom z chramov nam zase daju najest, co uz s nimi. Inak podla rozpravania jedneho byvaleho knaza je to fasa zivot, ziadne starosti, dobre jedlo, vzdelanie a este si ich aj spolocnost vazi. Keby nie toho vzdelavania, asi by sme mali aj na Slovensku kopu opalenych knazov :-D

 

Po zapde slnka (a zatvaracke v hlavnom chrame, ktory sme len tak-tak nestihli) berem tuk-tuk a ideme sa luxusne najest do Riverside restiky. Ja si davam rybu, ktora sa neda dojest (je vyborna, len je toho vela) a Vierka tofu s ryzou (plus cerstvy melondzus a mudslide). Cestou domov sa tarame po night-markete, kde vidime nakladaky rozstvrtenych prasiat, jahodky, mango, durian, ine no-name ovocie (zeleninu?) keksiky, tricka, podprdy, cacky do domu, cacku do vlasov, cacky na kazdu cast tela a ine dobroty. Kupujem absolutny thajsky gyc, drevenu krkajucu zabu (zjednane z 300 na 100 bahtov, musel som) a oranzove rybarske gate. Vierka dnes nekupila okrem ovocia a paradajok nic. To nic, aj zajtra je den.

Den 18 - Chiang Mai

Rano nas cakaju luxusne toasty s masielkom a volske oko v hotelovej restike (taketo ranajky sme uz davno nezazili) a odchadzame taxikom na letisko. Zhovorcivy taxikar nam pocas hodinovej cesty poukazuje rozne zakladne a stredne skoly, kde prave prebieha nastup ziakov na ihriskach. Su to mega skoly. Kazda ma tak okolo 3000 ziakov....Asi nas asijci o chvilku naozaj prevalcuju poctom.
Na letisku je strasna zima, a "necakane" tam musime stravit o hodinu viac, nez sme planovali, kvoli meskaniu lietadla. Som myslela, ze aspon lietadla odchadzaju nacas....(heh, a to ma letecka spolocnost motto "Smooth like a silk" 8-)). Do toho sa este pokazi pipanie dveri, takze nastupeni pasazieri pri boarding brane cakaju zo hodinku za zvuku pi pi pi. Nikoho nenapadlo nam ani oznamit, ze si mame sadnut a pockat. Rovnako ako nikoho nenapadlo opravit to pipanie... 8-)
O  2 hodinky neskor prilietame do Chiang Mai na severe Thajska. Prekvapi nas dobre anglicky hovoriaci a mily taxikar, ktory nas vezme do naseho domova na najblizsich par dni (na juhu bol casto problem dorozumiet sa s miestnymi, tu na severe to je nebe a dudy, anglicky hovori kazdy). Vybrali sme budgetovy hostelik RCN (relax, comfortable and nice), o triedu nizsi ako nas hotel z predchadzajucej noci, ale na prespanie staci.
V restike za rohom sa pokusime  vyskusat velmi miestnu a lacno vyzerajucu restiku. Ovocne drinky za 10 bahtov, jedlo za 25-35 bahtov. Majitelia maju po stenach rozvesane ich fotky z vyletu po europe. Toto zistenie ma tesi, ze aj maitelia takejto mini a lacnej restiky si mozu ist (aj ked mozno len raz za zivot) trosku zacestovat. Objednavam si mango salat (moja predstava stavnaty sladky ovocny salat) a prinesu mi postruhane nedozrete mango s cibulou, orieskami, chili a susenymi malymi rybickami aj s ockami 8-/ Toto asi nedam. Skusam teda zeleninove nudle, ale super mastne cestoviny so stonkami spenatu tiez velmi nemusim 8-) Som ale vyberava,co?
Vyrazame teda polohladny obzerat mestecko Chiang Mai, co po chvili zistujeme je hlavne o budhistickych chramoch. Pred prvym, malickym, z casti drevenym, z casti vycancanym chramom (Wat Phan Tao) stretneme pana thajca, ktory sa viditelne chce porozpravat (Alebo ako neskor zistujeme, je to stary trik ktory sa tu v meste pouziva. Funguje tak, ze sa k turistom prihovori clovek tvrdiac ze je ucitel/inzinier/technik , je prijemny, mily a na zaver s turistami zjedna nejaky nevyhodny kseftik, pripadne zabezpeci vylety s necertifikovanymi sprievodcami, ktore stoja za prd). Tvrdi ze je ucitel, ma studovaneho syna v bangkoku a snad aj sije obleky 8-) Kazdopadne, poradi nam, aby sme si vylety zabezpecili vo vladnej organizacii TAT (turist agency of thailand). Podakujeme za jeho radu, a v TAT si naozaj za hodinu vytvorime, objedname a zaplatime program na najblizsich 6 dni (za 19 tisic bhatov mame aktivity na 6 dni , ubytko na 2 noci a cestu VIP busom naspat do bangkoku pre oboch...zda sa nam to vyhodne). Az o par hodin neskor sa dozvedame od byvaleho monka (ktoreho prestalo bavit zit v celibate a  po 9 rokoch s tym prastil a dnes ma malu dcerku), ze existuju tito akoze "ucitelia", ale zaroven, ze TAT je naozaj vladna organizacia a ze sme sa teda v konecnom dosledku nachytat nedali.
Pred chramom sme zazili este jednu kontroverznu vec. Starsia pani nam ponukala v klietocke natlacenych asi 5 vrabcekov, ze si ich mame od nej kupit za 100 bahtov a pustit na slobodu, aby sme mali dobru karmu a prosperitu....Rozmyslam, aku karmu ma ona, ked tie vtaciky chyta (predpokladam ze vybera z hniezd), aby na nich zarobila.
Pokracujeme do chramu Wat Chedi Luang, kde prave prebiehaju velke pripravy na Budhove narodeniny uz buduci pondelok. Pri tejto prilezitosti si tiez budu uctit hlavneho monka, ktory zomrel pred 2 rokmi (vo vnutri ma voskovu figurinu, ktora vyzera ako ziva) a za ktoreho od jeho umrtia prebiehaju denne modlitby a tieto skoncia prave na budhove narodky, Pred chramom pripravuju slona v nadzivotnej velkosti z papiera, ktoreho zdobia malickymi kusockami farebneho blistiaceho papiera a este jeden monument pripominajuci rybu a na nej kralovsku stolicku. Maka tu nespocetne vela ludi, vysadzaju kvety, travniky, pomaha kazdy, az na monkov, ktorych jedina starost snad je, aby sa nedotkli na ulici ziadnej zeny a obcas nieco pokibicuju ohladne vyzoru monumentov.
Za novym chramom sa skryva stary, pyramidoidne vyzerajuci chram, ktory ma 4 otvory na vrcholoch a v kazdom nejaku sochu budhu (jedna z nich bola cela smaragdova, ale tu prelozili kdesi do chramu v bangoku a tu nechali "lacnu" jantaravu repliku. V jednom rohu za zachovali casti sochy slona, ale okrem toho sa zatial nenasli ziadne nakresy ci spisy, ako chram vyzeral povodne. Pri tomto chrame nas odchytia male dievcata este v skolskych uniformach a nanutia nam jedlo a pitie zadarmo. Pocas priprav na oslavy tu kazdy den vsetci dostavaju najest a napit zdarma. Musim uznat, ze jedlo je vyborne, a medova voda s ladom je tiez luxusna.
Snazili sme sa im to tam nevyjest, takze ideme najst este restiku na riadnu veceru. V prvej pekne vyzerajucej si objedname....po pol hodinke prinesu Durovu cast (ta bola tak skora asi tiez len preto, ze stol vedla po nekonecnom cakani odisiel bez jedenia a zrovna si objednali, to iste , co chcel aj Duri)....ked svoje doje a dopije, mne to neda, a idem sa opytat obsluhujuceho ladyboya, kedy bude aj moje jedlo. Ten/ta sa na mna osopti, ze co si myslim, ze sme prisli ako posledny ale jest by sme chceli ako prvy. Krici po mne, nech si idem sadnut. Na to nam aj od vedlajsieho stolu suhlasne prikyvuju turistky, ze na jedlo uz cakaju vyse hodiny. Tak Duri odradi najblizsich zhavych turistov, ktori chceli do tejto restiky tiez , aby tam ani nechodili. To ladyboya nastve tak, ze nam spravi scenu na celu ulicu, krici, sici, ceri zuby, ukazuje zadok zpod sukne....a tak podobne 8-) Hladna teda odchadzam prec a pre dnesok sa radsej zastavujeme uz len v europsky vyzerajucej restauracii na moju cast vecere 8-)

