Jedlo

Nechala som sa nalakat zase na indicke jedlo. V restike kde si kupujem
varenu ryzu (ano, este som sa neprinutila si prvy krat v zivote uvarit
ryzu sama!) mi kuchar poukazoval vsetky hrnce a ja som vymyslala co by
som si dala. Ukazal mi nieco, co sa podobalo na listkove kolaciky, ale
smazene v oleji. Tvrdil, ze vo vnutri je zelenina a zemiaky. Hned sa
mi vybavila nejaka dobra chut z domu, nieco fajne, slane.... mnam. Ze
vraj mi k tomu pribali aj omacku v ktorej si to mozem macat.... Zjavne
sme si nerozumeli. Podal mi plastove vrecusko plne hnusnej omacky
(tuto fakt nemozem, vyzera a chuti to ako hnacka... haha). Sa pytam,
ze kde su moje kolaciky..? Plavu v omacke! Ach jo, takto som si to
nepredstavovala ale co uz. Doma so to rozbalila a snazila sa s
odstranit omacku. Ako chutnam moje vysnivane kolaciky, nie su vobec
slane, ale su sladke, nie je tam zelenia ale kesu oriesky a hrozienka,
a este nieco ine, nejaka plnka, indicka... bleeeee.

Japonec a Cinka mi slubili, ze ma naucia varit zeleninu aj ryzu.... na
ich sposob (nie na indicky!). Tak sa mozno zase najem niecoho ineho
ako bananov 8-))))

V supermarkete (kde som vzdy jediny zakaznik) som nasla konzervu
fazule v paradajkovej omacke. Slavnostne som to dotiahla domov,
prichystala tanierik, lyzicku, ryzu..... uz len to otvorit a zjest.
Ale ako to Vierka otvori ked nema otvarak???? Zbehla som dole k pani
domacej, nech zikne otvarak nie????? Ta na mna vyplasene pozera, ze
konzervu si v zivote kupila len RAZ a v snahe ju otvorit zaspinila
celu kuchynu, takze uz konzervy nekupuje.....
Fazulu asi prinesiem domov. 8-)

Stastny Novy Rok

Moj kolega mi poprial Stastny Novy Rok....! Pomyslela som si, ze asi zase zjedol pokazenu zeleninu a teraz mu to nemysli..... ale
Vcera India oslavovala Stastny Novy Rok 2063 !!!!!!!!! (cize uz mam o 57 rokov ako som si myslela???).

Horse dancing

Na predstavenie som prisla presne na cas, ako vzdy. Na propagacnom materialy pisali ze zacinaju o siedmej vecer. Stadion bol prazdny. 7:10 zacal organizator nacvicovat s vlajko-nosicmi ich nastup. 7:30 skuska mikrofonu. 7:40 skuska osvetlenia. Zacali prichadzat prvy navstevnici. 7:50 prichadza moderatorka a skusa si mikrofon a vybera si stolicku na sedenie. O osmej sa organizator rozhliadol po stadione (stale takmer prazdnom) a rozhodol sa, ze premiestni stolicky pre divakov z lava doprava. Navstevnici zacali hufne prichadzat a za necelych 15 minut stadion praskal vo svikoch. Predstavenie zacina. Je 8:40. A ja som hladna ze by som zjedla slona. Dufam ze som sa konecne poucila a zvykla si na “indicky” cas...
Najprv na stadion prichadzaju 3 biele indo-limuziny (byrokrati sa tu prevazaju na autach, ktore vyzeraju ako dedkova stara Simca), v jednej sedi pani ministryna, v ostatnych jej ochranka. Auto ju priviezlo priamo ku stolicke.
Cele to malo formu pribehu, moderatorka uviedla jednotlive sceny (ako zabijanie demonov, love story, krotenie koni....) a za svetelnych efektov sa potom koniky tvarili ze tancuju.... skor len tak hopkali cupkali, a ked sa im nechcelo tak ich jazdi trosku kopli pod rebra a cupkalo sa dalej. Okolo nich tancovali tanecnice, ktore robili o dost lepsi dojem ako neposlusne koniky.
Ked som odchadzala, dokonca pritiahli na scenu aj tancujucu tavu, ale hlad mi nedal pokoj, musela som ist... nestalo to za zaludocne vredy.

Craft Festival

Po praci sme sa zasli pozriet na nieco ako nas jarmok. Vyzeralo to obdobne ako sme zvyknuti u nas na Zempline.... remeselnici ponukali keramiku, drevene vyrobky, hlinenych slonov, dreveny vyrezavany nabytok, hodvab, kasmir. Tiez sa tam dalo dobre a neuveritelne lacno najest (za velku ryzovu placku s kokosovym dipom som zaplatila Rs.15). Na jednom z podii sa striedali rozne indicke tance, dievcence sa zvrtali, chlapci tiez. Chvilku tu vyzeralo ze sme aj tak my najvacsia atrakcia. Dokonca nas dobehol kameraman z miestneho kanalu a vyspovedal naseho Holandana ako sa mu tu luuubi. My, dievky, sme mu robili “krovi” a zakyvali sme domov 8-)
Len tak pomedzi ludi mala jedna “cirkusantska” rodinka natiahnute lano a jeden zo synov na nom predvadzal nemozne. Chodil bosy po lane s piatimi kamennymi crepnikmi na hlave akoby nic, potom cele lano rychlo rozkyval a nakoniec mu ocko podal dva zelezne taniere, ktore si dal pod nohy, aby sa nemohol pridrzat lana uz ani palcami a zopakoval cele cislo tak..... padala nam vsetkym sankam ako sme to videli. Chvilku som rozmyslala, ci to cele nie je len na odlakanie pozornosti turistov a ci nam niekto zatial nekradne fotaky z batohov, ale v Indii sa take veci nedeju. Dalsie cislo mal na starosti asi 4 rocny chlapcek, ktory v turbane a so zvoncekami na nohach tancoval naozaj velmi dobre, presne pohyby a kroky ake sme videli na druhom podiu tancovat dospelakov. Otecko im potom pridrzal zelezny kruh (typujem s priemerom tak 40 cm). Prevliekol sa cez neho do pol tela prvy syn, potom druhy...a uz tam nebolo miesto. A potom prisiel tento zasran a pretiahol sa pomedzi nich! No Cirkus Humberto suvix 8-)
Dnes ideme kuknut ako budu tancovat koniky, takze zajtra dalsie Experience India News.

