Den 5
Nas okruhly domcek sa vola Black Harriet (kazdy z domov tu ma meno podla miestneho vtaka). Plan je vstat o 5am na vychod slnka.... zabudnite. O osmej sa vypelesime z postele, pripravim ranajky a prestriem stol pred domom na drevenej lavici. Popred nas tecie riecka a nej plavaju africke kacice a ktovie co este. Uz chapem, preco tu vsetci tocia o tych vtakoch.... je ich tu habadej. Kym ranajkume tak zopar farebnych prileti a odleti. Dokonca tu este ziju aj vrabce (vsimli ste si, ze u nas doma uz vrabce nemame?). Nase vonave ranajky zaregistrovali aj africke prepelice a obkolesi nas cela ich hladna rodinka. Este aj na stol nam vyskocia a zobraju omrvinky.
Ako som uz pisala, prespali sme v narodnom parku a neprisli sme obzerat len vtactvo. Na recepcii nam pozicaju bicykle (nefunguje im brzda a uz velmi nepruzia) a mapu parku. Uz za prvou zakrutou nadabime na stado zebier. Potichucky si prezuvaju a pozoruju nas, no ked sa Duri priblizi na pre nich uz neprijemnu vzdialenost, stado sa rozbehne a vytvori kudel prachu. Jediny, kto sa nepohne, je alfa samec stada. Ten drzi poziciu, dupe kopytami a za chvilku na nas aj zajaci. Radsej ideme... (vo vnutri parku uz nie su ziadne ploty).
Cesta je neupravena a tvrda sucha hrbolata zem nam to bicyklovanie neulahcuje. Brzdy potrebovat nebudem...
Takmer kazdych sto metrov je tu ine zviera. Vidime pstrosy, velikanske antilopy, bontebooky, oyster catcher na jazierku a takmer prejdem mega korytnacku, ktora vyzera ako hruda J
Bikovanie ma znicilo: rozbita cesta a rozbitejsie bicykle plus to slnko. Vratime ich z predstihom. Pozicivali tu aj stvorkolky, ktorymi by to bolo asi prijemnejsie, ale jednak by sme tie zvery vyplasili a tiez sa na stvorkolke uvelebil jeden pstros uz rano a este stale ju okupuje...
Autom sa este chceme presunut k moru, kde su duny Koppie Alleen (cesta je sna deste horsia ako ta na bicykle a nase pozicane auticko trpi). Duny su prenadherne. Fuka tu sice silny vietor, ale piesok je teply, duny siahaju az pokial oko dovidi a je to proste nadherne. Najdeme zavetrie medzi dunami a zbastime pripravene sendvice. Prizsie k moru na dunach rasu aj zlte tahave „pupavy“ a piesok je obsypany muslami. Prvy krat tu uvidim aj original vuvuzelu vyplavenu z mora.
Pri dunach objavime biely domcek, ktory vycnieva z husto porasteneho fynbosu (fine bush) ktory dokvita. Nie je v nom nik, ale ma vonkajsiu sprchu a to radi uvitame.
Rozlucime sa s parkom, musime sa dnes presunut dalej. Chceme si cestu zkratit, ale kratsia cesta vedie cez farmi, kde nam do cesty lezu ovce, kravy, pstrosy, pavy a tie smiesne cupkajuce prepelicky. Cesta je tak prasna, ze sa v aute dychat neda a za nami zostava cmuha ako po lietadle. Auto je riadne spinave.... ved si za to aj na zaver dovolenky priplatime, aby ho po nasom dobrodruzstve znovu dostali do bielej farby.
Tato zkratka je este zaujimavejsia v mestecku Malagas. Tu sa musime dostat pred zotmenim slnka, pretoze cesta vedie cez rieku a cez rieku sa auta prepravuju manualne ovladanym ferry a posledne auta su prevazane len do zotmenia. Nastastie to stihneme, len to chlapcom chvilku trva, kym sa z druheho brehu preruckuju k nam. A to este nemaju naklad. Nalozime auto a neverim vlastnym ociam ako nas chcu na druhu stranu dostat. Okolo pasu maju remen na ktorom je kratka retaz. Tu prehodia cez lano, ktorym je nase ferry spojene medzi brehmi. A kracaju..tahaju ...a fucia. Vyhadzujem Duriho z auta nech im pomoze. Ja musim fotit J
Pred nami je este dlha cesta a za tmy sa dostaneme konecne do Knysny, kde nas cakaju v hosteliku plnom teenegerov – Island Wibe. Cestovinovy polotovar zazenie hlad, na cestu do mesta nie je energia a ani si nevsimnem, ze rovno pred oknom mame jaccuzzi.
No comments:
Post a Comment