Den 17 - Phi Phi vylet longtejlom

Zaciname zralocou zatokou (a na konci dna zistujeme, ze tu sme mohli kludne aj skoncit a stravit tu den). Hovori sa, ze tu su zraloky, ale pri pocte plastovych plutiev pod vodou pochybujem, ze by sa tu nejaky odvazil prist. Odplavame si kusok na more od ostatnych snorchlistov a robime dobre. Najprv okolo nas postava obrovska skupina mini striebornych rybiciek, narazime aj na meduzu. Ale highlight pride, ked sa v modrej dialke zaleskne prva barakuda (najprv si myslime, ze zralok). Potom dalsia a dalsia. Nakoniec je ich okolo nas zo 50. Ked sa prestaneme hybat, aj oni sa neboja a plavaju okolo. Jedna sa neboji natolko, ze k nam priplava na par centimetrov. Obdivujem jej krasne ostre zuby (ktorymi sa takmer dotyka Durovych okuliar) zpoza neho samozrejme 8-) Su vraj neskodne, ale clovek nikdy nevie, ze?
Nas jednozuby kapitan longtejlu nas prevezie naozaj v rychlosti okolo Viking cave (nestihame ani fotku) - jaskyna, ktora je vraj velmi vysoka a thajci do nej chodia kradnut lastovicie hniezda (nezistili sme preco). Dnes je pri jej vchode mini "benzin pumpa" - predpokladam, ze pre lode zopar nadrzi gasolinu.
V Phi Phi Lei (krasna zatoka medzi vysokymi utesmi) nas kapitan povodne ani nechcel vypustit z lode, ale neodbitny Duriho samr nam zaisti aspon 2-minutove kupanie. V zatoke Loh Samah si zase zasnorchlujeme a tu by mal byt mozny aj skok z utesu (asi 15 metrov vysoky), ale kvoli odlivu nemozeme skakat, jedine ze by sme chceli skocit posledny krat.
Na radu prichadza ta Plaz (The Beach), povodne nazyvana Maya beach. Je to plaz ako kazda ina, (celkom pekna, v nadhernej zatoke), vynimocna je hlavne kvoli filmu Plaz s Leom, za ktorym salie nejedna baba. Mrte turistov a este viac. Od kapitana fasujeme prazenu ryzu a ideme radsej preskumat vnutrozemie. Uzke ulicky v dzungli su o nieco prijemnejsie. Ulickou sa dostaneme naspat k zatoke Loh Samah, kde sa este raz presvedcime, ze z utesu sa dnes naozaj skakat neda. Na zaver si este odmyslim 986 turistov a idem si zaplavat ako Leo vo filme. Inak, turisti tu po sebe nechavaju pekny bordel.
Predtym, nez nas kapitan pre dnesok uz vylodi naspat pri mole, vypusti nas este na 15 minut na plazi opic. Zije tu rodinka opiciakov, ktora je neskutocne prejedena, takze tehotne samicky okolo mojho ananasu len pohrdavo preslapuju. Odmietaju aj krasne zlte banany, ktore im v stanku na plazi nakupili fotky-chtivy turisti. Nalakat sa nechali len na sacok prazenych arasidov.
V mestecku si narychlo kupim suche plavky a utekame stihnut lod na Phuket (neviem na co sa my este ponahlame, ked aj tak je vzdy odchod o min. 30 minut odlozeny). Na lodi stretneme nemca zijuceho v statoch, ktory okrem toho, ze je strasne ukecany extrovert, ma asi aj nejake ine psychologicke problemy, takze ho rada vidim po pol hodine odchadzat na inu palubu (to este neviem, ze s nim nakoniec pocestujeme aj taxikom na hotel).
Z lode si zajedname noclah na Phukete (tiez ostrov, ale blizko pri pevnine, prepojeny je aj mostom) a sdielanym taxikom sa z pristavu dostaneme do stareho centra do hoteliku Crystal Inn. Za velmi ferovu cenu sa tu zvitame s civilizaciou a luxusom naraz vo forme teplej sprchy (v normalnom sprchovom kute so zavesom namiesto inde beznej sprchovej hadice nad hajzlom) a telky (zaspavam pri Demolition man z 93-ieho so Silvom Stalonem).
Budicek o osmej vecer a ideme do miestnej spinavo-smradlavej thai restiky, kde za lacny peniaz vyfasujeme krevety v sladko kyslej omacke a kraba na kari => vyborneeeee.