Novinky od cigosov

Iste vas vsetkych zaujima ako sa ma moje brusko.... ma sa uz lepsie 8-) Skoda len ze som prelezala celu sobotu, vratane Orange party (resp. Dutch party) v nasom dome. Mali sme zo 40 hosti, typicke holandske jedlo a pitie, vlajky, obrazky.... vstup len v oranzovych trickach (a vsetci to dodrzali!!!). Dokonca chalani zohnali aj sound-system takze nam celu noc hrala dobra muzicka (zo zaciatku sa to tvarilo na holandsku hudbu, ale to sa snad nikomu nepozdavalo, takze to zmenili.... hehe). Rano som sa zobudila ako prva (jedina bez opice a tiez na mna konecne prisiel hlad. Ale kedze mam ryzovu dietu.... tak ma aj hlad presiel.). Nasla som rozbombardovany cely byt 8-)) A nasa chyzna si dovolila v nedelu neprist do prace, takze este dnes rano to tam vyzeralo ako v chlieviku. Rano nas landlord upozornil, ze pocas noci mal 3 telefonaty od susedov, ze co sa to u nas deje. Ale susedia z vedlajsej terasy sa vraj celu noc dobre zpoza plota bavili a dokonca si pochvalovali aj hudbu. Tak neviem ci to bola alebo nebola posledna party ....
V nedelu som sa bola pozriet do miestnych zahrad (zase vela opic, uz to snad ani spominat nebudem) a vecer sme si prenajali autobus a vydali sa na nocnu tour po Jaipure. V podstate som uz vsetko videla par dni predtym s kolegom, az na niektore hrady, ktore su mimo centrum. Na jednom z nich sme vecerali. Teda ja som si dala pre zmenu len ryzu (tentokrat gulatu).
Dnes som dostala pretazku ulohu v praci. Vdaka svojim dlhorocnym skusenostiam a moru vedomosti a hlavne kvoli tomu ze siroko daleko som jedina s digitalnym fotakom, som bola vybrana na tuto obzvlast narocnu misiu. ( Mami, tati, dufam ze ste na mna patricne hrdy!). Vybrali sme sa s kolegom na miesto, kde sa nakladaju kontainery, a mojou ulohou bolo vyfotit asi 5 z nich ako dokaz pre prepravcu, ze sme ich neposkodili. Samozrejme ze sme v tejto kauze uplne nevinne. Ved kto by povedal, ze je nieco zle na tom, nalozit kontajner ( s nosnostou 27 ton ) 31 tonami???? Normalka nie?
Som tu (v praci) o hodinua pol dlhsie ako mam. Idem prec.

Boss

Nechal si ma zavolat sam velky sef, pred ktorym vsetci kolegovia chodia takmer v predklone. Ze ma pre mna pracicku. Tak sa ukazalo ze potreboval len prepisat nejake listy zo zasadania schodze. Apon som mala chvilku moznost posediet si v klimatizovanej pracovni na kozenej sedacke, juhuuu! Pan sef ma na stole 6 telefonov a mobil (funguju mu len 2 linky a zvysok tam ma na budenie dojmu, ze je THE BOSS). 99% casu v jeho kancli som teda stravila cakanim, kym sa on, bez tendencie to urychlit, vykecaval na jednom z telefonov. Aspon som mala moznost si vsimnut, ze na telke, ktora mu vysi nad stolom, nepozera indicke MTV ale pozoruje nas ako pracujeme. Aj mna!!!!! Odteraz si uz davam bacha. Ze vraj sem-tam aj zavola, preco sa medzi sebou bavime, alebo preco ma kolega vylozene nohy na stole, ci sedi podoprety ako na bare...... Inak tie stupidne 2 listy mi zabrali 3 hodiny casu. Vzdy mi to odkyval, ze sa mu to paci a ked som mala vsetko vytlacene a pripravene na odovzdanie, tak si zmyslel ze chce o jednu ciarku vpravo viac, alebo chce zmenit datum, ci pridat jedno meno...... joj!

Rajasthan prave oslavuje. Neviem co, ale bude to trvat 10 dni. Cele mesto je vysvietene ako u nas na Vianoce. Som sa smiala, ze India nema dost elektriny a musime 2 hodiny denne cakat po tme, ale ze cele mesto je sama ziarovka, to im nevadi. Ale je to pekne, musim uznat. Vcera ma zobral kolega na nocnu jazdu mestom (velmi tajne samozrejme, lebo co by povedali kolegovia! Mozno by som potom musela vytlacit cakaci list na rande so mnou, haha). Parlament je uplne uzasny. Len vedlajsie budovy, kde sidlia ine byrokraticke hlavy, vyzera ako zabavny park. Cela budova preblikava v zlto – zeleno – zervenych farbach!

Fotky!!!!

Konecne som ziskala citacku mojej memory karty, a pokusam sa uploadnut zopar obrazkov.... cakala som ze budu krajsie a v lepsej kvalite, ale vyzera to tak, ze mam spinavy objektiv... uuups! I did it again!
Rano ma opat zobudil telefonat od mojho “hindi kamarata po telefone”! Posledne som mu dala k telefonu moju spolubyvajucu (Made in China) a celkom ho to pobavilo, asi este nikdy nepocul take “chin-can-chun-shu-matu”! Tak mi teraz vola pravidelne rano medzi 7 a 8 am! Ale kebyze ma nezobudi on, tak by ma aj tak zobudila nasa “sluzka” (ano, my mame sluzku). Ta sa vyziva v zametani spinavou metlou v skorych rannych hodinach....uz zopar krat ma priam vymietla z postele!
Cestou do prace som okrem bezneho ludstva tmavej pleti stretla aj krdel opic. Nevedela som ci utekat alebo rychlo hadzat banany co si vzdy nesiem na obed. Ale nastastie sa ukazalo, ze nie su az take divoke a pomatene ako sa o nich hovori a nase stretnutie sme prezili v mieri.

