JAR - cast III

Den 4

Zobudzam sa na vonu prazenicky v nasom domceku s vyhladom na ocean.... preco nie je kazdy den takyto, ked mi to robi taku radost? Zanalyzujem a dam vediet...

Kelp

Nabity program na dovolenke, to sa nam podoba, a po expresnej kave v meste nas uz cakaju zlte kajaky a vyrazame za velrybami na more. Vcera sa tu len tak pohravali pri brehu, a dnes sa im nejak nechce a za celu dobu nevystrcia ani cumak z vody. Nevadi, plavbu nam spestria aspon dva mlade tulene, ktore sa tu skryvaju v huste zaraastenom 'kelpe' pred zralokmi (kelp je taka vodna burina, rastie rychlostou 15 cm za den, pochutnavaju si na nom male slimaciky. je hneda a pevna, vyzera ako take plastove hadice. Prinosom tejto rastliny je, ze brzdi prilivove vlny a tym vytvara pre mnoho rybiciek prostredie na zivot.). Nas sprievodca tvrdi, ze sa to vraj da aj jest, takze Durko skusa... :)

Dopadlujeme az k molu a sprievodca nam ukazuje cestu medzi piliere priamo pod molo..... necakam od toho vela ale je tu nadherne. Ako by sme boli v jaskyni. Tmavo a chladno, prenika tu len take modre svetlo. Na pieleroch, ktore su pod vodou, krasne vidime prichytene rozne musle, hviezdice a dokonca aj raka. Skoro ako potapanie, len k tomu nepotrujeme dychaci pristroj :)

Koniec mola ma zaujme, pretoze su pred nim akoby nahodne nahadzane velikanske betonove sipky. Sprievodca vysvetluje, ze tento tvar betonu zabezpecuje, aby prilivove vlny netlacili na molo a z casti eliminuju ich tlak.

Sice dnes nebolo ani velmi teplo a a svietilo len tak cez mraky, za tie dve hodinky na kajaku som si paradne spalila nohy! To uz je klasicky start kazdej mojej dovolenky :)

Obedik v Hermanuse na teraske, jednym ockom stale sledujem hladinu, ci sa velryba rodinka nevrati, ale kasle na nas.

Walker's Bay

Walker's Bay

Rybari na Walker's Bay

Znova do auta a smer je Gansbaai. Cestou sa nam ale zapaci Walker's Bay (vsimneme si z auta velku bielu plochu pri vode a sneh to nebude...) - narodny park. Obrovska prekrasna (takmer opustena, narazime len na dvoch rybarov, ktory maju nahodene pruty z utesu) bielo-pieskova plaz na ktoru musime zliezt z duny (na ktorej nechavame auto a dufam, ze ho tu aj najdeme). Na nej dokonca aj nieco rastie, alebo skor schne. Stravime tu zo dve hodky, Duri sa okupe (az o tyzden neskor sa dozvedame, ze tieto vody vyhladavaju zraloky a radi len tak levituju a vyhrievaju sa v plykej vode... ), prejdeme sa dunou a cas nas tlaci, musime vyrazit dalej. 

De Hoop

Za tmy volame na brany narodneho parku De Hoop, kde mame rezervovane ubytko, aby nas vpustili dnu. Upozornia nas, ze musime pomaly a opatrne, jednak kvoly zverom, a jednak ze cesta je typu off-road a nase auticko nie. V parku si velmi potrpia, aby prichadzajuci hostia neublizili ziadnym zverom, preto po ceste je niekolko vtipnych znaciek, jedna zni hovori "Hady - brzdite" (Snakes - give me a break). 

Ubytuju nas v rotunde (okruhla hlinena miestnost s postelou v strede, umyvadlom a slamenou strechou) a pozvu na luxusnu veceru (krevetky, cheescake a nejaky miestny africky kolacik poliaty pudingom....). Padam s plnym bruskom a spim.