Den 16 - presun na Phi Phi

Nervozne cakame pred bungalovom na pick-up, ktory tu uz 20 minut mal byt. Nepomaha ani ukludnenie pani landlordky, ktora tvrdi, ze meskaju stale. Nakoniec sa ako vzdy v Thajsku objavia na poslednu chvilu a odvezu nas na lod, ktoru by sme za normalnych okolnosti mozno nestihli, ale kedze tu nic neodchadza na cas, mame este 30 minutovu rezervu 8-)
Cesta trva kratko, asi len hodinku. Pred ostrovom Phi-Phi lod ale zastavi po boku inej lode a pasazieri horlivo prestupuju z jednej na druhu. To preto, ze za pouzivanie mola sa plati, a tak setria naklady a co mozu, vybavuju na otvorenom mori 8-)
Na mole nas po telefonickej urgencii vyzdvihne "taxik", alebo typek s velkym furikom. Na ostrove nie su cesty a ani auta (sem tam zaparkovana motorka), tak chudak maly tlaci nase batohy do najvzdialenejsieho hotelu na ostrove 8-) Nasa luxusna izba (luxus je iba v cene, nie v kvalite), zatial inak najdrahsia a najhorsia, bude pripravena az okolo obeda, ideme sa teda poprechadzat po ostrove. Plaze su akoby z oboch stran, teda su z oboch stran ostrova ale vzdialenost medzi nimi je len niekolko desiatok mertov. Na jednej strane sa plaz vola Ton Sai Beach, a kotvia tu vsetky lode, longtaily, speed boaty, jachticky atd. Na druhej strane je "turisticka" plaz, kde prave prebieha odliv, takze aj 100 metrov ako keby na mori si chalani mozu zahrat futbal. Thajsku kulturu tu ale nenajdete. Europske a americke slecny su povacsine hore bez, co je inak v Thajsku dost tabu (thajky som v bikinach este nevidela, pokial su vo vode, maju urcite tricko a sortky). Plaz je samy koktejl bar. Z plaze sa zatulame do uliciek mestecka, kde si v Adventure klube zajednavame nocny ponor.
V miestnom turistickom office nam sympaticky thajec poradi, aby sme sa isli najest ako miestny, na trh. Teta v restike nevie anglicky ani ceknut, tak jej ukazejeme prstami, co asi chceme. Duri chcel kura, a ked mu prinesu nudle s kuracimi varenymi nohami, tak je prekvapeny 8-) Ale ved preco, ved aj to je z kurata. Ja som chcela nieco, co vyzeralo bezmasito, a nachadzam v tom slizske rybacie gulicky. Hlad je hlad, zjeme to bez reptania. Len brucho pobolieva zo dve hodinky po obede 8-/
Konecne nas pusti do luxusnej izby a z tolkeho nadsenia ideme radsej zase objavovat. Vylezieme nespocetne mnozstvo betonovych schodov (v tej horucave a dusne je to vacsi vykon ako gerlach, prisaham, aj ked som tam este nebola 8-)), cca 350 metrov vyskovy rozdiel na 400 metroch, aby sme sa s vyplazenym jazykom dohrabali na view point. Vyhlad je na obe plaze (viz hore) a zadzunglovane kopce. Zda sa, akoby farba mora bola na kazdej plazi ina. Maju tu aj fotku z tohoto miesta niekolko hodin po velkej tsunami z pred par rokov. Co nebolo betonove, nebolo.
Dole na plazi odchytime longtejlaka a zjedname cenu za odvoz na Long beach. Je to nedaleko. Tu unikaju vsetci turisti z preplnenej hlavnej plazi pri mole, a odraza sa to aj na cenach v miestnej dzuserii. Krasna plaz a neviditelna voda (vidiet niekolko metrov na dno), ale musime ist. Caka nas prvy nocny ponor. Malajsky instruktor Saeed nas vyskusa z kapitolky, ktoru sme sa ani neviem kedy stihli naucit, a idzeme. Lod nas uz caka na mole, stmievat sa stmieva, pristroje pripravene. Skaceme do vody pri nedalekej stene ostrova, ktora pokracuje rovnako kolmo aj pod vodou. Na piesocnom dne sa zastavujeme, vypiname baterky a hrame sa so svitiacim planktonom (pri pohybe rukou sa plankton rozsvecuje a v tme zostavaju svietiace ciary). Spiace ryby su poskryvane vsade mozne medzi koralmi, papagajove ryby maju dokonca okolo seba malu bublinu, ktora ich pri spanku chrani pred predatorom (kto by sa priblizil blizsie, rozbil by bublinu a zobudil spiacu rybu, ktora by stacila utiect => sikovny alarm). Velikanske puffer a purcupine ryby lakaju, aby sme ich trosku postrasili baterkou, aby sa nafukli....ale zase nemozeme 8-) V morskej spongii sa skrybaju mini krevetky (nechavame na veceru niekomu inemu, nestacili by ani na jeden chod) a pod tmavym prevysom na nas spat svietia krabie oci. V jednu chvilu sa dostaneme aj do jaskyne, zistim to az ked zacnem bojovat so vztlakom, voda ma vynasa vyssie a zistim ze plavem pod stropom namiesto pod hladinou. Stastlivci vidia aj malu morenu, ale nikto z nas dnes nezahliadol barakudy, ktore vraj v noci vyzeraju hrozivo.
Vraciame sa vyplnit formalitky o ponore, a cirou nahodou narazim na kamaratku zo strednej. Normalka, nie? Sadneme si spolu na veceru, a nasavame nove tipy a rady o potapani v egypte (dalsia destinacia?).
Po ceste domov sa zastavime na chvilku v Regge bare, kde je atrakciou ring, v ktorom sa na srtiedacku biju thajci (muay tai - celkom drsne sa zkopu a zase vstanu a zase sa zkopu a zase...) a chtivy turisti. Zapas velkeho a maleho americana, obidvoch asi trosku nacinkanych, stal za to 8-)

Den 15 - posledny den na Koh Lante

Lucime sa z rana s Novotnymi. Len co nas odprevadia na plaz, nasa speedboat s troma motormi vyraza na vylet na 4 rozne ostrovy. Teda hned po 20 minutovom cakani na turistov, ktorych rano zabudli vyzdvihnut na hoteli ako slubili (bezna praxe v Thajsku) a na com sa strasne rozculuju dve starsie americke ucitelky (podla rovnakeho temperamentu sa zda, ze su to sestry).
Prva snorchl-pauza je na ostrove Cheuk. Krasny koralovy porast, dve hladne ryby nahanajuce ciernu chobotnicku aj vzacny druh rybky "Nemo" (false claun fish), to vsetko tu mame moznost vidiet cez zahmlene okuliare a takmer zadarmo 8-)
Na ostrove Muk je jaskyna Emerald do ktorej sa dostava celkom srandovne. Vsetci si musime nasadit plavacie vesty (vacsina azijcou vratane thajcou nevie absolutne plavat) a zoradit sa ako v skole do zastupu, hada. Jeden po druhom potom preplavame cez tmavu jaskynu s vysiacimi stalaktitmi s jednou baterkou. Nuz, najma Japonci maju z tohoto velku srandu a asi aj adrenalinovy zazitok. Na druhej strane "diery" je plaz, stromy a stovka dalsich turistov 8-/ Bola to vraj niekedy tajna skrysa pokladu pre piratov 8-) Vyzera to tu ako v centre vyhaslej sopky. Z kazdej strany strma stena, a v jednej z nich je jaskyna, cez ktoru sa da prejst len v case odlivu (pri prilive asi len s potapacskou vystrojou).
Na ostrove Kradan nas caka obedik, ovocie a trosku odpocinok. Co? Odpocinok? Ani zadarmo. Dvojhodinovu pauzu stravime prechadzanim sa po plazi a dalsou snorchl-pauzou (ktora sa uz tentokrat neobisla bez straty Durovych oci...teda cocky).
Ostrov Ngai je totalne obkoleseny plavacimi vestami a z nich trcia japonske ruky a nohy. Pripadne este pet flasky s chlebom, ktore tlacia do ryb, len aby si odfotili cele hufy rovnakych pruhovanych rybiciek (ktore btw na to onedlho zdochnu). Snazime sa vynnut masam, ale velmi to nejde...
Po navrate na Koh Lantu nas nemohlo napadnut nic lepsie, len sa nechat pomasirovat na plazi pri zapade slnka. Znie to krasne, ze? Len chrbat a ucho ma bolelo este par dni 8-) Konecne viem, co obnasa thajska masaz. Teta maserka, utla starucka pani, zacala "jemnou" olejovou masazov na mojom chrbte. Uz vtedy som mala slzy v ociach. A to ma este cakalo prave thajske sialenstvo zpredu....
Rozdychat to ideme do rasta baru na plazi, kde robia perfektne cerstve mango dzusy a pina coladu z cerstveho kokosoveho mlieka. Thajsky rastafarian nam zo sest krat popraje vsetko dobre do noveho roku a mozeme ist kludne spat.