pokracovanie .... camel safari

Prvy krat som tu videla kravu – bezdomovca. Docupkala k odpakovemu kosu (!!! oni mali sem tam odpadkove kose, ale iba na autobuske), vopchala dnu papulku a povytahovala co sa dalo. Bohuzial nasla len supky z pomaranca zabalene v plastikovom sacku... chvilku s tym bojovala a ked sa jej to nepodarilo ani kopytkom rozthnut, tak to zhltla aj s tym sackom... (obcas mam dilemu koho mi je viac luto, ci hladnych zvierat alebo ludi).
Skoro rano nas opat cakali 3 jeepy, nalozili nas aj s nasimi plnymi batohmi, ktore ako sme neskor zistili sme mohli nechat na hoteli, pretoze takmer nic z nich sme nepotrebovali (okrem toaletneho papieru, samozrejme 8-)). Prefrcali sme okolo niekolkych velmi ubohym dediniek, kde ludia ziju len v “skatulkach” postavenych z blata a slamenej strechy. V lete sa snazia dako prezit (stale neviem ako) a v sezone monzunov pestuju melony, rozne druhy psenice, olejnate rastlinky atd. (ale poda ako kamen, nasa michalovska zahrada je oproti tomu cista raselina). Asi po 30 km sme sa konecne dotrmacali na meeting point s nasimi tavami. Velka radost (prvy a posledny krat), kazdy vytiahol rychlo fotak a fotil si kazdu tavu z kazdej strany (bolo ich tam asi 30!). Ja som najprv dostala nejaku “nefunkcnu”, ktora len co som si na nu sadla, zacala hrozne vystrajat, takze som musela svoje vozidlo poslat do opravy (pekne jej dohovorili ale nepomohlo, takze som dostala novu). Moja tava – teda tavos – sa volal Mushta Bura. A bol asi jeden z najvacsich tiav v celom sprievode. Takze som mala co robit, vzdy ked sa so mnou chystal postavit alebo naopak sadnut si. Kebyze spadnem....
Nalozili sme seba, batohy, jedlo, prikryvky a sli sme. Niektore tavy isli same, niektore museli byt priviazane o ine tavy, s niektorymi (ako s mojim napr.) musel cupkat aj sprievodca. Asi po hodinke sme dosli k mlacke, kde sa nase zvery napojili. Chvilku som sa cudovala, kde sa v pusti vzala mlacka.... az som si vsimla, ze sikovni sprievodcovia vykopali vodne potrubie, a urobili do neho malicku dierku (takze si pravdepodobne nikto ani nevsimne ze trosku vody kdesi chyba).
O 12 sme si museli dat prestavku. Dookola nebolo nic len 2 stromy. Pod jeden sme sa zlozili my, turisti, a pod druhym nam sprievodcovia varili caj, chapatti a karfiol. Z tiav zlozili vsetok naklad a pustili ich hladat si suche konariky. Najprv im ale zviazali predne nohy aby neutiekli daleko. Prestavka trvala 3 hodiny, pretoze v tomto case sa to naozaj neda vydrzat. Kto mohol, ten spal, a kto nie, tomu sa o zabavu postarala jedna z tiav, ktorej viac chutili nase chapatti ako suche stebla, preto sa niekolko krat pokusala (velmi nenapadne samozrejme) ukradnut nieco z nasich vriec. Medzi sprievodcami bol aj 8-rocny chlapec, ktoru na nu daval velky pozor, a vzdy ked sa priblizila, tak ju zacal s radostou nahanat. Chuda tava ale mala zviazane nohy, takze strasne smiesne cupkala. Bozi pohlad 8-)))
Po tretej nas opat nalozili a tu uz sme zacali citit, ze tento typ dopravy nie je prave najpohodlnejsi... k tomu sa este pridala ta strava, ktoru nam navarili a sialene horucavy a po hodine sme sa vsetci drzali za brucho a snazili sa to nejak predychat. Okolo siestej sme konecne na obzore uvideli vysnivane pieskove duny (ziadna Sahara to nebola ale stalo to za tie utrapy) a dokonca kto stihol (ja nie) si mohol spravit aj fotku zapadajuceho slnka za duny na ktorej stala nejaka zatulana tava (sialeny gyc!). Zvalila som sa do tiena a kaslala som na cely zapad slnka (nebolo mi prave do spevu ako sa hovori). Tam ma vymakol nejaky chalanisko, pred ktorym klobuk dole, aky to je obchodnik. Kupil si terennu motorku a platene vreco, naplnil ho chladenou Pepsi a pivom a zistil si kde budeme v noci byvakovat. Dokonca ta flasa Pepsi nebola az taka draha (20 Rs) a aj keby, dala by som za nu vsetky peniaze co som prave mala pri sebe (poptavka vyrazne prevysovala nabidku haha). Takto sa mu podarilo predat polku nakladu. A potom prisiel dalsi dobry tah.... ze vraj aj nasi sprievodcovia su smadni....no tak co s nimi, vytiahla som dalsiu 20 rupiovku a kupila flasku aj svojmu sprievodcoci. (este ze Mushta Bura nemal rad Coca-Colu, to by ma vyslo draho). Chlapik odchadzal s prazdnym vreckom a plnou penazenkou!
Veceru som vynechala, nemohla som ani mysliet na jedlo ani ho citit. Slnko zapadlo velmi rychlo a o 8 sme uz lezali pod teplymi prykryvkami a pozorovali nadhernu oblohu. Vzdy som sa na oblohu pozerala ako na plochy obrazok, ale tu ... mohla som rozoznat vzdialenosti, niektore suhvezdia normalne vystupovali do popredia, parada! Za noc som napocitala 3 padajuce hviezdy (takze 3 pekne zelania pre Vierku) ale iste ich bolo viac. Hmmm, necelu hodinku po vecierke som sa s baterkou v ruke vybrala hladat nejake prijemne miestecko v dunach, kde by som sa mohla....vyblut 8-))) Nezasla som daleko... Ale okamzite mi bolo lepsie a mohla som sa prijemne vyspinkat. Trosku som sa bala pustnych psov, na ktorych nas upozornili, ale k ziadnemu konfliktu nedoslo. Rano som opat vynechala ranajky, tentokrat ale nie kvoli zazivacim problemom.... Servirovali nam vajcia na tvrdo, ktore sme den pred tym cely den niesli na jednej tave a svietilo na ne slnko, takze som as neopovazila....
Cakala nas este par-hodinova cesta naspat k jeepom. Zaludok bol uz v pohode ale zacal mi robit problem zadok (ved ja nikdy neobsedim na zadku dlhu chvilu, ale toto bolo...... hrozneeee). Tavy su krasne, vsetko ok, zazitok, ale nikdy viac! Este dnes v praci, ked si sadam na stolicku, tak musim opatrne, haha.
Najhorsie bolo, ze moj sprievodca sa vkuse s niekym zakecal, takze sme nasledne velmi zaostavali za skupinkou....a museli sme ju dobiehat. Klus na tave (uz s ubolenou ritkou) to by mohol byt kludne aj muciaci nastroj.
Pytala som sa kolko stoji taka tava (keby ze ste si chceli niekto doma vyskusat jazdy na nej). Takze ceny sa pohybuju od 15 do 20 tisic Rs. Ak zacnem setrit tak jednu priniest mozem 8-) Je zajem? Za 1,5 dna safari sme kazdy jeden zaplatili 800 Rs. Tak som si myslela, ze nasi sprievodcovia si teda celkom pekne zarobia. Ale pravda je niekde inde (haha, to znie ako Akty X). Ich mesacny plat je 1000 Rs. Na turistoch zaraba len majitel tiav a hotel, ktory nas “dohodil”. V case najvacsich horucav sa safari nekona, takze ti chlapi musia este za menej penazi tazit kamene. Pri rozlucke som svojemu strcila aspon stovku do ruky, pekne sa o mna staral...
Cestou spat do Jaipuru (vlacikom) sme mali este zopar zazitkov. Najprv sa nas vo vlaku snazil presvedcit opravar zipsov, ze nase zipy na batohu su vsetky hrozne pokazene a urcite ich potrebujeme vymenit, alebo aspon topanky sa nam rozpadaju, pripadne mi moze vyrobit novy zips na tricko ak chcem 8-) Nemohli sme sa ho zbavit dobrych 20 minut ale aspon nezobral (citaj s hacikom na Z) peniaze len tak pre nic. Po nom prisli dvaja transvestiti (neskor sme sa dozvedeli ze to bol eunuch – ako sa pise mnozne cislo???) v ruzovuckych satickach a cosi nam naznacovali. Zjavne sa im pacili viac nasi chalani ako my. Kedze sme im nic nedali (ani sme nevedeli co chcu), tak na nas vyplazili jazyk a cosi nad nami carovali......teraz uz viem, ze chceli peniaze a ked ich nedostali tak nas zakliali....keby sme im peniaze dali, tak nas naopak pozehnaju.

JAISALMER – Camel Safari

Vo stvrtok vecer po zvoleni mojim sefom (ktory je tak zaneprazdneny, ze som ho videla len prvy den ked som prisla a odvtedy nie…takze len cez sms som si vypytala volno) sme nasadli traja cestovatelia na najlacnejsiu cyklo riksu a mierili sme na autobusovu stanicu. Chudak riksiak nas nevladal odbicyklovat, tak nas velky holandan (asi 2 m) mussel par krat vystupit a tlacit.. haha. Na stanici uz cakali dalsi 9 vypravnici (resp. vypravnicky, 9 holiek : 3 chalanov), velmi “pohodlne” sme sa ulozili na sedadla autobusu a sli sme. Este ze mam klapky na oci, inak by som nespala vobec. Cesta trvala vyse 12 hodin. Nad ranom sme zastavili v strede nicoho, kde bola len polorozpadnuta chatrc zo sena, predavali tu caj a ovocie a deti ako obvykle zobrali aspon pero. Rano nas v Jaisalmere vyzdvihli na jeepoch, odviezli na hotel (indicky hotel, takze nasa robotnicka ubytovna. Ale v Lonely Planet pisu, ze su tam vraj krasne izby, balkony atd.). Ale zo strechy hotela bol naozaj krasny vyhlad na pevnost pieskovej farby (v Indii su vsade pevnosti, zamky a modlitebny…VSADE) a na cele mesto, tiez postavene z nejakeho pieskoveho kamena (ved sme aj boli v pusti, ze ano). Ceny trosku prehnane, ale podavali dokonca aj palacinky s cokoladou, nedalo sa odolat. Zvysok dna sme sa poflakovali po pevnosti a potom sme sa snazili zohnat nejaky ohoz do puste (klobuky z tavej koze, platene gate a biele kosele…). Jaisalmer je ovela mensie mestecko ako to v ktorom byvame - Jaipur (to ma asi 2,3 miliona obyvatelov, je strasne preludnene, a preto jet u vraj tolko spiny) a povedala by som, ze tu zije viac krav ako ludi. V malych uzuckych ulickach z oboch stran ovesanych farebnymi handrami (teda satmi, pardon), prikryvkami, obrusmi atd sme sa vkuse stretavali s rohatymi kamaratkami a ja si stale nie som 100% ista, ked sa musim pretlacit pomedzi jej rohy a spinavu stenu, ze ma na ne nenapichne lebo jej prave vletela mucha do oka.... ! ... pokracovanie neskor...

