Vedela som, ze ludia tu sa na mna budu pozerat ako na africana v Michalovciach, tiez som vedela ze tu nemaju toaletny papier a vedela som aj, ze sa dievcata nemozu do nikoho zalubit, lebo ich rodicia im raz vyberu toho praveho vhodneho manzela..... aj napriek tomu som sem prisla a prekvapilo ma to.... je to naozaj tak. 8-)
Aby som zacala pekne od zaciatku, musim zacat hned Seremetejevom. Kedze som letela ruskou leteckou spol., nevyhla som sa skusenosti s ruskym Iljusinom. Netusila som, ze nieco take este moze lietat nad oblakmi.... vo vnutri takmer ziadna elektronika, rozbite sedadla, zmrznute jedlo, mile ale zmalovane letusky, radsej vypnute svetlo pri starte..... vobec som sa necudovala, ked cele lietadlo zatlieskalo pilotovi, ked sme v zdravi pristali. Ale zasnezene Rusko z vysky je nadherneee.
V Indii ma cakalo par hodin cakania na letisku. Za ten cas som sa zoznamila s pani Indkou..... pytala sa ma na kolko rokov vyzera.... Povedala som ze na 50, hoci vyzerala tak na max. 40 (predtym sa mi zdoverila ze ma uz velke vnucence, tak by to v styridsiatke asi nestihla)..... bude mat 70 dalsi mesiac..... aj ja chcem!
Nadranom som si isla kupit listok na taxik do mesta... to bol boj. Vssetci taxikari sa o mna zacali "bit" aj ked som na listku mala presne cislo ku ktoremu mam ist. Ked skoncila hadka a konecne sa dohodli ktory z nich ma zvezie, tak som nasadla som auticka presne takeho ako bola dedkova stara Simka.
Radsej to teraz odoslem a zacnem pisat o chvilku zas, lebo sa bojim ze by mohla vypadnut elktrina a cely text by bol v ... Od desiatej do 12 tu totiz vypinaju prud, dovodom je vraj uspora energie. Velmi zaujimavy sposob, hoci by ma napadlo zopar mozno lepsich rieseni.
No comments:
Post a Comment