Den 14 - Ponory na Koh Bida Nok a Koh Bida Nai

Nechce sa nam rano vstavat, ale tesime sa na ponory (a na super ranajky na lodi), takze sa premozeme, natiahneme plavky, zbalime sa a ideme. Prvy ponor idu chalani skusat vztlak a podvodny beh po pieskovom dne. Ja so Zuzkou sa pripajame k holandskemu pariku a na starost nas ma thajsky instruktor (s thajcom som este nepotapala). Nad vodou mu je horsie rozumiet, a pod vodou je ticho a nevidava ziadne signaly, takze osral ho pes, plavame takmer bez neho. Napriek tomu sa nam uz pri prvom ponore podari vidiet hned dvoch leopardich zralokov (lepard shark), jedneho obrovskeho spiaceho na dne, a druheho plavajuceho pred nami. Papaju len plakton, a su hnedo-zlto-pieskovej farby a bodkovane, takze strach z nich urcite nejde. Zbacime aj raju maskujucu sa pod pieskom, cierno-bielu bodkovanu morenu, puffer fish (tie sa nafuknu ked sa vylakaju, ale nasledne zomru, takze mame zakazane ich strasit....aj ked mam taku chut urobit huuuu!), skorpionovu rybu co vyzera uplne ako kamen (tieto ryby zeru vsetko, co je okolo nich, preto dokazu menit farbu presne podla prostredia, v ktorom ziju).

Po ovocnom obcerstveni na lodi zaciname druhy ponor, tentokrat s nasou oblubenou francuzkou Nathalie. Na zaciatku stravyme par minut hladanim morskeho konika, bohuzial, ten sa tak dobre skryval, ze sme ho nevideli. Nevadi, leopardi zralok je stale tam, takze maju moznost si ho obzriet aj chalani. Nathalie tiez pozna tajnu skrysu bambusovych zralokov (bamboo sharks), skryvaju sa pod ploskym kamenom (Dokonca to vyzera, ze snad ani nemozu ist von, ze su vacsi ako otvor. A vraj su na rovnakom mieste uz mesiac). Aby sme ich videli, musime hlavou uplne na dno a nohami hore ich obzerame v tmavej diere. Za utesovym rohom narazime na morskeho hada. Bodkovana morena na nas tiez caka a uvidime aj jednu malicku volne plavajucu mimo dieru. Bezne su tu aj krabicove baby rybky (box fish), sweet-lip fish, file fish, vela claun fish (aj druh "tomato" a "clarks") - t.j. Nemo, zijucich v sasankach. Nad hlavami nam jazdia velke "trevallie" ryby.

Okrem rybiek je tu aj vela krasnych koralov, niekore vyzeraju ako obrovske cipkovane vejare, aj niekolko metrov velke. Na jednom mieste plaveme nad kompletne zarastenym dnom tvrdym koralom.

Na bezpecnostnej zastavke Nathalie uvidi obrovsku meduzu a vyraza za nou. Je fakt krasna a velka. Pod klobukom je zo 20 malych rybiek, ktore plavaju stale v jej tesnej blizkosti. Ma vela noziciek, ci chapadiel, ktore su ruzove, vyzeraju ako cipkovane. Niektore z rybiek, zijucich s nou v symbioze, su len niekolko milimetrov velke/male.

Na lodi si vychutname pohlad na ostrov Phi-Phi, vedla ktoreho sme potapali. Ma strme zrazy, z vody vychadza kolmo jeho kamenna stena, zhora zarasteny zelenou. Nice.

A mame tu posledny vecer s Novotnymi, zapijeme to fajnovymi koktejlami v rasta bare na plazi (vola sa asi inak, ale obsluhuje tu vzdy vysmiaty - asi mierne zhuleny - thajsky rastafarian).

Den 13 - Koh Lanta na motorke

Na tento den mame naplanovane objavovanie ostrova na motorke. Avsak, ked sa rano zobudime, prsi.....a prsi.... a na obed este stale prsi.... takze travime cas robenim nicoho a vsetkeho na verande u Novotnych. Na takuto podivanu sa pridu juknut aj miestne opice.

O jednej to uz nevydrzim a prinutim grupu vyrazit na motorkach aj za mierneho dazda. Cestou zhodime este spinave pradlo v pradelne, kde nam ho za 40 batov na kilo vyperu a vyzehlia 8-)))

Prva zastavka je v zahrade orchidei. Nieco pre nasu mamku. Vonaju a vyzeraju vsetky kvietky nadherne, ale aj napriek tomu sa chlapcom najviac paci lupa, ktoru sme vyfasovali na obzerani miniaturnych niekolkomilimetrovych okvetnych listkov, s ktorou robia....somariny. Hned vedla je "zoo" motylov. Posedavaju na kvietkoch, na narezanych bananoch, a aj na mojom cervenom prsiplasti na batoh (hluuupe, si mysleli ze to je kvietok).

Oproti ponukaju trek na slonoch, ale pri pohlade na nenormalne vychudnuteho slona (prepadnuta koza na hlave) priviazaneho nohou o strom ako s viditelnymi tazkostami prezuva listky z kukurice, tuto aktivitu vynechavame a pokracujeme krizom cez ostrov. Cast cesty je cela zaplavena hnedym blatom, preto spomalujeme na minimum (a aj tak sa smykame). Na vychodnej strane ostrovu Koh Lanta je stare centrum (old town). Krasne malicke mestecko ma sarm. Ulicu zdobia cervene cinske lampiony (za davnych cias tu mala Cina velky vplyv). Niektore z drevenych domov postavenych ciastocne na pevnine, ciastocne na mole, su este povodne, vyse 100 rokov stare. V Hammock house predavaju najkrajsie hojdacie siete, ake som zatial videla. Pletene, farebne, makke na dotyk aj na lah 8-) Aj cena odpoveda kvalite. Ze vraj to cele vymyslel jeden svajciar, ktory vyrobou tychto sieti zamestnal jeden miestny kmen, ktory zhodou okolnosti prisiel o ich povodny styl zivota (nepamatam ci im vyrubali les, alebo daco im znicili) a zostali bez prace a obzivy. Kedze vedeli pliest rybarske siete, svajciar to vyuzil a predajom hojdacich sieti sa teraz zivia.

Vo vedlajsej restike si dame sweet&sour rybicku na thajsky sposob, tuniakovy salatik, krevetky s bazalkou, nudle a samozrejme cerstvy kokos. Pokracujeme na motorkach dalej na juh okolo dedinky morskych ciganov. Ti, zijuci na mori, maju stare bambusove domceky s bananovymi strechami. Od thajskych domcekov sa lisia len tym, ze okolo je strasny bordel, a vela kohutov a sliepok (aj male kuriatka), a vsetci sedia na verandach a maju pohodu. Ti, ktori mali domy na plazi, mali stastie v nestasti. Aspon to tak vyzera, ze po poslednej tsunami (vsade su tabule upozornujuce nas na nebezpecesnstvo a zaplavovu zonu) im zmietlo domy a vlada im (ako vsade na svete) postavila krasne murovane domy (v takych neziju ani thajci). Takze cigani sa maju vsade rovnako.