Praca

To snad nie je pravda! Ja tu 2 tyzdne nemam do coho pichnut a prosim kolegu o pracu...aspon nejaku cinnost prosiiim... A zrovna dnes, ked chcem pisat blog, mi priniesol igelitku plnu ROK-starych casopisov o firmach pracujucich s kamenmi a mramorom, ze "Tu mas, ako si chcela. Mozes nam najst novych klientov!". No, tak som sa do toho pustila.... ale veru zislo by sa novsie cislo.... ale som rada aj za taku pracu.... takze blog... neskoooor... papa

Happy Holi – alebo festival farieb

…sedim si v praci, jedno ucho ruzove, druhe fialove, nechty a vlasy hraju tiez do ruzova…a na celom tele mam rozno – farebne mnohouholniky 8-)
A ako to vsetko zacalo? V utorok sa v nasej budove zisli obchodnici s drahokamamai z celeho Jaipuru, aby oslavili Holi. Kedze som biela, bola som pozvana aj napriek tomu, ze nasa firma nema nic spolocne s drahymi kamenmi. Najedli sme sa, napili (v tento sviatok sa podava specialny napoj: mlieko varene s korenim Masala, obcas pridaju aj nejake ovocie. Teda desne to skrabalo v krku!), vyfotili ma z kazdej strany pri kazdom suste (dufam ze aspon do novin sa dostanem!) a potom ma poslali domov. Parada. Aspon som sa mohla zucastnit slonieho festivalu. Na miestnom stadione sa zisli vsetci turisti z okolia a tiez aj domace publikum. Minister kultury (alebo aj niecoho ineho, nepamatam) slavnostne otvoril show a zo 30 – 40 slonov sa v krasnych postrojoch (vraj to stoji od 15 – 20 tisic Rs na jedneho slona) zacalo promenadovat po stadione (chytila som fajne miesto hned vedla ministra a okolo neho sa to vsetko tocilo). Po slonoch prisli tavy, kone, tanecnici, umelci, koc pre princeznu tahali byvoly atd. Sediet na zadku sme vydrzali asi 10 minut, a kedze sme nic nevideli (aj napriek tomu dobremu fleku) tak sme sa rozhodli preskocit zabrany a ist priamo k slonom. Nasledovali nas vsetci turisti a armada policajtov uz nemohla spravit nic. Pobiehali sme medzi tym zverstvom s fotakmi v ruke v snahe urobit co najkrajsie zabery…. moj najkrajsi je slonia noha s nafarbenymi nechtikmi na ruuzovo 8-))) Nasledoval zapas slonice a 17 turistov v pretahovani. Turisti nevydrzali ani stotinu sekundy…slonica s nimi zamietla zem a tahala ich po zemi krizom cez cely stadion. Potom 15 minutove slonie polo (celkom to uslo aj ked na koni to je asi rychlejsia hra) a sli sme domov. Tam nas uz cakal nas landlord, ktory nas pozval k jeho rodine do rodinnej ‘modlitebni” slavit Holi. Zeny sedeli na lavo, chlapi na pravo. Tu som zchytala uz prve praskove farby na hlavu (dufam ze sa este daju kupit, prinesiem detom, urcite budete mat vsetci radost haha). Kapela hrala a spievala. Potom dvaja chlapi v ruzovych satockach a purpurovymi perami zacali tancovat (teda pohyby ake robili by som skor ocenila na tanecnici ale vraj to musia tancovat chlapi, tak budiz..). Dalsi den rano nas vyzdvihol aiesecarsky autobus uz plny trainikov. Odviezli sme sa niekde za mesto (teda nevedela som ze vsade naokolo je uz pust!) a tam na velkom travniku sme sa zacali blaznit s farbami. Farba mojej pleti sa menila s kazdym utokom. Ale bojovala som statocne. Aj ked vysledkom bolo ubranenie asi len 10 cm prirodzenej farby na tele. Potom nas vsetkych velmi drasticky zchmatli (voci presile sa nedalo) a smarili pod prud vody (na to si objednali specialne zavlazovacie auto!). Tu prislo najhorsie a to farby miesane s vodou, tie sa nedaju odstranit ani zo satstva ani z tela…. a kedze saty uz boli znicene, tak ich pre istotu aj vsetky roztrhali (teda len chalanom, nas usetrili. Myslim ze niektorim aiesecarom trosku preskocilo. 8-) Totiz v den Holi piju jeden napoj, neviem ako sa vola, vraj je to nieco ako nas alkohol ale este silnejsie a privadza ich to do sialenstva. Ja som si len glgla ale nic to teda so mnou nespravilo). Dalsi aiesecari priniesli celu aparaturu a zvysne hodiny sme stravili tancovanim, priebeznym farbenim sa, hranim futbalu, priebeznym farbenim sa, susenim sa, a dalsim farbenim sa….. trvalo to asi 5 hodin a na konci sme vyzerali velmi velmi zle. Vsetky farby dohromady vytvoria neidentifikovatelnu tmavu farbu…a tou sme boli natreti vsetci, v usiach, v nose, vo vlasoch….este aj jedno ocne bielko som mala nafarbene! Potom nas autobus zaviezol spat do mesta, kde som zistila, ze nie sme jediny sialenci… na ulici tak vyzerali VSETCI. VSETCI! este aj chudatka kravy nafarbili.
Takto sa festivaluje v Indii… Paci ?

