JAR - cast II

Den 2

Juzna afrika je znama nielen krasnou prirodou, zvermi a kriminalitou, ale aj vinicami. Dnesny plan je nasvtivit zopar vybranych a ochutnat co ponukaju. Vyberame sa preto smerom na Stellenbosch a Franschhoek. 

Prva zastavka je v malej, ale Lonely Planet odporucanej vinice L'Avenir. Miestny blondacik (ktory vyzorovo aj prizvukovo primomina Holandana) nam vyberie zopar cervenych (tak asi 12) a potom uz len zopar bielych poharikov vinka.... Nez sa spamatam, je mi jasne, ze toto je nasa prva aj posledna dnesna ochutnavka vin :) Stala vsak za to, kupujeme krabicu tych najlepsich a ta najsamlepsia flaska uz ani nema miesto, kde by mohli nalepit dalsiu medailu :)

Vysmiaty si ideme najst inu vinicu, kde by sme sa chceli naobedovat. Prva, do ktorej vlezieme ma aj pristavaciu drahu pre helikopteru a zda sa, ze cena obedoveho menicka uz tento nadstandard zahrna. Po nekonecnom hladani upustam od obedu na vinici a v mestecku poblizku si pochutname na rybacich kolacikoch vo French Connection.

Na ceste naspat do Cape Townu najdeme ohradku so zebrami, pstrosmi a byvolmi - pre mna je takyto pohlad este stale exoticky.

Vecer premyslame nad vystupom na Signal Hill, ktora je priamo za nasim hotelom, ale mierne poprcha, tak sa radsej vyberame do centra. Clovek by cakal, ze tam bude zivo....ale kdeze. Restauracie a obchody zatvorene, na ulici ani cloviecika (len zopar pofidernych) a na kazdom rohu policajt (tak aby bol v dohlade toho dalsieho policajta na dalsom rohu). Nemame z toho dobry pocit a tak sa radsej vraciame smerom k nam, az ked v pristave na Waterfronte najdeme mega velku vyletnu lod, a naokolo nej akoby iny svet - preplnene restauracie, bary, zmrzlinarne... Strach z nas opada, trosku sa tu poprechadzame a pokracujeme domov. Ked tu na travniku popijaju nejaky chalani flaskove pivo, nenapadne ma, ze ich zaujmeme. O chvilku su nam uz v patach a na kazdej krizovatke sa zda idu nasim smerom. Nevahame a bezime.... 

Do centra ma uz nikto nedostane.... na veceru zostavame u nas v hoteli, kde nam spravia spickove sushi (restauracia Soho), a jedine mi je divne, ze snad vsetci hostia su chlapi (neskor mi Duri vysvetli, ze tato restika je oblubena v gay komunite) - t.j. dobra kvalita, dobry vkus.

Den 3

Na Stolovu horu nemame stastie. Dnes sme si aj privstali, pocasia nam vsak nepraje, a od rana len prifukava dalsie a dalsie mraky, ktore behom minut zahalili celu plosinu . Stol je prestrety, ako miestny hovoria.

Mala som vsak dnes plan, ze si trosku zaslapeme do kopca a toho sa nechcem vzdat, takze aspon vedlajsiu horu, ktora sa vola Levia hlava (Lion's Head) si vylezieme. Aj tu nas zastihnu mraky a hmla, ale na chvilku je aj vidiet na viac nez par metrov :)

Zohriat a najest sa ideme na Sea Point, marne sice hladame restiku doporucovanu LP, zakotvime v bistre, kde pracuje mlady zhovorcivy Bulhar a pokecame o jeho cestovatelskych planoch. Prejdeme sa este po Camp's Bay, kde sice fuci o 106 ale vyhlad na Leviu Hlavu je uzasny (vobec nechapem, preco sme na nu liezli, ked je taka pekna zospodu). 

Nez ma odfukne, sadame do fara a smer je Gordon's Bay... cesta vedie po pobrezi, mam chut sa zastavit kazdych sto metrov a fotit. Okolo False Bay su nadherne utesy a prechadzame aj okolo okruhlych hlinenych africkych domcekov, ktore svojou rozkosnostou tromfnu aj domcek Vecernicka. 

Prsi...

V Hermanuse sa ubytujeme v Hermanus Esplanade - za asi najlacnejsiu cenu celeho pobytu dostaneme k dispozicii cely dom aj s teraskou a grilom. Nie zle. Domcek je cez cestu od plaze tak to ideme omrknu. A tam velryba aj s mladatom ako na objednavku mava chvostom z vody..... Uz je sice po sezone, ale mame stastie a velryba sa tam santi a nacvicuje akvabelie predstavenie... az nas to prestane bavit, vyrazime do lokalnej putiky v toto nedelne popoludnie na par poharikov portskeho a ako obvykle ulovok dna (dnes ulovili yellowtaila).