Podla navadzacich tabul sa chceme dostat na najjuznejsi cip ostrovu, ale dostaneme sa do resortu, ktory je nakoniec celkom zaujimavy. Maju tu niekolko rozpravkovych drevenych domcekov postavenych v korunach stromov, potom zopar kamennych a jaskynnych domov (vyzeraju velmi komfi) a blizsie k plazi je niekolko lodnych domov (na susi). Pod stromami najdeme aj momentalne nefunkcnu jakuzzi a strasne vela roznych soch zvierat v nadzivotnej velkosti (nasli sme orla, tigra, dobermana, bociana, cajku, zirafu, slona.....). Medzi nimi jeden zivy makak priviazany o strom uz nie je atrakciou. Na plazi maju aj bazenik, barik, a na vode mini dreveny domcek pre novomanzelov (tak pisu). Fotime, fotime, az kym nas majitel nezchladi, ze kym si nedame nejaky drink, fotit nemozeme. Nalievame sa teda umelych dzusom (v thajsku, kde je tolko vyborneho cerstveho ovocia, sme na taky dzus uz nezvyknuty) za dvojnasobok beznej ceny.

Windguru hlasi, ze ma k veceru zacat opat prsat, balime a vraciame sa k nasim bungalovom. Po ceste si nemozem nechat ujst obchodik so striebornymi sperkami, s ktorych su nakoniec sperky z musiel, a kupujes si pre mna suvenyr 8-)

Vecer mam zjednavaciu naladu. Vyuzijeme to na miestnom trhu s oblecenim. Moje sluzby vyuzije pri nakupoch cela posadka 8-)

Den 12 - Koh Lanta - ponory (deep dive)

Dnes sa pripojim ku chlapom a skoro rano zaciname 3-hodinovu cestu k jednemu z desiatich najlepsich miest na potapanie na svete. Vola sa to tam Hin Daeng. Cesta je dlha, preto nas na lodi cakaju kralovske ranajky: volske oka, toastiky, ovocie a vobec, pocas celeho dna do nas tlacia dobroty, to asi preto, aby sme nepotrebovali tolko zavazia pri ponore 8-)

Natali, francuzska instruktorka, nas bude sprevadzat. Na lodi nam vysvetli zakladne principy ponoru do hlbky 30 metrov, naplanujeme si nas ponor, v atlase nam ukaze rozne zivocichy, ake by sme mali vidiet a po zvysok cesty pochrapkavame a opalujeme sa na palube. Ked kapitan tri krat zatrubi, vsetci sa ideme nahodit do neoprenov a skaceme z lode.

Do 30 metrov sme sa dostali ako nic. Dokonca nemam ani problem s usami. Moj hlbkomer sice ukazuje len 25 metrov, ale vsetkym ostatnym svieti 30, takze ho mam pokazeny. Nezostavame v tejto hlbke dlho, aby sme si neminuli rychlo vsetok kyslik. Natali s nami len vyskusa jednu hru (skusame ci vieme pohnut prstami ruky, na ktore ona ukaze, ked mame ruky spojene a prevratene), aby zistila, ci nemame otravu dusikom (dusikovu narkozu). Potom vystupujeme do 20 metrov a uzivame si. Je tu obrovsky plochy utes na ktorom su prichytene koraly, vidime rodinku "Nema", malych krabov, Rudko najde velku zelenu krevetu, Natali nam ukazuje obrovsku morenu, leviu rybu (Lion fish), obcas sa musime vyhybat rybe trigger fish, ktora si strazi svoje teritorium. Chceme sa ist pozriet aj na druhu stranu utesu, ale hned ako sa priblizime k okraju, tak zacitime silny prud, ktoy by nas okamzite odniesol smerom na more, takze toto zavrhujeme a vraciame sa do "zavetria". Rybiek je tu tolko, ze dokonca aj pri vystupe, aj pri bezpecnostnej zastavke v piatich metroch mame na co pozerat. Na hladine zamavame kapitanovi, ze sme v poriadku a ten za nami sikovne vmanevruje nasu celkom velku lod, aby sme sa neunavili plavanim.

Druhy ponor sme podla povodneho planu mali skusit v Hin Mueng, ktory je tiez medzi tymi najlepsimi a je od prveho ponoru vzdialeny len 100 metrov. Kedze je ale naozaj silny prud a v Hin Mueng zacina utes az 12 metrov pod vodou, takze sa nie je velmi za co skryt, Natali navrhuje, aby sme sa radsej potapali na rovnakom mieste, inak si ponor neuzijeme a budeme bojovat cely cas s prudmi. Vobec to nevadi, kazdy ponor je totiz iny, a aj ked sa potapame na tom istom, zase vidime ine rybky a zivocichy.

Vecer sa na nasich pozicanych skutroch prevezieme do mesta a ideme sa najest podla doporucenia na molo, do restiky Cat Fish - vyborne thajske jedlo, dokonca aj falefl a humus, kokosovo-pomarancovy dzus, mangovo-melonovy..... na thajsku mi najviac bude chybat kuchyna.

Den 11 - Koh Lanta - kayaky

Rano najprv vyzdvihnu chalanov, ktori odchadzaju na svoje ponory (budu sa ucit orientaciu pod vodou a multi-levlovy ponor) a po chvilke pride aj pre nas tuk-tukar Aon. Vezme nas na druhu stranu ostrova k mangovnikovemu lesu. Mangrovniky rastu kde len dovidiet, v mori, a cez ne je postavene len uzke molo pre turistov, aby si to mohli obzriet zblizka a nezamocili sa pri tom. Na lodicku nakladaju tri kayaky a ovocie na cestu a cez mangrovniky sa dostavame na otvorene more. V dialke sa crtaju rozne male ostrovceky, niekde z vody trci len malicka pieskova plaz s par stromami.

Pri jednom z brehov zastavujeme a nas sprievodca vytahuje banany. K lodi sa uz rozbieha svorka opiciek. Niektore cakaju na brehu, a banany im hadzeme, ine sa osmelia a namocia sa kvoli kusku bananu do vody aby na ne dosiahli. Ta najdrzejsia nam vyskoci na lod a nerobi je problem nas tahat za ruku, ked nam rozbalovanie bananu trva velmi dlho. Prichadza aj mama opica s malou baby opickou vysiacov jej na bruchu. Podavame im a hadzeme vsetky banany, ktore mame. Opicky su cistotne, takze ked banan nahodou nechytia a spadne im do blata, pribehnu s nim k moru a oboma ruckami si ho vo vode pekne oplachnu a az tak sa do neho zahryznu.

Ideme lodkou dalej az k ostrovu Talabeng. Tam presadame na vratke plastove kayaky a nasledujeme sprievodcu. Okrem sprievodcu s nami idu uz len dve asi 60 rocne dvojicky, Holandanky. Utesujeme sa, ze ked to zvladaju oni na kayaku, musime aj my (nakoniec to nic tazke nebolo). Talabeng je krasny neobyvany ostrov, strmo vystuoujuci z mora. Pri hladine obmyty vlnami a obrasteny muslami. Na miestach, kde sa vytvorili rozne prevysy, su utvary ako keby stalaktity. Kayakujeme naokolo, zastavujeme sa pri roznych zaujimavych miestach, vplavame najprv do jednej malickej jaskynky len pre jeden kayak (tam to trosku otlcieme veslami ked sa snaime vyplavat) kde pistia netopiere. Druha jaskyna je uz vacsia, s krasnymi niekolko metrovymi stalaktitmi aj stalagmitmi a so sikmu stenou, po ktorej sa dokonca nejaki tursiti aj snazili vyliezt blizsie k visiacim stalaktitom. Naokolo su aj malinke ostrovceky pomedzi ktore preplavame a asi po dvoch hodinach zase menime kayaky za lodku. Odvezu na ostrov Bu Bu s peknou tichou pieskovou plazou, kde mame pripraveny obed a ovocie. Potom sa ti, ktori si doma nezaudli plavky (he he) okupeme, polezime si pod palmami v hojdacej sieti a trosku sa aj poprechadzame dzunglov. Mame tu zhruba tri hodinky na oddych.