Jodhpur

Aiesecarsky prezident nas pozval na navstevu jeho rodiny v Jodhpure, a taketo pozvanie sa neodmieta…. V sobotu vecer sme 30 minut pred planovanym odjazdom vlaku (vraj musime prist aspon pol hodku skor, aby sme chytili miesto vo vlaku) netrplezlivo cakali jeho prichod…. 40 minut po planovanom prichode sme este stale cakali, tentokrat uz trosku viac netrpezlivo…. Konecne prisiel. Masa ludi sa zacala chaoticky pohybovat z jednej strany vlaku na druhu, hlava-nehlava. Nas indicky kamarat robil to iste a my za nim (stale neviem aky to malo zmysel ale vsetci blbli tak sme blbli aj my). Asi trikrat sme nasli volne miesto vo vlaku, ale ani jedno sa nasemu Indovi nepacilo. Nakoniec (po nejakych uplatkoch sprievodcovi) sme ziskali 5 lehatok vedla seba…. Vedla seba a tiez vedla zachodu! Vsetko vo vlaku bolo hrozne spinave, ale vdaka pokazenemu svetlu som to ani velmi nevidela. Ulozili sme sa akoze spat, ale vlak nie a nie sa pohnut. Vsetky mozne okna sme nechali otvorene ale ten smrad sa proste nedal zniest (nabuduce budem vediet, ze svoj cestovatelsky kit pozostavajuci z nafukujuceho sa vankusika a z klapiek na oci musim dopnit o stipec na nos!). Pohli sme sa. Cez okno konecne vosiel cerstvy vzduch, ale malo to aj iste nevyhody a to ze sme v noci riadne zmrzli. Totizto nielen okna ostali otvorene ale aj dvere… V noci som hrozne musela na zachod…. Moj najmilsi holandan sa teda vybral preskumat odkial ten smrad ide a priniesol mi fotku zachoda…. Joj! Fuj! Ale musela som…. 8-)
Do Jodhpuru sme prisli velmi skoro rano, takze nas kamarat len z garaze vytiahol krasnu bielu novu Oktaviu a uz sme ficali…..na uliciach este nikto nebol, slnko vychadzalo zpoza nadherneho palacu na kopci (pred nim nic len siroko daleko pust a kde tu stan pre tych najchudobnejsich), za nami sa len tak dvihal prach, hrala nam indicka muzicka…. naozaj paradna jazda. Ten krasny palac (Umaid Bhawan Palace) niekedy sluzil ciste kralovi, dnes tam byva aj kral aj turisti, kedze je to z casti prerobene na hotel. Okolo pobiehali pavy, vobec sa nezdalo ze by sa nas bali.
Dalsia zastavka bola vysoko na kopcoch, pri opustenej modlitebne. Cesta viedla cez slumy (male deticky utekali okolo auta, zenske zbierali kravske lajna a ukladali ich na slnecnu stranu aby sa vysusili – a mohli ich zapalit). Odtial sme mali prekrasny vyhlad na cele niekolko milionove mesto a vychadzajuce slniecko. Pred modlitebnou stal na jednej nohe jogin a nenechal sa nami rusit….. len stal a stal.
Po vydatnych ranajkach u rodinky (toastovy chlebik plneny tlacenymi zemiakmi a cibulou, a zapeceny) sme sa vybral do pevnosti (to najkrajsie, co sa v Jodhpure da vidiet - Mehrangarh Fort). Pre celu grupu som vdaka svojim vizam vybavila indicke vstupne… takze za 100 rupi sme mali anglicky hovoriaceho sprievodcu pre styroch pocas celych dvoch hodin. Pevnost stala za to, spravila som asi 1000 fotiek, videli sme vsetky kralovske miestnosti, a miestonsti pre vsetky zeny a frajerky. Dokonca nam aj nazorne predviedli, ako chudak kral musel pofajcievat z vodnej dymky opium, aby stacil obstastnovat tolko zien 8-) Z terasy bol opat nadherny vyhlad, tentokrat na stare mesto, ktore je podla priania krala cele modre (povodne maju byt vsetky domy modre, ale nie vsetci maju peniaze na farbu, takze sa udrziava modre len stare centrum).
Dalsou must-to-see je veza s hodinami na miestnom trhu. Tam sme sa zdrzali len necelych 5 minut, kedze tam bolo neskutocne vela ludi a hrozne teplo. Zvysok dna sme stravili leziac a odpocivajuc v parku. Povacsine nie sami, pretoze okoliti ludia sa zastavovali a obzerali si nas, vela krat si k nam aj prisadli a len sa tak divali ako sa rozpravame…. ale niektore decka boli priatelske a zahrali sme si s nimi kriket. Ine boli zase strasne otravne a zobrave…. a uz sa to nedalo vydrzat, takze nas Holandan (ten chlapec nedokaze byt vazny ani v takej smutnej situacii, ako je zobranie malinkatych decak) vymyslel, ze zacne zobrat on od nich. Tak si predstavte 6,5 stop vysokeho chlapa ako s naciahnutymi rukami a usmevom na tvari nahana tych drobcov po celom parku a krici “rupiiiii, rupiiii,rupiiii….”. Detom sa to ale strasne pacilo a hned sa tejto “hry” chceli zucastnit vsetky… haha
Cestu spat sme vyskusali autobusom…kupili sme si nadstandarne spacie boxy… konecne bolo trosku teplejsie ale v noci sme aj tak zmrzli. Aspon ja a kamoska, pretoze v nasom boxe chybali dve okna a boli nahradene len kartonom…asi si naozaj musim kupit nejaku prikryvku!
Teraz po dvoch nociach takmer bez spanku sedim v praci…. zo 6 hodin 4,5 nesiel internet, takze som sa cely cas bala ze zacnem chrapat.
Dalsie spravy prinesiem coskoro, lebo tento tyzden je plny festivalou a cez vikend ma caka (ak sefino povoli) vylet do puste.

Pracovna sobota

Joj. Celkom by mi stacilo sa nudit v praci 5 dni v tyzdni namiesto siestich, ale ked musim, tak musim. Aspon ze je dnes druha sobota v mesiaci, takze skoncime uz o 3 pm. Je to hrozne unavne tu takto sediet, ked vonku je prijemne a ze tolko krasnych miest tu v okoli som nevidela…. Za poslednu hodinu nam uz 4 krat vypadol prud, takze kedykolvek zapnem pocitac a nalogujem sa do vsetkych programov + pootvaram vsetky subory, s ktorymi pracujem, tak sme zase bez elektriny a mozem zacat odznovu…
Aj sa mi ociska celkom zatvaraju, pretoze vcera sme boli na indickej zabave 8-))) Hore na ulici ludia nemaju co jest, a v podzemi ***** hotelu sa indicka mladez zabava do rana, popija alkoholicke drinky, pofajcieva, tancuje na europsko – americke najnovsie hity alebo sa len tak rozvaluje na luxusnych gaucikoch so zlatymi podustickami okolo parketu…

Ako dobre

Ako dobre
Ako dobre, ze tu nie je Duro……(samozrejme pisem tak trosku, trosicku ironicky 8-) ). Ak by tu totiz bol, mali by sme velky problem vsade na ociach verejnosti. Nie ze by Indovia nevyjadrovali svoju naklonost vobec. To nie. Prejavy naklonosti su ale, ako som si nemohla nevsimnut, “povolene” len v ramci rovnakeho pohlavia. Bezne stretavam na ulici (hlavne teda chlapov) pariky drziace sa za ruky, alebo len tak stojacich chlapov v objati. Aj moji kolegovia sa cely den priatelsky potlapkavaju po zadku, na wc idu vzdy ruka v ruke a obcas padne aj boztek na vlasky. A su tiez obcas velmi infantilni, na to kolko ma ju rokov…. Nahanaju sa po chodbe, oblievaju sa vodou, volaju si navzajom z cudzich mobilou a predtieraju ze su niekto iny…to tu mam na dennom poriadku. Pytala som sa preco to tak je. A… kedze maju “planovane manzelstva” (cize rodicia alebo za-to-platena agentura sa rozhodne, kto s kym sa zosobasi), nema zmysel si vytvarat puta k opacnemu pohlaviu. Takze si vztah buduju len k tomu rovnakemu…

Rikshaw
V jeden krasny vecer sme sa vracali zo spolocnej vecere vsetkych studentov tu v Jaipure. Bola uz noc a my sme boli znacne daleko od nasich apartmanov. Ale v okoli ani chyru ani slychu po nejakej riksi. Az po 40 minutach chodze konecne jedna prefrcala okolo. (riksaw = dopravny prostriedok pre troch ludi a sofera). Bolo nas 11 dievcat a nas Japoncik….. nemali sme na vyber, vsetci 12 sme sa ako hamburger naskladali dnu a uz len dufali, ze sa nikde nevyburame. Mam aj nejake fotky, ale nic moc nevidno, len kde-tu hlava, kde-tu ruka….
To je ale este nic proti tomu, co som videla na ceste z Delhi. Autobusy su tu znacne preplnene, takze ak sa uz naozaj naozaj nikto nezmesti dovnutra, zacne sa zaplnat aj strecha. Podotykam, ze indicke autobusy nie su nijak zvlastne vybavene pre cestujucich na streche. Su to bezne autobusy ake mame my. Len je ich asi malo…. A takyto autobus s ludmi na streche sa ani neunuva ist pomalsie….
Inak, riksa – cyklisti, patria takmer do tej najchudobnejsej kasty. Bezne ich vidim spat v riksi, pod sedadlom maju ulozene vsetky osobne veci, sprchuju sa (alebo lepsie povedane olievaju poharikom vody v ktorom nasledne aj oplachnu svoje saty) na rohoch ulic…nahaty, vcera sa jeden dokonca sprchoval priamo v strede najvacsej krizovatky. Ale nikto si ho vobec nevsimal. Tito ludia su povacsine zivitelia rodin, a to nie malych. Maju az 15 deti (zopar ich vzdy zomrie na nedostatok jedla), pretoze ich este nikto nenaucil pouzivat kondomy, pripadne na ne nemaju peniaze. A deti su tiez zarukou aspon maleho zarobku, kedze od malicka mozu pracovat. Tito ludia ich nechcu pustat do skol, pretoze si myslia, ze praca ich nauci viac (tieto info mam z prvej ruky - spolubyvajuci Holandan denne navstevuje tieto rodiny, fotografuje ich a dokumentuje to pre istu neziskovku).
Tazko sa mi tiez pozera na handicapovanych ludi….. u nas su pravdepodobne v ustavoch, ale tu ich denne stretavam na ulici. Ludia bez koncatin plaziaci sa k rohu, aby mohli vykonat potrebu… alebo dnes maly chlapcek (asi 4 rocny) tlacil vozik s chlapom bez oboch noh zaviazanych v este krvavom obvaze…. Nie je to vzdy sranda, tato India!
A deti na motorkach, to je tiez des. Dvaja chlapi s dvoma detickami… jedno asi 3 – rocne v predu na volante, a druhe, iba par-mesacne, bolo vtlacene medzi prveho a druheho cestujuceho! Na motorku sa inak zmestia styria ludia, vedeli ste? Aspon styria indicky ludia…

Mame tu stale svadobnu sezonu. Kazdy vecer medzi 8 a 9 pm je cela obloha osvietena ohnostrojmi (na kazdej svadbe MUSI byt ohnostroj. Svadba – svadobna hostina – je najdrahsia polozka pocas celeho zivota. Medzi pozvanymi su rozni policajti, politici…. a to preto, aby s nimi v buducnosti neboli potiaze. Je to isty druh uplatku.) a z kazdej strany pocut bubenikov, ktori sprevadzaju zenicha….. dobre sa pritom posedava na teraske, o takom case je este stale prijemne teplo.

Rano to tu vyzeralo ako po vypuknuti moru… a to sa len teplota zvysila o par stupnov celzia. Vsetko zverstvo lezalo bez pohnutia na zemi, poskryvane v tieni, pod odpadkami, prasata v mlake, kravy po stromami, ovce vo vrakoch aut…. Sa tesim na jun, co to bude…

Streda

Vcera vecer sme sa s Holandankou rozhodli, ze je cas si nieco navarit (kedze obed v praci znamena jest spolocne s piatimi kolegami stojacimi okolo mojho stolu, ktori si rukami naberaju rozne omacky a varenu zeleninu a trhaju placky – ktore nam inak priniesli zabalene v novinovom paperi, vasnivo pritom diskutuju, az som denne ofrkana vsetkym moznym ked odtial odchadzam. Ale hlavne ze mi chuti, aj ked potom beham na zachod ako splasena koza!). Takze sme si pripravili v hrozne starych hrncoch a panvici americke zemiaky s cerstvou paradajkou…. HA HA. To je vecera co? Aby som dokoncila tuto story do konca, pri umyvani riadu san am podarilo upchat odpad (na panvicu sa prichytavalo vsetko aj napriek 2 cm oleju). Takze som sa rozhodla preskumat skrinku pod dresom, ci sa to da nejak sikovne opravit. Aaaaaaaaaaaaaa! A uz sme obe stali na stolicke! V skrinke mame dalsieho spolubyvajuceho, potkana! Majitel domu nam bol oznamil, ze v Indii je to velmi bezne a ze sa nemame velmi vzrusovat. Ze nam moze obstarat klietku ale ze potkany su velmi inteligentne a takmer nikdy sa do nej nechytia. Takze sme vymysleli iny sposob, a to ze si nakupime strasne vela cokolady (tato cast sa hlavne mne velmi pozdava) a alobalom ucpeme dieru ktorou nas mily potkan navstevuje. Ale panska cast naseho bytu je viac vystrasena zo vsetkych hlodavcov ako my, takze samotny proces asi zostane na nas 8-(
Tiez nam povedal, ze ak si nedame pozor a nechame otvorene dvere, je velmi pravdepodobne ze nejaky potkanik sa zatula aj dovnutra bytu. To potesilo hlavne mna, kedze ako jedina nemam postel ale len matrac na zemi. Mala som dnes v noci krasne potkanovske sny!
Rano som sa zobudila do krasneho ako vzdy slnecneho dna. A dalsie mile prekvapenie. V mojom okne si zacali robit dake divne zlte vtacky hniezdocko lasky. Babo rad, ako ich mam vynat ked sa ich ani hniezda nechcem dotknut (nie je prave vhodne obdobie na kamaratenie sa s divymi vtakmi). Potom som si chcela, ako velmi casto v Prahe, urobit fajnovu prazenicku na ranajky. Este ze mam Holandana za spolubyvajuceho. Ten ma poucil, ze vtacia chripka sa vraj prenasa aj vajciami. Takze opet ranajkujem banany!

Co noveho v "Angimlyne"

Kto nevie, co to je Angimlyn, nech sa opyta nejakeho Michalovcana 8-)
Vcera v noci som si vsimla, ze aj mesiac tu mame naopak (ako inak vsetko, heh). Nie je to taky mesiacik ako doma, ale skor sa to podoba na usmevik...
Myslim, ze som este ani raz poriadne neopisala budovu v ktorej pracujem. Okrem toho, ze je v "starom meste" cize vsetci akoze-kravatiaci, ktori tu so mnou pracuju, musia najprv popreskakovat vsetky hovienka pred vchodom, odpasit dvoch zobrakov a obist tucet tu a tam leziacich krav... V budove sidli vela malych firmiciek. Kazda ma vlastny kanclik a vsetci pani si nechavaju svoje smradlave topanky predo dvermi. Z tmaveho saka im vytrcaju len biele ponozky (ale ku koncu dnu uz biele nikdy niesu, kedze v nich pobehuju po celej budove). Nasa kancelaria ma rozmery vacsej kupelne, a permanentne tu "pracujeme" styria... povacsine tu je natlacenych dalsich 5 az 6 chlapov, ktori sem pravidelne chodia rozosmievat mojich kolegov (obcas sa im podari aj mna, hlavne ked sa snazia naviazat kontakt v anglictine, pripadne ked na mna spustia hindi a tvaria sa hrozne deprimovane ze im nerozumiem..... sakra! mozno som uz kvoli tejto bariere reci prepasla zopar pozvani na rande!). JKazdu hodinku pribehne poslicek a rozdava kavu a caj... ja som ta "bez cukru" ako ma vola 8-) Niektore kancelarie maju dokonca matrace na zemi, kde si v pripade velkych horucav vytrcaju bosovia pupky. U nas matrac nemame, fnuk, asi by sa sem uz nezmestil. V strede budovy je mala modlitebna, co tam robia som este nezistila, ale vsimla som si, ze kazde rano pred otvorenim jednotlivych kancelarii pred nimi caruju dakymi vonnymi tycinkami. Tiez tu pred mojim PC visi zlaty obraz (asi Krishna, uz som z nich popletena) a ten pravidelne ovesiavame cerstvym kvetinovym vencom. Este jedna zaujimavost, ktora sa netyka len mojho officu, a to, ze Indovia vsetko nove nehcavaju zabalene v originalnom baleni. Napr ja sedim na stolicke, ktora je este stale zabalena v igelitovom sacku. To je este v poho. Ale chudak spolubydlos ma zabaleny matrac a nemoze ho odbalit a tiez dostal z prace bicykel, ktory ma este stale obalene kolesa sackom a musi na nom takto jazdit cez mesto... haha. Je pravda, ze sa tu hrozne prasi a vsade je spina, ale myslim ze poloroztrhane igelity tu nepomozu.... 8-)