Zacina sa zmrakat a v dialke uz hrmi. Naskakujeme na lod, ale burke sa uz nevyhneme. Ta najvacsia smrst nas stretne na lodi, takze sa chulime pod mini striesku. Po polhodine cesty sme uz opat pri mangrovnikoch a hladnych opickach. Banany uz sice nemame, ale aspon si ich este raz obzrieme. Su teraz cele premocene a uz im voda nevadi. V mnrovnikovom lese je aj jeden plavajuci rybarsky dom, kde sme sa asi povodne mali este zastavit a kayakovat, ale kedze stale prsi, vypustame to a ideme domov.

Taxik (sme radi ze nie otvoreny tuk-tuk) nas dovezie k bungalovom a na verande cakame za dazda na prichod chalanov. Medzi chatickami sa pomaly tvori hnedy potocik. Prsat prestava az k veceru, stihneme rychlu veceru a ideme sa pri pivku pripravit na zajtrajsok.

Den 10 - Koh Lanta - prichod

O piatej rano priplava nasa lod do Surathani do pristavu. Pride pre nas tuk-tuk, na strechu bez povrazov nahadzu nase batohy, takze musime ist velmi pomaly a hlavne nebrzdit a este sa nam nezmestil Duri do tuk-tuku, takze visi za autom ako mu sofer nakazal - t.j. "monkey show". Odvezie nas do znamej "restauracie", kde preckame do 6:30, aby sme sa klimatizovanym autobusom odviezli na Krabi. Tam opat v restauracii cakame 2.5 hodiny na minibus, ktory nas odvezie za roh, kde nas opat vylozia a cakame dalsich 30 minut. Rozculujem sa a vlastne ani neviem preco. Nema to zmysel. Ked nas konecne nakladaju do mensieho minibusu, zistuju, ze sa tam asi nezmestime. Anglicky nehovoriacim soferom pride pomoct anglicky nehovoriaca thajka z turistickeho officu. Vsetci mame nalepene na trickach pofiderne nalepky, ktorymi nas oznacili uz v predchadzajucom buse. Ani to jej nestaci ako dokaz, ze patrime k cestujucim, takze chce vidiet cestovny listok. Ten mame mozno v batohu a mozno sme uz vyhodili, ale thajsky to vystvetit nevieme, anglicky nerozumeju, takze vznika hadka... Nakoniec vsetko dobre dopada (aspon kvazy), nastupujeme do minibusu a vyrazame. Za prvym rohom sme svedkami (a mozno aj pricinou) zrazky dvoch skutrov, nas sofer sa len zasmeje a ideme dalej.... Po  40 km minibusom nastupujeme na prvy trajekt (to sme este hlupi a vystupujeme na rozohriatu betonovu palubu) a po par dalsich kilometroch na druhy trajekt (uz zostava v klimatizovanu minivane). Konecne Koh Lanta. hura hura hura

Chalani nas nechavaju v chladku strazit batohy a odstrasovat nedobitnych taxikarov, zatial sa im podari prenajat nam dva skutre a najdu aj krasne bungalovi pod kvitnucimi bananovnikmi, fikusmi, palmami, ibistekmi a inymi zelenymi potvorami. Je tu velmi prijemne, v noci tu cvrkaju cikady ako by niekto zapol motorovu pilu, cez den nam v kupelni chyta hmyz obrovsky gecko, pod verandou mame zabky a stonozky, teta recepcna ma v mini betonovom bazeniku dakych kaprov a chovaju aj vtaciky. Celkom idylka, aj ked je plaz az za rusnou cestou.

V GO Dive si chalani objednaju tri dni potapania (pokrocily kurz) a my si vyberame vylet na zajtra. Rozhodujeme sa medzi trekom na slonoch (ktory vraj ale trva iba hodinku a stoji dost) a kayakmi. Vyberam druhu variantu (nech si Zuzka zasportuje).

Na plazi sme nasli lacnu a dobru restiku pre nemcov, kedze cast menu tvoria rozne druhy sniclov. Obsluhuje nas prijemny lady-boy, kym cakame na zapad slnka, ktoreho sa opat kvoli mrakom nedockame (zatial 0 bodov na tejto dovolenke).

Den 8 - Koh Tao - prve ponory

Prvy ponor vobec na otvorenom mori vyskusame so spanielskym instruktorom Abelom na Japanesse Garden (japonske zahrady). Chce si najpr otestovat, ze sme nezabudli vsetky cviky, ktore sme trenovali na bazene v cechach. Znie to jednoducho ale dopadne to panikou pod vodou. Zabudla som, ze slana voda stipe oci a nos viac, ako sladka, takze pri prvom vylievani vody z masky zpanikarim, napijem a nadycham sa vody a uz silno objimam spanielskeho instruktora, ktory sa ma pokusa pod vodou ukludnit. Prejdeme radsej rozne ine cviky a vyskusame vacsiu hlbku predtym, nez znovu otestujeme zlozenie a nasadenie masky. Druhy pokus presiel. Konecne sa mozem ukludnit a venovat sa roznofarebnym rybkam, ktore sa nebojacne prepletaju pomedzi nas a kukaju nam do okuliar.

Druhy ponor uz je len fun dive. Ziadne cviky, len nadherny ponor do asi 20 metrov na Twin Peaks. Este na palube sa naucime zopar podvodnych znakov na rozne druhy ryb a pod vodou uz len cakame na signaly instruktora a cumime.... Podmorsky svet stoji za to. Co skryva modra/zelena hladina som si doteraz mohla len predstavovat (kedze dokumenty nesledujem 8-) a pri tomto ponore som sa citila ako ozajstny potapac objavitel. Rozne koraly, ktore sa stahuju ked zacitia pohyb, bodkovane modre raje, makkyse, podmorske hady, rybicky....

Na vecer si este s Durim zajdeme na masaz/reflexologiu a pedikurku unavenych noziciek....hmmm, "tu handid baat", no neber to!