...AKO RANNE VTACA...
Rano som zazila nemile prekvapenie. O 7 rano mi volal nejaky darebak, ktory nevedel anglicky a cosi sa mi snazil vysvetlit v hindi. Tak som ho tipla. Volal este asi 5 krat a stale mlel to svoje dookola. Po piatom vysvetleni, ze mu nerozumiem a nech uz mi nevola som prestala dvihat jeho telefonaty. Tak si nasiel inu budku a volal z nej....Neostalo mi ine, len sa zobudit a ist si spravit skore ranajky. Len co som otvorila balkon, vletel mi dovnutra opat vrabec, tak som mala zabavku na dalsich 30 minut, kym sa mi ho podarilo vyhnat von.

...RECYKLACIA ODPADU...
V meste nie su ziadne odpadkove kose, takze je az prirodzene, ze vsetci odhazdujeme bananove supky a obaly z Fit tycinky na zem. Co sa s tym dalej stane? O bananovu supku sa pobije prasiatko s kravickou, pripadne ani pes neohrdne ak je velmi hladny. S obalom z Fit tycinky sa najprv pohra chudobne dieta (Teraz chvilku vazne. Bol to naozaj smutny pohlad vidiet 2-3 rocne dietatko tak spinave, az malo dredy na hlavke miesto vlaskou, hrat sa na kopke odpadkov a zaroven do toho aj robit potrebu), potom to chudobna teta pozbiera do zastery a priamo na ulici si z toho urobi maly ohnik a uvari detom veceru.
Myslim ze zlte, modre ani zelene kose na triedeny odpad by v Indii neuspeli. Nie je treba!

Bollywood

Vecer sme zasli do kina na indicky film. Musim povedat ze kino bolo prekrasne. A to nielen na indicke pomery ale aj u nas doma by vsetkym z neho padala sanka. Velikanske, vo vnutri vyzdobene, no vyzeralo z vnutra ako palac a nie ako kino. To bol ten krajsi zazitok. Ten horsi bol samotny film. Samozrejme, ze som necakala nic, co by si bol pozrel narocny divak. Ale tento film ( a ako som pocula, vsetky indicke filmy su na tom rovnako) bol na urovni Jednoduchej Marie, efekty slabe, herecke vykony este horsie. Ale cela sala sa vyborne bavila. Co ma prekvapilo bolo kopec malych detureniec (a kino zacina o 9:30 pm a film trval 3 hodiny!!!!). A tiez ze ani v kine teda Indovia kultivovni nie su... prdeli, grgali, soplili.
Inak som vam zabudla este na zaciatku napisat svoj zazitok so slovkom ANO. Typni si ako sa to povie v hindi..... HA. Seriozne. Ano=Ha. A teraz si predstav moj prvy den v praci a pohovor so sefom. Ha ha ha ha ha. Ja som myslela, ze bud sa mi z nezmanych pricin vysmieva, alebo mu preskocilo....
A oni aj prykyvuju hlavu tak nejak naopak. Take nase slabe nie, znamena ANO. A take poriadne zakrutenie hlavou zlava doprava, to az je NIE. Kto sa ma z toho vysomarit 8-)
Uz som sa aj naucila obchodovat s riksiakmi. Vcera po mne chcel 20 rupee, a ja ze dam 12. To sa mu vobec nepacilo, tak som sa mu otocila chrbtom a predstierala ze teda radsej pojdem peso. Nestihla som spravit 3 kroky a uz mi pomahal sa nalozit s taskami do rikse za 15 rupee... Musela som to naucit aj spolubyvajuceho Holandana, lebo chudak ten na tom za par dni paradne prerobil. On vzdy platil tak 50 rupee, blazon. Teraz jazdime vsetci za lacno. Hlavne treba vzdy predstierat, ze pojdem radsej peso, alebo ze si vezmem inu riksu (tych je vzdy a vsade dost). Horsie je, ked natrafim na chytrejsiu partiu, ktora si vytvori "kartel" a nechce zliest s cenou dole. Ale uz som sa poucila. Aj medzi nimi sa vzdy najde slabsia povaha, ktorej puknu nervy, a ked uz zachadzam za roh (predsterajuc ze pojdem pesi, co sa mi teda nechce, hehe), tak za mnou rychlo dobicykluje a nejak sa dohodneme.

Hej, a ako vazia ovocie a zeleninu? Po nasom povedane "od oka". Ale tu sa tvaria, ze na to maju tools a pouzivaju vahu. Ale neviem si predstavit, co im ta vaha pomoze, pretoze ju drzia zhora v ruke, potom tam hodia neidentifikovatelne kamienky a mame z toho kilo. Alebo ked chcem 2 kila, tak to je ten isty kamienok 8-))) Musim skusit aj pol kila....mozno sa mi to oplati, haha.

Boli sme u naseho landlorda pozvani na obed. Uz v plnej zostave, ako budeme spolu byvat (3 ludia z Holandska, American, Japonec a Vychodnarka). Jedine ja a Japoncik sme jedli co nam oci videli. Ostatni len hladno zizali na fajnove jedlo, a tvarili sa ze su tak plni, ze sa im ani vlasok do zaludka nezmesti. Hlavne Holandania, uplni cvoci. Jedine co jedia su antimalarika. Vo vode si rozpustaju rozne tabletky proti bakteriam, nad postele si ponatahovali siete proti komarom, zuby si umyvaju v mineralke....a aj tak seru 8-) haha A na tom obede si nechceli dat ani cistu nakrajanu mrkvu (inak tu maju len cervenu mrkvu, a nepoznaju nasu oranzovu) lebo co ak bola umyvan vodou z vodovodu...! Blazni. Dufam ze ich to coskoro prejde a pochopia, ze stracke sa nikto nevyhne a radsej si treba vychutnavat dobre tradicne papu.