Den 9 - Koh Tao - druhe ponory

Po vcerajsku sme plny zazitkov a snad ani necakame nic zaujimavejsie, ako sme uz videli vcera. Nas treti ponor nas presvedci o opaku. Najprv sa sice trosku vystresujeme, ked nam na lodi pride zle (Chumphon pinnacle, kde sa ideme potapat, je o nieco dalej od Koh Taa), potom sa mi pokazi plutva este na lodi, takze ma zachrani thajsky kapitan a pozicia mi jeho plutviska, a vo vode je silny prud, takze sa snazime drzat lodneho lana, ale odvahe pred ponorom to nepomaha. Instruktor zaveli ponor a pomalicky pomaly sa tahame lanom do hlbky. Usi bolia neskutocne, nepomaha ani pretlacanie tlaku. Ked sa dostaneme pod 10 metrov, objavi sa vrchol podmorskeho stitu (toto nie je odborny nazov, len moj popis, ok?) obrasteny koralmi a okolo neho sa drzi neskutocne vela ryb, povacsine sa drzia v obrovskych hejnach. Plavame okolo stitu spiralovito do hlbky. Je to paradaaaa.... Ale aj tak sme v napati, pretoze na tomto mieste sa vyskytuju zraloky a my ich chceme vidiet (instruktor nas na lodi nabriefuje, ze rocne zraloci zabiju 5 ludi na celom svete, zatial co ludia zabiju miliony zalokov. Zraloci na ludi nemaju dovod utocit, pretoze su menej masity ako rybky, potapaci vydavaju bublinky a maju rozne hadicky...). Instruktor (Jean-Nick) jedneho zahliadne, okamzite ukazuje signal, plavame o dusu za nim, ale uz nestihneme ani jeho chvost.... smola. Ale hned na to vidime meter a pol velku barakudu a dve mazliace sa biele skvrnite rybiska (symbol bol hladkanie si brucha ale uz si nepamatam ako sa volaju).

Pocas bezpecnostnej zastavky na hladinu je v 5 metroch celkom silny prud, drzime sa radsej lodneho lana. Aby nam cas utiekol rychlejsie, nasa instruktorka vytahuje bielu tabulku a fixsku a zahrame s Durom podvodne piskvorky 8-) Celkom sranda, len skoda ze som prehrala.

Wao, tento ponor naozaj stal za to, aj bez zralokov. Aj ked ma to mrzi este viac, ked na lodi zistujem, ze druha skupina, ktora isla do 24 metrov, zralokov videla a pekne velkych....8-/

Pri poslednom, stvrtom ponore, ktory nam zaruci cetifikat Open Water na potapanie do 18 metrov, este musime splnit posledny cvik, a to regulovany vystup na hladinu zo 6 metrov bez kyslika - "Cezar". Opat bojujeme s prudom a Zuzka aj s rychlostou (hehe, tentokrat jej rychlost nepomaha, prave naopak), takze ona si cvik musi zopakovat. No my zatial cakame a mrzneme (nie je sranda byt hodinu vo alebo pod vodou, aj ked je na prvy vlez tepla). Ked vsetci dokoncime cezara, ponarame se opat do farebneho sveta. Pri tomto ponore sa stanu dve zaujimave veci. Ta pozitivna je, ze sa vyhneme velkej burke, ktora radi na hladine (my to zaregistrujeme len ako vacsiu tmu pod vodou) a ta menej pozitivna je Zuzkin problem s vztlakom, takze niekolkokrat vyleti nad nas a nasledne spadne niekomu z nas na hlavu, pripadne sa pomedzi nas a koralovy utes prediera ako na preteku alebo sa od nas odraza plutvami 8-) Dostala za to odo mna zopar podvodnych faciek, skoda len ze pod vodou su to facky velmi slabe 8-)

Kapitan nas este ponukne melonikom a ananasom, na brehu vyplnime posledne formality a su z nas potapaci! Nechame si poradit dalsiu potapacsku skolu na ostrove Koh Lanta, kam dnes v noci smerujeme, a lucime sa s nasimi zabavnymi a tolko napomocnymi instruktormi.

Batohy na chrbty a ideme k pristavu. Posledna vecera na Koh Tao, nakupujeme zasoby v 7/11 a ideme do pristavu. Pred lodou uz caka skupina turistov aj thajcov. Par minut pred planovanym odchodom nastava ruch, zacinaju pustat ludi na lod z brehu. Po tak trochu labilnej doske s ruksakmi na chrbte a taskami v rukach sa cez vystatu frontu dostavame k dveram lode, kde nas anglicky nehovoriaci thajec odgestikuluje naspat na breh, kde si mame potvrdit kupeny listok. V medzicase, kym Duri vybavuje tuto zalezitost, nam zopar thajcov poberie batohy a tie miznu v utrobach lode. Rudi sa za nimi rozbehne ale podari sa mu dostat naspat len 3 z nich, Duriho zostava uz niekde v uloznom priestore. Na to nam oznamuju, ze nas dovnnutra aj tak zatial nepustia, lebo nemame pridelene cislo koberca, na ktorom mame preckat noc na lodi (pri predaji listkov sa hovorilo o lezadlovej lodi). "No hev namba vejt!", "hev namba insajt". Vyzera to tak, ze len miestni vedeli ako to funguje, takze veselo nastupuju, zatial co turisti bez "miestenky" (miestenka t.j. perom napisane cislo na cestovnom listku.... my blbi a cestni, ze sme si ziadne nenapisali samy!) sa tlacia na prove lodi. Po 30 minutach beznadeje oznamuju, ze sa na lod nezmestime, a ze teda pocestujeme lodou inou, ktora kotvi hned vedla. Zacina sa show, turisti a turistky s batohmi, kufrikmi a igelitkami sa pretlacaju po labilnych drevach z lode na molo a z mola opat na dalsiu lod, laktovky, predieracky....take prijemne zprestrenie vecera pre tych, co uz spokojne sedia na nasej povodnej lodi. Zhrabli sme 4 smiesne matrace a podusky a vysmiaty si ani nevsimneme, ze nase batohy opat niekde zmizli. Uz sa ani nestresujeme, najskor ich niekto bez opytania odlozil do podpalubia, kedze na doku je matrac vedla matraca tak, ze na dlzku sa matrace aj prekryvaju (ale ved thajci su mali, takze naco to planovat na vysokych ludi). Coculin vyriesi nase obavy z nevolnosti, ukladame sa do postielok, caka nas nicim nerusena noc na lodi...

Den 7 - snorchlom okolo Koh Tao

Rano nas vyzdvihnu pred Seven-Eleven (pre neznalych to je siet supermarkeov, ktora je vraj v Thajsku znakom civilizacie) a plan dnesneho dna je obsnorchlovat ostrov Koh Tao. Na pomoc si objednavame long-tail boat - taka ta dlha lodka s vrtulou na tyci a malickou plachtovou strieskou. Avsak sme v Thajsku, kde je vsetko "zorganizovane", takze nas omylom ci neomylom pridaju do drahsej, velkej lode so zachodom. Budeme sa stazovat? 8-)
Prva zastavka je v Shark Bay - zaliv zralokov. Neviem preco, ale nejak som necakala ze podo mnou budu NAOZAJ plavat ZRALOKY. Sice take malicke, ale boli tam a ja s nimi..... Spolu-snorchlovaci videli az 2-metrovych, na(ne)stastie my nie.
Druha zastavka je v Hin Wong Bay. Tisice farebnych rybiek (papagajova rybka - parrot fish, motylia rybka - butterfly fish, zajacia rybka - double barred rabbit fish) a koralov (christmas tree worms) nas vo vode udrzia tak dlho, ze spalenemu chrbtu a ritke sa uz nevyhnem.
Po treti krat zastavujeme v Mango Bay. Okrem uz znamych rybiek tu stretneme modru raju na ruzove bodky 8-) ("stingray"). Nadherna. Po tejto zastavke sme si dali maly obed na lodke (a az vecer zistujeme, preco z neho bolo Durimu chvilku zle).
Vysadzuju nas na ostrove Nangyuan, kde mame 2 hodiny rozchod. Zaciname vyslapom na mensi z ostrovov, na ktorom je kopcek a z neho vyhlad na tri ostrovceky spojene piesocnatou plazou. Je tu nadherne, az na tie hejna turistov. Na plazi sa snazime si najst miesto na deku, a neplatit za vsetko, co sa len da pomenovat. Ak si odmyslim vsetkych okolo-praziacich sa ludi, tak by som toto troj-ostrovie zaradila do Top 5.
Vecer sa uz len unavene prechadzame po plazi a nahodou nadabime na prijemnu restauraciu, kde nam za ferovu cenu ugriluju lokalnu rybku a krevety a pripravia cerstvy mangovy a melonovy dzus. Aby toho nebolo malo, tak pridali aj vychadzajuci obrovsky zlty mesiac pri splne....