Cukriky

Vcera prisli novi trainici, 2 Holandanky a American. Boli akosi velmi nadseni ako tu je krasne, tak som ich vzala do "centra", do pink city. Chudatka, taku sokovu terapiu este nezazili, slabsie povahy sa po takejto "kludnej" prechadzke aku sme absolvovali zbalia a utecu kade lahsie.. haha Uz som asi pisala ako to tam vyzera, pre istotu pripomeniem znovu. Tisice ludi a dopravnych prostriedkov. Vsetci cierni. Spinavi. Smradlavi. Zvieracie a ludske hovna kde oko dovidi. V tom ludia sedia a predavaju vsetko mozne, hlavne zeleninu a ine jedlo. Inak jedlo sa tu vyhrane predava priamo z vriec. Takze chcete cestoviny? Kolko? Kilo? A uz hrabe spinavymi rukami vo vrecku a sype to do igelitky. Vacsina predavajucich este k tomu aj krici, neviem co ale asi ceny. To iste robia aj autobusari (dokonca aj MHD), na kazdej zastavke. A k tomu ked tito ludia videli 3 blond baby a velkeho Americana, mali sme spolocnost na cely den. A ja hlupa som pocuvala mamku a darovala 3 zlte cukriky okoloiducemu chlapcekovi....o necelu minutu uz priviedol dvoch kamaratov ktori chceli tiez cukrik, a potom dalsich styroch a dalsich piatich...Ani sme sa nenazdali a uz nas bolo zo dvadsat. Deturencom vobec nevadilo ze ja uz ziadne sladkosti nemam. Oni boli radi ze maju zabavku a sprevadzali nas celu cestu!!!!! A teraz si prosim nepredstavujte krasne blondate ciste deti s velkymi modrymi ocami, ale predstavte si polodementne, cierne, spinave, ohovnene, po hodine uz aj otravne, vsade ma osahavajuce dieta! Dakujem mami. Aj nabuduce im urcite dam cukrik. haha

Moj novy dom

Moj domcek je prekrasny. Byvame na hornom poschodi, do ktoreho vedu tocite schody obrastene ruzovymi kvietkami. Na indicke pomery je to velmi luxusny dom, a dovod je jasny. Majitel obchoduje s drahymi kamenmi. Hned ako mi to povedal, tak sa pochvalil obrovskym diamontam na prste. Nice! Moj Svarowski sa moze skryt (ale nie, vsetci ho velmi obdivuju… len neviem co by povedali, keby vedeli, ze to je len sklo. V tomto state je tolko drahych kamenov ako krav na ulici, takze sklo by si asi nikto nevazil). Byvam tu zatial s Holandanom a Japoncom (ten nevie len pol slova anglicky, takze fun), a dalsi 3 ludia dorazia dnes. Dokonca mame aj teplu vodu a splachovaci zachod. A sprchu, ale vcera san am nepodarilo zistit ako funguje, takze pokracujem vo vedierkovani 8-))) Inak, na kazdu zastrcku maju tak asi 10 vypinacov a zapinacov, tie su na kazdej stene aspon 4, takze si viete predstavit, ake obtiazne pre mna je zistit, ktorym gombikom zapnem svetlo, ktorym zastrcku, a ktorym ventilator….. cca 20 minut na miestnost.
Prva noc v novom, bola hrozna. Tolko komarov na mna este nikdy naraz neutocilo. Az rano som sa dozvedela, ze si musim nechat zapnuty ventilator a komare si potom na mna nevedia sadnut…. Tak im treba, tuto noc uz nebude ziadne krvi – prelievanie!
Rano som otvorila balkon…a sok. Jastericka na dverach (na hornom poschodi!). Uz som si zvykla ze nam obcas lietaju vrabce po byte, ale jasterice! Zvykam si rychlo.
Dnes som sa rozhodla, ze idem do prace peso. Landlord mi nakreslil mapku a uz som si vykracovala. Dokopy mozno 2 km, ale mne to trvalo viac nez hodinu!!!! Zenske zobrali, chlapi trubili, mladi sa so mnou snazili naviazat kontakt chabou slovnou zasobou, pripadne rukami-nohami….. ak by som len s jednym zacala rozpravat, tak by san a mna vrhla cela svorka, takze som mlcala a mracila sa celou cestou. V zdravi som prezila 2 hrozne krizovatky, ktore som prechadzala spolu s kravami, autami a inou havedou na povel uja policajta v strede.

Svadba

Tymto verejne vyzyvam vsetkych potencionalnych pytacov, aby si pre mna prisli na slonovi!!! Svadba bola velmi krasna, nevesta este krajsia. Len zenich bol trosicku znudeny, kedze musel stravit na slonovi zopar hodin. Prechadzal spolu so sprievodom cele mesto. V sprievode bola len jeho rodina, zopar tanecnic, kapela (vsetci v bielych uniformach) a okolo celeho sprievodu niesli maly skriatkovia obrovske lampase (boli naozaj velmi nizky a sranda bola, ze za sprievodom muselo ist auto, ktore im vyrabalo elektrinu do lampasov). Trosku som im narusila stereotyp, kedze zopar “lampasnikov” asi nikdy nevidelo europanku, takze sa za mnou veselo rozbehli. Kedze sprievod pochodoval nesmierne pomaly, vybrali sme sa pred hotel, kde uz cakala cela nevestina rodina. Vsetci sme sa tu zatial veselo napchavali do sytosti ( dokonca aj ja, kedze mi vzdy niekto z rodiny vybavil menej korenene jedlo). Konecne zenich prisiel pred branu, tam stastlivo nasmerovali slona pomedzi dav tak, aby sa zenich mohol dotknut obrazku na brane a konecne mohol zliezt dole. Tym pre neho ale este nic neskoncilo. Dobehla nevestina rodina a zacala okolo neho carovat (rozne duchovne veci ktorym nerozumiem). To trvalo asi 40 minut, takze som spokojne isla na dalsi chod (servirovany na jednorazovych tanieroch – ale pozor! Tie boli vyrobene z listia!). Krasna nevesta sa nakoniec uracila vyjst z hotela v sprievode sestier, tiet, kamaratok… vsetky boli oblecene v cervenych satach a hadzali na nevestu cervene lupienky. Nevesta bola fakt krasna, ovesana kvetmi a vsade mozne mala zlato (aj z ucha do nosa viedol zlaty sperk, vraj typicky len na svadbach). Po roznych hrozne-dlho-trvajucich zvykoch konecne par zasadol na zlaty tron, vymenili si kvetinove nahrdelniky a rodina mohla prist s darmi. Kedze som sa za ten cas stihla zoznamit asi so 100 clenmi rodiny, tak som sa mohla hned medzi prvymi prist vyfotit s novomanzelmi. Svadba potrva do nedele…..
Rodinka bola velmi smutna, ze uz od nich odchadzam. Po svadbe ma odviezli do mojeho noveho domu. Darovali mi krasne pyzamo s typickou potlacov pre stat Rajasthan… mam na nom modrych slonov, kedze vedia ako sa mi tieto obrovske zvieratka pacia. Musim im aj ja priniest nejaky dar, ale nic ma nenapada. Mas typ?
Vcera som sa rozhodla, ze si zavediem velmi dolezitu zasadu (otazka prezitia v Indii!) a to NIKDY SUHLASNE NEPRIKYVUJ KED NEROZUMIES!!!!! Hned vysvetlim preco. Asi pred dvoma dnami sme sa vybrali s rodinkou na trh, kupit zrno pre papagajov (davaju to na strechu, lebo vtaky prinasaju stastie. A v zime z toho robia placky). Mimo ine som vyzvedala, co su to za listy kvasiace vo vode (strasne to smrdelo). Chlapik vybral list, nadzabal na neho nieco odporne-hnusne vyzerajuce, potom nieco inej farby, tiez velmi negustiozne, nejake semiacka, dalsiu dzemovitu vec….a ine hrozne veci, potom to pekne potlapkal spinavymi rukami a zabalil do listu. Ze vraj sa to vola PAN. A tak sa stalo, ze 3 dni neskor, hlupa Vierka, si nepamatala, co to ten PAN je. Takze ked sa ma rodinka v aute pytala: “Chces PAN?”, ja, hladna po novom zazitku, som len suhlasne prikyvla! V aute bola tma, takze aspon ze som to nevidela. Vraj je to mouth – freshner. Neviem si predstavit ako by to mohlo usta osviezit. Neda sa to prehltnut (ma sa z toho len vysavat tekutina), a pred rodinkou ani vyplut. Tak som to drzala v ustach az kym ma nevysadili pred mojim domom, kde som rychlo bezala na zachod vyplut vsetko to svinstvo a umyt si zuby 8-))))