Den 5 a 6 - naspat do Thajska a mierime na juh

Rano prezijeme dramu s rozzurenym taxikarom, ktory pre nas o 7 am posle kamarata (ako sme sa vecer dohodli), aby nas odviezol na hranicu Kambodza-Thajsko, ale kedze sme nasli autobus, ktory je niekolkonasobne lacnejsi, kasleme na uz aj tak dolarmi precpaneho taxikara (aspon my si myslime, ze za posledne dni na nas pekne zarobil) a cakame na bus. Toto sa nepaci ani hostelovemu personalu, ktori nam ten isty listok na autobus ponukal o tretinu drahsie a mame obavy, ze chcu zavolat do autobusovej spolocnosti, aby pre nas neprisli. Bojime sa, ze z Kambodze dnes neodideme, tak sa idem na recepciu len tak opytat, ake je cislo na policiu. Nechcu mi ho povedat, ze vraj nevedia. Este ze existuje internet. Slavnostne nesiem cislo a s polhodinovym meskanim prichadza aj autobus.
... po dvoch hodinach v autobuse, ked naberame v kazdom hoteli dalsich a dalsich pasazierov, sme este stale v Siem Reap 8-/. So spolucestujucim holandanom uz robime stavky, kolko viac belochov (lebo cestuju s nami len turisti) a batohov sa do tohto mini pidi busu bez ulozneho priestoru zmesti. Dost, ha ha ha.
Na hranicu to trva takmer nekonecne, kedze nasa maximalka nepresiahla 60 km/hod a stojime 2 krat po 30 minut v "partnerskych" restauraciach (celkom vzialenost na hranicu je len 150 km!!!). Pred hranicou nas vykladaju do 40 stupnovych horucav aj s batohmi a znackuju cervenymi nalepkami ako dobytok. Cestovne listky nam niekto berie z ruk a uz ho niet. Zostavame pred colnicou ako take trapne babky, ktore dufaju, ze na druhej strane hranice na nas naozaj nejaky autobus cakat bude (kedze autobusy aj taxiky cez hranice nechodia - mozno aj preto, ze v Kambodzi sa chodi vpravo a v Thajsku vlavo). Prejdeme cez nemalo bran, kontrol a peciatok a v Thajsku uz caka svorka malych deti, ktore na povel matky zacnu plakat, smrkat, soplit a zobrat drobne 8-/ Prichadza thajsky mladenec, ktory nas poznava podla cevenych znaciek na trickach a naklada do mikrobusu. Tesime sa, ze to vsetko prebehlo hladko a aj rychlo..... Ale nie az tak rychlo. Z mikrobusu nas vyhodia o kilometer dalej v dalsej z ich partnerskych restik a oznamuju odchod mikrobusu za hodinu!! Demonstrativne vytahujeme vlastne jedlo z batohu a na krasne chladene napoje len tuzobne pozerame.
Pred Bangkokom este chytime vecernu zapchu takze cesta z Kambodze do Bangkoku nam trvala vyse 10 hodin (cestu tam taxikom sme zvladli za 6 hod.). Rychla vecera, este rychlejsie nakupy v rusnej ulici Khao San a cakame zase, tentokrat na autobus smerujuci na juh, na ostrov Koh Tao. Na rezervacii je pisany odchod 20:30, pri check-ine nas upozrnuju na odchod az o 21:00 a po 22:00 sme samozrejme este stale v Bangkoku. Aspon ze je tento thajsky double-decker klimatizovany a v celku pohodlny.
Okolo piatej prichadzame do pristavu Chumphon, odkial by mala ist o siestej nasa lod na ostrov. Ale kedze tam opat cakaju nateseni kuchari z partnerskej restiky (uz tak znamy trik), odchod lode je az o siedmej a dovtedy turisti pekne minaju peniazky a my hlavne cas.
Na ostrove Koh Tao vezmeme prveho taxika (super velky pick-up ako vlastne vsetky autiska tu na ostrove) a vystupujeme pred nasou potapacskou skolou New Heaven. Okamzite zaciname s kurzom, ale kedze my s Durom uz mame teoriu za sebou, mame dnes este volno. Vytahujeme snorchle z batohov a trielime cez dva mini kopceky na plaz - Freedom Beach. Snorchlovanie je krasne, tolko druhov ryb, v takom pocte, a vlastne hned pri plazi, to sa len tak nevidi. Vydrzime vo vode 90 minut, az kym nas chlad, smad, a mozno zacinajuci upal z vody nevyzenie.
Vecer este stihame rychlo pochod do rusnejsej casti ostrova, s mnozstvom obchodikov, restik, potapacskych skol, salonov krasy a taxikov. Myslim, ze tuto trasu peso po ceste uz absolvovat nechcem. Tolko motoriek, tuk-tukov, obrovskych taxikov na uzkych prasnych cestach mi nepride ako prijemny adrenalin.
Ahaaaa, dnes je predsa Silvesteeer! Pozval nas majitel potapackej skoly, aby sme prisli na jeho super-hero party na plazi. Zaciname teda o osmej tam. Na plazi uz je pripravene jedlo, vesely jamajkanec pripravuje drinky a rasta thajci sa snazia zahrat zname skladby. Vdaka odlivu je plaz sirsia a zmestia sa sem vsetci ti super-hrdinovia, ktori dorazili v kostymoch. Z plaze vypustaju prve lietajuce lampiony - raj pre fotografov. Vydrzime do jedenastej a potom na chodniku Duri prehovori unavene vyzerajuceho thajca, aby nas za par bhatov odviezol na svojej "sajdke" (myslime tym motorku s pripevnenim vozikom na ryzu na jednej strane) na hlavnu plaz - Sairee beach.
Tam to uz zije. Na nebi lieta tak stovka horiacich lampinov. Kazdy z plazovych barov ma pripravene vlastne atrakcie a ohnostroje. V tom, ktory sme si na rychlo vybrali my, sa par chalanov hra z ohnivymi tycami a do rytmu DJa si s nimi pohadzuje. Presne o polnoci (o 6 skor ako v CR/SR), zapalia na vode napis NEW YEAR 2010, banda holych turistov sa rozbieha do mora a vypustia prve delobuchy a ohnostroj. Najlbizsich 30 minut sa nepocujeme.
Este pozrieme vedlajsi bar, kde sikmooki Janosici skacu cez horiace svihladla a ideme sa na nasu terasku dorazit vinom z pivovej flase (vysvetlim na poziadanie 8-)).